Vianočný stromček, dnes neoddeliteľná súčasť vianočných sviatkov, má bohatú a fascinujúcu históriu. Hoci si Vianoce bez neho už nedokážeme predstaviť, ide o zvyk pomerne mladý. Jeho korene siahajú do hlbokej minulosti a spájajú sa s pradávnymi symbolmi života a prosperity, ktoré pretrvávali aj v najtuhšej zime. Pozrime sa, ako sa tento symbol udomácnil v našich domovoch, najmä v dedinskom prostredí.
Pôvod a predkresťanské korene
Staroveká symbolika zelene
História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Zelená pre našich predkov predstavovala život - ihličnany túto sviežu farbu nemenili ani v zime, keď z listnatých stromov zostali len holé konáre. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov a choroby.
V predkresťanskom období Slovania slávili zimný slnovrat, teda kult slnka. Predstavovalo pre nich život, teplo, radosť. Prinášali mu medovinu a medovníky ako obetné dary a príbytky si zdobili vetvičkami z ihličnanov, šiškami a sviečkami. Mali ich chrániť pred zlými duchmi a chorobami. Aj v Rímskej ríši si chrámy a kostoly v čase saturnálií zdobili jedličkami. Saturnálie sa usporadúvali na počesť Boha Saturna, začínali sa 21. decembra a trvali 10 dní. Počas týchto sviatkov Rimania nepracovali, ľud sa veselil, hodoval a vzdával vďaku Saturnovi, bohovi roľníctva, úrody, hojnosti a majetku. Hlavným symbolom bol ihličnatý strom. Vianočný stromček má teda pohanský pôvod a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia.
Prvé zmienky a protestantské korene
Prvopočiatky vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, siahajú do Nemecka. Prvé písomné zmienky o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádzajú z brémskej kroniky z roku 1570, konkrétne z nemeckých Brém približne z roku 1570. Predpokladá sa, že v roku 1597 stál v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Bol to jeden z prvých vianočných stromčekov, ktorý je historicky doložiteľný. V budove miestnych cechov postavili jedľu so sladkosťami a papierovými kvetmi a pozvali tam na oslavu Vianoc deti remeselníckych majstrov. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestantov taktiež spájajú s tradíciou vianočných darčekov.
Legendy o vzniku
S pôvodom vianočného stromčeka sú spojené aj legendy. Jedna z nich sa viaže k menu protestantského kazateľa Martina Luthera. Údajne to bol on, kto v 16. storočí priniesol do príbytkov ozdobený vianočný stromček. Podľa legendy šiel v noci, deň pred Vianocami, lesom a zahľadel sa na oblohu. Uvidel jagavé hviezdy a ako neskôr doma deťom povedal, pripomenuli mu Ježiša, ktorý opustil nebeské hviezdy a prišiel na Vianoce na zem, medzi ľudí. Tento výjav Luthera natoľko uchvátil, že si ho chcel pripomenúť aj vo svojom dome stromčekom so svetielkami. Iná povesť, rovnako z Nemecka, hovorí o chudobnom chlapčati, ktoré v chladnej noci na Vianoce zaklopalo na dvere rodiny horára. Premrznutého ho nakŕmili a uložili do postele. Ráno ich čakalo prekvapenie - zobudil ich spev anjelov a malý chlapec sa zmenil na Ježiša. Na znak vďaky im podaroval vetvičku z jedle. Od tých čias si ľudia na Vianoce pripomínali tento zázrak jedličkami.
Ďalšie vysvetlenie, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, pochádza z raných čias kresťanstva a súvisí s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu mladého muža. Na udalosti bol prítomný kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
Nárečové pomenovania
Vianočný stromček má v rôznych kultúrach a nárečiach odlišné pomenovania. V ruskom prostredí ho nazývajú jolka, v nemeckom christkindl. U nás sú známe nárečové názvy ako krispán, poľažnička, borovka alebo kračúnsky strom, jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, májik či vianočná jedlička.
