Slávenie narodenín je jednou z najstarších a najrozšírenejších tradícií na svete. Pôvod tejto tradície siaha až do staroveku, kedy ľudia oslavovali narodeniny svojich bohov a hrdinov. V dnešnej dobe je oslava narodenín osobitným momentom, keď si ľudia pripomínajú deň narodenia svojich blízkych a blahoželajú im. Hoci konkrétne staré slovenské tradície zamerané výlučne na oslavu individuálnych narodenín nie sú v záznamoch rozsiahlo popísané, kultúrne dedičstvo našich predkov je bohaté na oslavy kolobehu života a prírody, ktoré symbolizovali neustále zrodenie a obnovu.
Kolobeh života a prírody v slovanskej kultúre
Súčasný spôsob života, ktorý nás v mnohých aspektoch vzďaľuje od Prírody, nám často bráni zamýšľať sa nad hlbšou podstatou kultúrneho dedičstva minulosti. Od najstarších čias žil človek v úzkom kontakte s prírodou, vždy bola jeho Matkou a Darkyňou života. Jeden rok v živote prírody, našej veľkej inšpirátorky, ako i v živote človeka, predstavuje jeden uzavretý cyklus. Na území Slovenska je tento cyklus sprevádzaný striedaním štyroch veľmi odlišných ročných období. Prejavy jednotlivých období sú navyše rôznorodé vzhľadom na príslušnú oblasť, nakoľko prírodné podmienky sú na tomto malom území veľmi rozmanité: od vysokých chladných pohorí až po úrodné teplé a nížinaté oblasti. Ročný cyklus v prírode bol od najstarších čias chápaný predovšetkým ako ucelené obdobie v živote a ceste Slnka, ktorého sila bola vždy spätá s vnútornými procesmi v ľudskej duši a uctievaná všetkými starodávnymi národmi. Život plynie v opakujúcich sa cykloch, striedajú sa obdobia pasivity a aktivity, obdobia rozkvetu, zrelosti a zániku. Každý človek sa potrebuje renovovať a obnovovať s rovnakou pravidelnosťou, s akou to robí samotná príroda.
Zrodenie a obnova v sezónnych rituáloch
V starodávnych kultúrach sa začiatok ročného cyklu viaže na obdobie, kedy sa príroda znovu prebúdza do nového cyklu, teda na obdobie jari. Jar je moment, kedy oheň (svetlo) víťazí nad chladom (temnotou), moment, kedy sa rodí nové slnko a celá príroda sa prebúdza k životu vstupom do nového cyklu. Piesne, tance i obradné divadlá boli v tomto období živé, plné nadšenia a oslavy nového života a energie, ako i nového cyklu v Prírode i človeku. Avšak na to, aby sa mohlo zrodiť niečo nové, musí zaniknúť to, čo je už prežité.
K obdobiu jarnej rovnodennosti sa viaže divadelný obrad vynášania a topenia Moreny (Marmurieny, Smrtky, Kyselice či Dedka) a donášanie zelenej ratolesti do dediny. Morena, ako symbol zimy a smrti, bola zhotovená z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou a mala oblečené sviatočné šaty a podobizeň starej ženy s čepcom. Kňaz alebo najvyšší duchovný predstavený obce preniesol do slamenej bábky všetky hriechy, choroby a nešťastia vlaňajšieho roka. Za spevu obradných piesní dievky niesli Morenu celou dedinou a pred každým domom sa na rozlúčku poklonili. Počas sprievodu sa potriasali stromy, aby v novom prírodnom cykle dobre rodili. Morena sa vyniesla až za dedinu, kde sa spálila a hodila do vody (oheň i voda majú v rámci obradov očistný charakter), čím definitívne zahnali zimu a s ňou i starý rok.
Dňom, ktorý sa pokladal za skutočný prechod medzi zimou a letom, bol 24. apríl - deň zasvätený Jurajovi. V predvečer prvého májového dňa sa konalo takzvané stavanie májov, kedy chlapci stavali svojim milým pred domom máj, listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou okrášlenou kvetmi a stuhami.
Takéto kolektívne oslavy nového cyklu a "zrodenia" prírody boli pre starých Slovanov kľúčové. Dokonca aj na Nový rok sa tradične "zapriali aj našej Zemi krásne narodeniny a ďalší rok," čím sa zdôrazňoval cyklický charakter času a obnovy. Tieto rituály a sviatky predstavovali kolektívne "narodeniny" celej komunity a prírody, v protiklade k modernému individuálnemu sláveniu dátumu narodenia.
Zhrnutie a význam tradícií
Staré zvyky a tradície majú svoje korene v histórii a kultúre rôznych spoločností. Niektoré z týchto tradícií pretrvávajú dodnes, pretože si ich ľudia vážia a prenášajú ich z generácie na generáciu. Stáročiami sa zvyky menili, pokryvili alebo sa na ne úplne zabudlo. Dnes ide už len o milú spomienku a dodržanie tradícií, ktoré však od pôvodného zmyslu postupom času upustili alebo sa výrazne pomenili.