Mesto Stará Turá si tento rok pripomína významné výročie. Uplynulo už 550 rokov odvtedy, čo uhorský kráľ Matej Korvín vystavil listinu, ktorou obyvateľov Starej Turej oslobodil od platenia všetkých kráľovských poplatkov, a to na večné časy. Táto udalosť bola veľmi dôležitým míľnikom v histórii Starej Turej, pretože sa vtedy z malej obce razom stalo privilegované mestečko.
Historický kontext: Bratríci a Matej Korvín
Po vojenskom neúspechu husitského revolučného hnutia v bitke pri Lipanoch v roku 1434 sa veľká časť preživších bojovníkov ocitla bez zamestnania. Mnohí z nich vstúpili do žoldnierskych služieb v Uhorsku a v iných krajinách. Tí, ktorí nenašli uplatnenie, vytvorili túlavé skupiny, neskôr nazývané bratríkmi. Bratrícke vojská napádali prevažne majetky feudálov a bohatých mešťanov, rabovali, dobývali mestá a kláštory.
V roku 1458 nastúpil na uhorský trón Matej Korvín, ktorý si predsavzal zlikvidovať posledné zvyšky bratríckych vojsk. V roku 1467 dobylo kráľovské vojsko posledný tábor bratríkov na území Slovenska, ktorý sa nachádzal vo Veľkých Kostoľanoch. Ich veliteľovi Jánovi Švehlovi sa však podarilo ujsť. Cválal na koni cez Turú, odkiaľ sa cez lesy Javoriny chcel dostať na Moravu.
Legenda o zradenom Švehlovi
Povesť hovorí, že ženy v tom čase prali na potoku bielizeň. Zrazu k nim pricválal unavený jazdec a spýtal sa ich, ktorým smerom sa ide na Moravu. Ženy si všimli, že stopy koňa v snehu ukazovali opačný smer, pretože Švehla pribil svojmu koňovi podkovy naopak, aby tak zmiatol možných prenasledovateľov. Na čudného jazdca preto upozornili svojich mužov, ktorí ho dobehli v lese a zajali. Predviedli ho pred Michala Orsága, ktorý ho vydal do rúk panovníka.
Udelenie kráľovských výsad v roku 1467
V mestskej kronike je zapísané: „Dňa 3. februára 1467 kráľ Matej Korvín v Trnave dal za to vystaviť výsadnú listinu, v ktorej tam krstným menom označených ôsmych s doložkou atď.“ Rozvoj Starej Turej možno datovať práve od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení bratríckeho hajtmana Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum).
Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Od tej doby si prezieraví Staroturania privilégiá chránili a dávali si ich potvrdzovať ďalšími panovníkmi. Túto udalosť si v mestečku pravidelne pripomínali a verejne oslavovali. Ani po 550 rokoch tomu nebude inak.
Historické slávnosti 2017: Oslava výročia
V roku 2017 mesto Stará Turá oslávilo dôležité výročie. Pri príležitosti tohto významného výročia dňa 20. mája 2017 usporiadalo Mestské múzeum a mesto Stará Turá Historické slávnosti. Cieľom bolo vytvoriť pravú autentickú atmosféru doby, v ktorej našu krajinu sužovali nájazdy bratríkov.
Pre návštevníkov boli pripravené rekonštrukcie dejinných udalostí spojených s udelením výsad Starej Turej v podaní Skupiny historického šermu Wagus. Program sa zahájil na Námestí slobody, kde bol návštevníkom vyrozprávaný príbeh o zlapaní hľadaného zbojníka Švehlu za pomoci všímavých turanských žien a ich odvážnych mužov. Tu sa popri hercoch na pódiu objavil i predseda TSK Jaroslav Baška, ktorý stvárnil uhorského palatína Michala Országha.
Následne sa návštevníci spolu s historickým sprievodom presunuli do sály DK Javorina, kde na nich čakal sám Matej Korvín. Kráľ rozhodol o Švehlovej poprave a slávnostne udelil obyvateľom Starej Turej výsady, ktoré obec povýšili na privilegované mestečko. Program ďalej pokračoval pred Mestským múzeom. Boli tu pripravené rôzne atrakcie a hry pre deti, jazdy historickým kočom či šermiarske súboje. Príjemnú dobovú atmosféru dotvárala ochutnávka stredovekej kuchyne, ukážky stredovekých tancov a hudobné vystúpenia súboru starej hudby Musica Poetica.
