Tradičné slovenské vianočné zvyky a tradície

Vianoce, najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku, sa na Slovensku tešia bohatej škále zvykov a tradícií. Hoci sa v mnohých krajinách slávia inak, na Slovensku sa na sviatky narodenia Ježiška pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent.

Predvianočné obdobie a prípravy

Advent

Počas adventu, prvej časti liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, vymedzenej štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. V tomto čase mávame na stole adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza.

Pre deti je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1. decembra si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu malý darček, či už maškrtu, alebo malú hračku.

Predvianočné zvyky

• Adventný veniec: K tradíciám Vianoc patrí aj adventný veniec. Ten má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Je v mnohých západných kresťanských cirkvách symbolom Vianoc a jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou - tretia svieca bola ružovej farby a predstavovala radosť.
• Mikuláš: Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. Deti ho každoročne očakávajú 5. decembra.
• Pôst: Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce.
• Vianočné trhy: V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho sa tu určite dajú zaobstarať aj vianočné dekorácie, originálne darčeky, ale aj tradičné doplnky, napríklad drevené betlehemy a ozdoby.
• História a legendy: Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, úzko súvisiaci s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. O miestami až hororové príbehy v tzv. „čiernej hodinke“ teda nebolo núdza. Najčastejšie sa objavujú legendy v hlavnej úlohe so strašidlami, čertmi a inými mýtickými postavami.

Štedrý deň a štedrovečerná večera

Začiatok osláv

24. december je na Slovensku dňom, kedy začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný, 25. decembra, deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Ak deti vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.

Štedrovečerný stôl

Jedlá, ktoré sa podávajú na Štedrý deň, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče a ovocie.

Na úvod, samozrejme, nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom, čo je tradičný zvyk, aby bola rodina zdravá a silná po celý rok. V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba, najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť, je majonézový zemiakový šalát. Medzi polievkami sa najčastejšie vyskytuje kapustnica, šošovicová polievka mliečna alebo načerveno, alebo rybacia polievka.

Zvyky počas štedrej večere

• Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Tento tanier je symbolom spolupatričnosti a milosrdenstva.
• Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Známym zvykom je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby v nasledujúcom roku nechýbali peniaze.
• Štedrá večera sa začína, tak ako skoro v každej časti Slovenska, krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu.
• Gazdiná by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Ak by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil, by do roka zomrel.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú vianočné darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Regionálne rozdiely v štedrovečerných zvykoch

Stredné Slovensko

Už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica, tak ako inde na mnoho spôsobov. Podáva sa napríklad s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Ryba, tak ako skoro všade, sa podáva vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) s klasickým zemiakovým majonézovým šalátom. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Východné Slovensko

Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na Štedrý deň je až do večere prísny pôst.

Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov. Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca, aby boli zdraví a bohatí.

Pravoslávne Vianoce

V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícií sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria významnú časť pravoslávnych. Oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Na Štedrý deň, nazývaný Svjatyj večur, sa všetci tešia. Všetci sa, okrem iného, pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny umyjú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku ochutnať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá ako pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu. Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

Ďalšie tradičné vianočné zvyky a povery

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.

Zvyky a symboly

• Šupina z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Hádzanie orechov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka s cesnakom a medom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Je to najúčinnejší prírodný liek, ktorý má zabezpečiť rodine pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka.
• Medový krížik na čele: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví. Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie.
• Prestretý tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše pre náhodného pocestného.
• Pôst do prvej hviezdy: Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Neodchádzanie od stola: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Svieca: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Sfukovanie sviece: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Modlitba: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
• Púšťanie orechových lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí k najobľúbenejším tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka a „lodička“ sa spustí do lavóra. Ak sa žiadna nepotopí, rodine sa vyhne nešťastie.
• Hádzanie črievičkou: Hádzanie črievičkou je zvyk pre nezadané dievčatá. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodia za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
• Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
• Koledy: Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní.
• Vianočná výzdoba: Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi.
• Jasličky: Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich aj neveriacich.
• Polnočná omša: Štedrý deň vrcholí pre kresťanov polnočnou omšou. Ide o starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista, pripisovaného nasledujúcemu dňu.

Vývoj vianočných tradícií

Vianočný stromček

Zdobenie stromčeka je tradícia, ktorú na Slovensku pozná každý. Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil. Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku. Nápad pochádza zo starogermánskych zvykov. Pri slnovrate si ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina. Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niekto uprednostňuje trblietky, sklenené gule, iný slamienkové ozdoby. Pustiť sa môžete aj do výroby vlastných ozdôb s vašimi deťmi, skrátime im čakanie a užijete si spoločný čas - a možno sa z toho stane nový vianočný zvyk.

Vianočné pečivo

Aj vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Najobľúbenejšie druhy boli z medu, ale aj zo škvarkov či zázvoru. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo napríklad orechové pracny. Okrem klasických lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov atď. sú tu veľmi obľúbené záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku. Medovníčky či iné vianočné pečivo už máme napečené niekoľko dní dopredu.

Symbolika a pohostinnosť

Slovenské Vianoce sú jedinečné - kombinujú hlbokú rodinnú tradíciu, symboliku jedál a magické zvyky, ktoré spájajú generácie. Hoci dnešné Vianoce prinášajú nové trendy a dekorácie, podstata tradičných slovenských zvykov by mala zostať. Spojenie moderného štýlu a tradičných rituálov dodá sviatkom neopakovateľný šarm. Rodinné príbehy a zvyky prenášané z generácie na generáciu sú to, čo robí Vianoce naozaj výnimočnými.

tags: #ludove #vianoce #ram