V týchto dňoch si pripomíname 70. výročie Slovenského národného povstania (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944 po vstupe nemeckých okupačných vojsk na naše územie. Rozsiahly a tematicky bohatý program verejnoprávneho vysielateľa RTVS venovaný tomuto najvýznamnejšiemu antifašistickému vystúpeniu v slovenských dejinách, bol pripravený pre všetky svoje platformy - Rádio Litera, Jednotku, Dvojku a Rádio Slovensko.
Slovenské národné povstanie: Kľúčová udalosť dejín
Priamemu vypuknutiu Slovenského národného povstania dlhodobo predchádzala všeobecná situácia vo svete, ktorá si vynútila vznik antihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť fašizmus. Jej predstavitelia v bývalej ČSR prijali program obnovenia republiky. Kľúčovými krokmi bolo podpísanie dohody o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznik Československej jednotky bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a ustanovenie československej exilovej vlády na čele s Edvardom Benešom v Londýne.
Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom, sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda, predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenského štátu.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15.00 h vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša, veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor. Tento akt znamenal začiatok Povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav. Predstavitelia odboja nemali pred Povstaním zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do rozporu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi vtedajšieho antifašistického hnutia často chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu SNP.
Rozpoltenosť vtedajšej spoločnosti bola badateľná aj v spomínanom rozhlasovom prejave ministra obrany totalitného, profašistického slovenského štátu Ferdinanda Čatloša, ktorý oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Napriek viacerým protifašistickým tendenciám zostal verný vyčkávaniu a k Povstaniu sa nepridal. Na druhý deň, 30. augusta 1944, vystúpil kontroverzný prezident Jozef Tiso, ktorý obhajoval fašistickú nemeckú okupáciu a odsúdil Povstanie. Katastrofálne dopadli z dôvodu zlyhania ich najvyššieho velenia dve východoslovenské divízie.
Napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20 000 kilometrov štvorcových s približne 1,7 milióna obyvateľmi a siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Prvé boje sa začali pri Žiline 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde mjr. Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky podplukovníkom Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. V prvých septembrových dňoch - i keď po strate pomerne veľkého územia - s výnimkou Ponitria sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu.
Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, znamenala dôležitý, no krvavý moment vo vývoji bojov. Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen. Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - až do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnucí slovenskí predstavitelia aj s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými predstaviteľmi.
Programová štruktúra RTVS k 70. výročiu SNP
RTVS pripravila bohatú a komplexnú ponuku programov, ktoré divákom a poslucháčom priblížili udalosti, osobnosti a trvalý odkaz SNP z rôznych uhlov pohľadu.
Rádio Litera: Tematický týždeň
Aj Rádio Litera si tematickým týždňom pripomínalo toto najvýznamnejšie antifašistické vystúpenie v slovenských dejinách. V programe venovanom 70. výročiu SNP poslucháčom ponúkalo:
- Čítanie na pokračovanie z románu slovenského spisovateľa a popredného predstaviteľa povojnovej slovenskej prózy, Vladimíra Mináča Smrť chodí po horách. Román je autorovou umeleckou výpoveďou inšpirovanou vlastnou účasťou v SNP i neľahkých časoch a skúsenostiach prežitých v koncentračných táboroch v Mauthausene a Dachau.
- Pôvodnú rozhlasovú hru Petra Kováčika Viadukt. Táto rozhlasová hra z obdobia SNP získala Hlavnú cenu na festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch v roku 1977.
- Dramatizáciu poviedky Rysuľka z debutového diela Viery Handzovej Madlenka. Autorka v nich zobrazuje sebaobetavosť a morálku neznámych ľudí v najvýznamnejšom období našich národných dejín, vytvára dramaticky vypätý a sugestívny obraz konania prostého človeka vo výnimočnej situácii.
- Umelecko-dokumentárne pásma:
- Jozefína Mikovínyová v rozhlasovom dokumente s názvom Z povstaleckých archívov nazrela do materiálov, ktoré osvetľujú SNP z celkom nového zorného uhla.
- Vo fíčri Petra Štrelingera Hrdinovia a hroby, ktorý hovorí o akomsi ľudskom sebapoznávaní, sa pozrelo na odvrátenú tvár SNP.
- Rozhlasová úprava divadelnej hry Viery Markovičovej-Zátureckej Za frontom reflektovala hrdinstvo a zbabelosť ľudí v období SNP.
- Kratšie umelecké programy:
- Alexander Matuška v glose SNP, ľudia, fakty, dejiny ponúkol vlastné úvahy a hodnotenia SNP, ktoré interpretuje Štefan Richtárech.
- Ladislav Ťažký vo svojej eseji Mŕtvi neožívajú sa zamýšľal nad osudmi hrdinov SNP a jeho odkazom.
Jednotka: Filmy a priame prenosy
Programová štruktúra Jednotky počas 70. výročia SNP bola obohatená o filmové diela a priame prenosy:
- Filmová premiéra:
- Krok do tmy (premiéra nového filmu Miloslava Luthera) 29. augusta o 20:20.