Vývoj vianočných ozdôb
Pôvodné skromné zdobenie
Pôvodné vianočné stromčeky mali skromné zdobenie a zdobili sa predovšetkým tým, čo mali ľudia po ruke. Boli to živé jabĺčka, orechy, sladkosti alebo len symbolická ozdoba. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Na stromčeky sa dávali perníky, domáce pečivo, sušené ovocie (jablká, slivky a hrušky) alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V ľudovom prostredí sa taktiež používali háčkované alebo paličkované ozdoby. Spočiatku sa stromčeky zdobili iba sviečkami, neskôr papierovými ozdobami, ozdobami zo skla, ozdobami zo sušeného ovocia či orechov.
Rozšírenie materiálov a inovácií
Neskôr pribudli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky. Postupom času sa na vianočný stromček dostávali sklenené, drevené, textilné, keramické a drôtené ozdoby. Medzi tradičné ozdoby patril aj kockový cukor zabalený do zlatého alebo strieborného staniolu. Staniol mal aj funkciu reťaze a značil betlehemskú slamu. Bohaté šľachtické a meštianske rodiny zdobili stromčeky girlandami a sklenenými guľôčkami, ktoré si mohli kúpiť v obchodoch. Vďaka dostatku financií na stromček vešali aj drobné hračky a dokonca čokoládové ozdoby. Po celom obvode stromčeka sa tiahla reťaz z lesklých farebných korálikov. V prostredí bohatých ľudí vyrábali najmä deti ozdoby samy, a to z tradičných materiálov - slamy a papiera. Dievčatá dávali prednosť šitiu malých meštekov, na vločky a hviezdičky z látok vyšívali ornamenty, kvety, vtáčiky. V mnohých domácnostiach plnili papierové košíčky mandľami obaľovanými v cukre.
K najobľúbenejším ozdobám Vianoc patrili, a platí to i v súčasnosti, fúkané gule z jemného skla. V roku 1889 si túto novinku dal patentovať Francúz Pierre Dupont. Najprv sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. Okrem týchto okrás sa na stromčekoch objavili anjelské vlasy, jeho vrchol zdobili malý anjel alebo špic.
Ako sa to vyrába: Sklenené vianočné ozdoby
Elektrické osvetlenie
Prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček bolo predvedené v USA v roku 1882 a získalo si neuveriteľnú obľubu u ľudí. Dva dni pred Štedrým dňom 22. decembra 1882 ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Symbolika farieb a iných ozdôb
Červená farba pretkávaná zlatou alebo striebornou niťou vraj dokázala obdarovanému zabezpečiť silu, lásku a rodinnú pohodu. Nezastupiteľnú úlohu medzi vianočnými symbolmi mala sviečka. Z jej plameňa a dymu sa veštili život i smrť, svetlo sviece ochraňovalo domy pred nebezpečnými silami zvonka, na sviatočnom stole bola spolu s modlitbou útechou v smútku za zosnulými a počas zimného slnovratu jej svetlo predstavovalo slnko. K tradičným okrasám Vianoc patrili hojdacie koníky rôznych veľkostí a materiálov. Najčastejšie boli ručne vyrezávané z dreva, upečené z medovníkového cesta alebo ušité z látky v tradičných vianočných farbách. Najmä vtáčiky boli častým motívom Vianoc; ľudia na dedinách verili, že keď budú mať v zime dostatok stravy, v lete nespôsobia žiadnu škodu na úrode. V domácnostiach ich preto v podobe ozdôb kládli zvyčajne vedľa slamených dekorácií.