Špeciálny program bol pripravený i v priestoroch Mestského múzea. Okrem stálej expozície si návštevníci mohli prezrieť unikátnu výstavu originálnych výsadných listín zo 17. a 18. storočia, ktoré pre Starú Turú vystavili králi Ferdinand III., Leopold I. a Karol VI. Dokumenty potvrdzujú pôvodné privilégiá z roku 1467, prípadne deklarujú nové výsady (napríklad Jarmočné privilégium - Leopold I., 1669). Pripravená bola i výstava fotografií Premeny Starej Turej, na ktorej si mohli návštevníci prezrieť viac ako 120 fotografií dokumentujúcich ulice a najznámejšie historické budovy Starej Turej a ich premeny v čase.
Za skvelý program a podporu podujatia patrí vďaka SHŠ Wagus, primátorke mesta Stará Turá Anne Halinárovej, zástupkyni primátorky Zuzane Zigovej, Petrovi Škriečkovi a pracovníkom spoločnosti PreVaK, pracovníkom Technických služieb mesta, Domu kultúry Javorina a Mestskej polície, Ľubomírovi Strakovi z pivovaru Turák & vnuk, Zuzane Durcovej, Gabriele Hučkovej, Soni Klenkovej, Pavlovi Trúsikovi, Gabriele Čačkovej, Petre Kostolnej, Miroslavovi Krčovi a agentúre DuxxPrint. Za pomoc počas prípravy výstav patrí srdečná vďaka Jurajovi Krištofíkovi, Eve Tomisovej, Šimonovi Jasečkovi a Jozefovi Tomanovi. Veľká vďaka patrí i predsedovi Trenčianskeho samosprávneho kraja za podporu a záštitu podujatia.
Geografia, ekonomika a významné osobnosti Starej Turej
Mesto Stará Turá sa nachádza v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v regióne Kopaníc, na potoku Tŕstie. Na moravskej strane hraničí s Juhomoravským krajom a Zlínskym krajom. Mesto so svojím okolím patrí do Podjavorinského kopaničiarskeho kraja, o čom svedčí i množstvo miestnych častí a kopaníc v okolí, rozprestierajúcich sa medzi Malými Karpatami a Bielymi Karpatami. Mestom prechádza cesta II/581 a jednokoľajná železničná trať ŽSR 121 Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce - Veselí nad Moravou, uvedená do prevádzky 1. septembra 1929.
Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase dostal Stibor zo Stiboríc. Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo.
Medzi významné osobnosti spojené so Starou Turou patrí Kristína Royová (* 1860 - † 1936), evanjelická spisovateľka a redaktorka, ktorá je najprekladanejšou slovenskou spisovateľkou.
Architektonické a kultúrne pamiatky
V Starej Turej sa nachádza niekoľko významných architektonických pamiatok:
- Husitská veža: Samostatne stojaca murovaná veža s ihlancovou helmicou zo 17. storočia. Pôvodne išlo o kostolnú vežu Kostola Najsvätejšej Trojice, no po jeho požiari v roku 1770 stojí solitérne v areáli mestského cintorína. Pomenovanie Husitská vychádza z povesti, čo však historici vyvrátili.
- Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Pôvodne evanjelický kostol, ktorý bol zabratý počas rekatolizácie, je jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1748. Iniciátorom stavby kostola bol miestny zemepán Juraj Erdödy. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár so sochársky spracovanou alegóriou Sv. Trojice, sochy sv. Petra a Pavla, dva barokové svietniky zo 17. storočia a obraz Nanebovzatia Panny Márie pochádzajúci z Viedne. Bočné oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa sú barokové z 18. storočia. Organ je z roku 1950 od firmy Rieger z Krnova.
- Evanjelický kostol: Jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1784 - 1806. Posviacka chrámu sa konala 21. novembra 1784. V interiéri sa nachádza barokový oltár so sochami Mojžiša a Árona a novším obrazom od maliara Kováčika z roku 1939. Kazateľnica je rokoková, krstiteľnica baroková z 18. storočia a organ pochádza z roku 1873.
- Obecný dom: Dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U zo začiatku 17. storočia. Barokovo bol upravený v rokoch 1715 a 1772. Fasáde dominuje na os umiestnený oblúkový portál s kamenným ostením.
- Náhrobok Jána Pottfaya: Klasicistická architektúra z roku 1882. Ján Pottfay (1778 - 1848) bol mestský úradník, ktorý bol zabitý počas Slovenského povstania v roku 1848. Náhrobok vznikol z iniciatívy mešťanov Starej Turej.