Ján Ušiak (* 5. október 1914, Budiná - † 3. november 1944, Čeladná, Česko), niekedy známy aj ako Janko Ušiak, bol kľúčovou osobnosťou protifašistického odboja počas druhej svetovej vojny. Bol prvým veliteľom 1. česko-slovenskej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova, ktorá operovala na slovensko-moravskom pomedzí a predstavovala najsilnejšiu partizánsku jednotku na území Čiech a Moravy v tom období.
Život a rané roky
Ján Ušiak sa narodil 5. októbra 1914 v obci Budiná v okrese Lučenec. Po prvej svetovej vojne, v roku 1921, sa jeho rodina presťahovala z hornatej Budinej do úrodnejšej Bakty, dnes mestskej časti Rimavskej Soboty. Tu prežil svoje detstvo a mladosť. Po skončení základnej školy pracoval na otcovom hospodárstve a venoval sa furmančeniu. Jeho život, keby žil v pokojnejších časoch, by bol pravdepodobne spätý s roľníctvom a robotníckou prácou.
V roku 1937 narukoval do vojska Česko-slovenskej armády, do posádky v Moste. Po tragickom rozbití Česko-Slovenska sa predčasne vrátil z vojenčiny do Bakty s hodnosťou slobodníka. Keďže Bakta pripadla Maďarsku po Viedenskej arbitráži v roku 1938, Ján Ušiak sa snažil získať slovenské občianstvo. Sčasti kvôli jeho nedávnym vojenským skúsenostiam sa mu to v Maďarsku nepodarilo.
V roku 1942 bol Ján Ušiak opäť povolaný, tentoraz do maďarskej armády, s ktorou bojoval na východnom fronte. Tam sa dostal do zajatia, kde požiadal o vstup do československých jednotiek. Od decembra 1943 sa stal členom Prvého Československého armádneho zboru v ZSSR. Následne absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Sviatošine pri Kyjeve, kde sa formovala skupina, ktorá sa stala základom neskoršej partizánskej brigády.
Partizánska vojna za frontovou líniou - dokumentárny špeciál z 2. svetovej vojny
Vznik a pôsobenie partizánskej brigády
Ján Ušiak bol veliteľom jednej z ôsmich rôt Brigády Jana Žižku. Dvadsaťjedenčlenné jadro tejto jednotky bolo 21. augusta 1944 v dvoch fázach vysadené pri Sklabini. Z tohto výsadku sa sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa aktívne podieľala na obsadení Martina, Vrútok a úspešne zasiahla aj do bojov o Strečno počas Slovenského národného povstania. Pôvodná skupina sa už na slovenskom území rozrastala a Ušiak sa stal jej veliteľom.
Začiatkom septembra 1944 prišiel z Ukrajinského štábu partizánskych hnutí v Kyjeve rozkaz prebiť sa na Moravu a začať partizánske akcie s pomocou moravských odbojárov. Ušiakova partizánska brigáda, premenovaná na Prvú česko-slovenskú partizánsku brigádu Jana Žižku z Trocnova, sa začala presúvať na Moravu, pričom operačným strediskom sa stal priestor Štiavnika. Brigáda sa o prechod pokúšala 21. a 22. septembra 1944 pri Malých Karloviciach a 24. a 25. septembra pri Veľkých Karloviciach v priestore Podťaté. Skupina vedená D. B. Murzinom prešla na Moravu 29. septembra 1944, zatiaľ čo druhá skupina pod vedením Jána Ušiaka sa prebila až v prvej polovici októbra 1944.
Boje spojené s prechodom Ušiakovej partizánskej brigády na Moravu predstavujú najväčšie ozbrojené stretnutie s nacistami do príchodu Červenej armády na území Čiech a Moravy počas druhej svetovej vojny. Brigáda Jána Žižku zabila vyše 400 Nemcov a zničila veľké množstvo zbraní a streliva, no sama stratila okolo 200 bojovníkov. Brigáda uskutočnila najviac akcií v oblastiach Velké Karlovice, Vsetín, Valašské Meziříčí a Čeladná. Prepady a pasce na cestách, priame útoky na nemecké strážne jednotky, sklady a menšie vojenské jednotky zaznamenali veľký ohlas u miestneho obyvateľstva. Počas tohto obdobia s partizánmi spolupracovalo vyše 3-tisíc obyvateľov, pričom samotná brigáda sa rozrástla z počiatočných 315 až na 1200 členov.
Tragický koniec v Čeladnej
Nacisti chceli za každú cenu zabrániť rozširovaniu partizánskeho hnutia na Morave. Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí Kněhyne, zatiaľ čo druhá skupina prešla do priestoru Radhošťa. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa, Jan Dvořák. Po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore Čertovho mlyna, pri ktorom malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády.
Toto stretnutie bolo v stredu 2. novembra 1944 prepadnuté gestapom, ktoré v danom priestore vykonávalo preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol pri tejto akcii piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí a kapitán Murzin mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa v následnom chaose nepodarilo nájsť. Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese a až okolo 18. hodiny sa s pomocou miestneho horára dostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do Čeladnej, odkiaľ chcel Jan Dvořák zorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy - priamo do rúk gestapa.
Zrejme následkom zlej koordinácie však okolo poludnia 3. novembra 1944 dom mäsiara Machandru v Čeladnej obsadil nemecký vojenský oddiel. Jan Dvořák sa ako prvý vzdal. Partizánsky veliteľ Ján Ušiak, v tom čase už vo vysokej horúčke a v bezvýchodiskovej situácii, ukončil svoj život výstrelom z pištole, aby sa nedostal do rúk Nemcov a gestapa. Tento tragický akt hrdinstva, spojený so zradou, je neoddeliteľnou súčasťou jeho príbehu. Vďaka mesiacu na povstaleckom území a mesiacu na území Protektorátu Čechy a Morava sa Ján Ušiak stal jednou z významných postáv protifašistického odboja.
Odkaz a pamiatka
Pamiatka na poručíka Jána Ušiaka je dodnes udržiavaná na Slovensku. V obci Bakta, dnes mestskej časti Rimavskej Soboty, stojí pomník s bustou Jána Ušiaka, ktorý bol odhalený v roku 1974. Na pamätnej tabuli je vyryté: "Za slobodu za krajšie žitie miliónov ľudí šiel vpred a v boji život za vlasť položil poručík s. Ján Ušiak, veliteľ partizánskej brigády J. Žižku. Narodený 5. X. 1914 v Budinej hrdinsky zahynul pri oslobodzovaní našej vlasti 3. X. 1944 v Čeladné. Česť a sláva jeho pamiatke!"
V sedle pod Lemešnou pri samote Na Lemešné sa nachádza pamätník bojov partizánskej skupiny Jána Ušiaka a pamätník prechodu 1. česko-slovenskej partizánskej brigády. V Rimavskej Sobote je po ňom pomenovaná ulica (Ulica Poručíka Ušiaka). V roku 1948 bol Ján Ušiak posmrtne vyznamenaný Radom SNP I. triedy a v roku 1992 mu bol udelený Rad Milana Rastislava Štefánika IV. triedy.
