Krst (z gréckeho βάπτισμα - baptisma, čo v preklade znamená „ponorenie do vody“) je základná sviatosť kresťanskej iniciácie. Predstavuje akt, ktorým je človek oslobodený od dedičného hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Pre veriacich ide o prvú sviatosť, bez ktorej nie je možné prijať iné sviatosti.
Teologický význam a pôvod krstu
Slovo „krst“ je v slovenčine etymologicky späté s menom „Kristus“ (z gréckeho Χριστός - pomazaný). V biblickej tradícii má krst korene v krste Ježiša v rieke Jordán. Tento obrad nie je len vonkajším rituálom, ale duchovným úkonom, ktorým sa človek zjednocuje s Kristom ako ním vykúpené Božie dieťa.
- Zmytie hriechov: Krst odstraňuje dedičný hriech i všetky osobné hriechy (a tresty za ne).
- Dar Ducha Svätého: Udeľuje Božiu milosť, teologálne čnosti a dary Ducha Svätého.
- Nezmazateľný znak: Do nesmrteľnej duše sa vtláča pečať, ktorá značí príslušnosť ku Kristovi.
Formy a spôsob vysluhovania krstu
V počiatkoch kresťanstva sa krst vykonával doslovným ponorením do vody. Hoci sa v priebehu storočí v niektorých cirkvách (napr. rímskokatolíckej) vyvinula prax polievania vodou na hlavu, východné cirkvi si vo veľkej miere zachovali pôvodnú tradíciu krstu ponorením.
| Vysluhovateľ | Podmienky |
|---|---|
| Riadny | Diakon, kňaz alebo biskup |
| Mimoriadny | Akýkoľvek človek s úmyslom krstiť (v prípade hroziacej smrti) |
Matériou krstu je svätená voda. Pri obrade sa trikrát leje na hlavu alebo sa krstenec trikrát ponorí do krstného prameňa, vždy po vyrieknutí trojičnej formulky: „Meno, ja ťa krstím v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.“
Kompletná história krstu - ako ešte nikdy nebola ukázaná (biblické štúdium)
Krst detí a dospelých
V katolíckej, pravoslávnej, starokatolíckej a anglikánskej cirkvi je praxou krstiť aj novorodencov. Argumentujú pritom biblickými textami (napr. Skutky apoštolov 16, 33), kde sa hovorí o krste „celého domu“. Rodičia, ktorí žijú v Cirkvi, vnímajú krst detí ako prirodzenú súčasť života v Kristovi.
Naproti tomu evanjelikálne a letničné cirkvi (napr. baptisti) odmietajú krst detí. Tvrdia, že človek by mal byť najskôr rozhodnutý nasledovať Krista a vyznať svoju vieru. Krst je podľa nich verejným vyznaním tohto vnútorného presvedčenia a krokom viery, ktorým sa starý život odovzdáva kresťanskej viere.
Špecifické formy krstu
Okrem riadneho krstu vodou rozlišuje teológia aj iné formy, ktoré zabezpečujú spásu v špecifických situáciách:
- Krst túžby: Založený na úprimnom prianí veriaceho dať sa pokrstiť, ak zomrie skôr, než stihne prijať sviatosť.
- Krst krvi: Týka sa všetkých mučeníkov, ktorí zomreli za vieru v Krista bez toho, aby boli formálne pokrstení.
- Podmienečný krst: Udeľuje sa v prípadoch, ak nie je isté, či bol človek platne pokrstený (napr. pri nejasnom svedectve).