Šírenie tradície v Európe a vo svete
Z Nemecka do sveta
Vianočné stromčeky si do domov prinášali najmä rodiny mešťanov a vysokých úradníkov. V Nemecku sa spočiatku stromčeky zdobili drobnými jabĺčkami, sušeným ovocím, perníkmi, až neskôr sklenenými ozdobami a horeli na nich voskové sviečky. Do ďalších štátov Európy sa tradícia vianočného stromčeka dostala na prelome 18. a 19. storočia. A nielen do domácností, ale stavali ho aj na hlavných námestiach.
V 18. a 19. storočí sa tradícia rozšírila aj do iných štátov. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v poľskom Gdansku. O dva roky už zdobil aj vianočné domácnosti vo Viedni. Odtiaľ tradícia pokračovala do Paríža a v roku 1828 na podnet princa Alberta, pôvodom z Nemecka, zavítala i do Westminsterského paláca v Londýne. Angličanov stromček uchvátil natoľko, že sa veľmi rýchlo stal obľúbeným, hoci skromným symbolom Vianoc aj v bežných domácnostiach. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Jeho púť pokračovala do Ameriky, kde Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky. Väčšina obyvateľov Spojených štátov ich však až do 40. rokov 19. storočia vnímala len ako zvláštny pohanský symbol.
Globálna popularita a odmietanie
Tradícia vianočného stromčeka nabrala na obrátkach až v 19. storočí, keď si britská kráľovská rodina s nemeckými koreňmi postavila vianočný stromček a odštartovala tým celosvetový trend. Napriek tomu sa tradícia neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. Pokiaľ ide o Rusko, tam vianočný stromček začiatkom 20. storočia zakázali, pretože ho považovali za symbol kresťanských sviatkov.
Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Vianočný stromček na Slovensku
Príchod do Uhorska a miest
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. V Bratislave sa objavil v roku 1896 pred mestským divadlom a mal elektrické osvetlenie. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách, kde mali estetickú funkciu.
Prenikanie na vidiek a špecifiká dedinského prostredia
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko dokonca neskôr. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. V roľníckej kultúre mal vianočný stromček okrem estetickej funkcie aj prosperitnú a ochrannú funkciu v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti.
V dedinách prevládali malé stromčeky, ktoré viseli z drevených hrád. Kedysi visel vianočný stromček zo stropu, naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou. Spočiatku na ne domáci dávali slamené ozdoby. Predtým, ako prijali na vidieku stromček, jeho predchodcom boli slamené vence, ktoré počas celých vianočných sviatkov viseli nad stolom ozdobené mašličkami alebo farebným papierom. Slamu ľudia pospájali niťou do rôznych tvarov, ozdobili farebnými bavlnkami, kúskami látok a rozvešali po príbytku. Bola aj na zemi a predstavovala narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštali. Slamené ozdoby sa na stromčeky dávali i neskôr, no pribudli k nim papierové hviezdičky, drobné červené jabĺčka, sušené ovocie, medovníčky, orechy a v 20. storočí kockový cukor zabalený do zlatého alebo strieborného staniolu.
Odpor voči tradícii
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. V mestských domácnostiach sa ujal skôr a až takmer po sto rokoch aj na vidieku. Tam ho ešte v čase prvej Československej republiky odmietali kňazi a katolícke rodiny, pretože ozdobená vetvička či celý stromček pre nich predstavoval pohanskú symboliku. Dnes sa však stal neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Umelé vianočné stromčeky
Umelý stromček nie je novinkou nášho veku. Prvé sa objavili na začiatku 20. storočia, konkrétne v Nemecku v polovici 19. storočia. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť. Ihličie na umelých stromčekoch bolo z prasacích štetín, ktoré farbili nazeleno, ale nebránili sa ani ďalším farebným inováciám. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Stojan, do ktorého sa stromček upevňuje, má svoj pôvod v Taliansku, kde ľudia umiestňovali jedličky či iné ihličnany do kovových stojanov v jasličkách pod holým nebom.
Vianočné darčeky a ich umiestnenie
Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov.
tags: #starodavny #vianocny #stromcek #na #dedine