- Filmová klasika:
- Prerušená pieseň (29. 8. o 15:10)
- Kapitán Dabač (29. 8. o 17:20)
- Deň, ktorý neumrie (30. 8. 17:30)
- Vlčie diery (31. 8. o 17:30)
- Priame prenosy z významných podujatí:
- Centrálne oslavy 70. výročia SNP v Banskej Bystrici (piatok 29. 8. o 10:55)
- Medzinárodné letecké dni SIAF 2014 (nedeľa 31. 8. o 14:00; spoločne s Rádiom Slovensko)
Dvojka: Dokumenty, filmy a diskusie
Dvojka priniesla sériu dokumentárnych filmov, hraných filmov a diskusných relácií:
- Séria dokumentov (sobota 30. 8.):
- SNP 1944
- Odchádzanie
- Posledná misia (premiéra)
- Príbehy z Kališťa (premiéra)
- Filmy:
- Zvony pre bosých (streda 27. 8. o 21:35)
- Tvár v rose (štvrtok 28. 8. o 21:00)
- V hodine dvanástej (piatok 29. 8. o 22:05)
- Demeterovci (sobota 30. 8. o 21:00)
- Pieseň o sivom holubovi (nedeľa 31. 8. o 11:20)
- Rozhovor s nepriateľom (nedeľa 31. 8. o 21:35)
- Premiéra dokumentu a diskusia:
- Premiéra dokumentu Vladimíra Štrica Povstanie. Slovensko 1939-1945 - Od Hitlera po Stalina (2. septembra o 21:30). Scenár dokumentu vychádza z knihy Martina Lacka, kontroverzného historika, ktorý spochybňuje význam SNP a najmä partizánskeho odboja.
- Bezprostredne po dokumente bola zaradená diskusia Večera s Havranom s podtitulom Komu patrí Povstanie? Účastníkmi diskusie boli Martin Lacko a historik a riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.
- Osobnosti z Banskej Bystrice:
- Od 25. 8. do 31. 8. denne o 19:50 boli vysielané medailóny, v ktorých Ján Koleník, Marek Hamšík, Nasťa Kuzminová, Richard Gonda, Andrej Baran, Terka Kružliaková a Vlado Moravčík rozprávali o svojom vzťahu k SNP. Rozhovory boli nakrúcané v areáli Múzea SNP s využitím muzeálnych exponátov súvisiacich s profesiou osobností.
- Povstalecká noc v archíve:
- Moderátor diskusií o SNP Tomáš Slezák a dlhoročný archivár RTVS Milan Antonič sprevádzali divákov celou nocou (od piatka 29. 8.) s filmami a dokumentmi o SNP.
- Diskusné relácie:
- Zavŕšenie cyklu diskusií SNP - neznáma história, ktorý sa venoval mýtom, spoločensko-politickým súvislostiam a dopadom tejto významnej historickej udalosti (streda 27. 8. o 20:05). Relácia bola vyrobená RTVS v roku 2014 k 70. výročiu SNP.
- Vlčia stráž:
- Mladí hudobníci a umelci (Martin Harich, Tomáš Bezdeda, The Pastels a ďalší) prezentovali povstaleckú poéziu v piesňach. Moderoval Ján Koleník v priamom prenose z Banskej Bystrice (piatok 29. 8. o 21:00).
Rádio Slovensko
Rádio Slovensko prinieslo sériu rozhovorov s historikmi z Múzea SNP, Historického ústavu SAV, Vojenského historického ústavu, Ústavu pamäti národa, literárnymi vedcami a kunsthistorikmi pod názvom Povstanie ako znovuzrodenie národa alebo kapitolky z dejín SNP (vždy v nedeľu o 19:05).
Špeciálne televízne filmy a klasika k SNP
Súčasťou širšieho programového plánu RTVS k 70. výročiu SNP boli aj ďalšie televízne filmy, ktoré pripomínali hrdinské obdobie:
- Televízny film Kým kohút nezaspieva (z roku 1972, režisér Jozef Pálka), natočený na motívy divadelnej hry Ivana Bukovčana. Dej filmu sa vracia do obdobia potlačenia SNP a skúma správanie sa človeka v hraničnej životnej situácii.
- Dráma Kolíska (z roku 1964, režisér Vido Horňák), ktorá vznikla na základe adaptácie novely Alfonza Bednára.
- Dvojdielny televízny film Mŕtvi nespievajú (režisér Andrej Lettrich), ktorého predlohou bol rovnomenný román Rudolfa Jašíka.
Trvalý odkaz Slovenského národného povstania
Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnucí slovenskí predstavitelia aj s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými predstaviteľmi. Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60 000 vojakov armády a 18 000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie. V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za štátny sviatok SR zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, čím potvrdila jeho historický význam a trvalý odkaz.
