Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej predstavuje pozoruhodné rezbárske dielo, ktoré vznikalo pod rukami majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Toto monumentálne umenie nie je len zobrazením Kristovho narodenia, ale zároveň zachytáva históriu a život slovenského národa, jeho tradície, remeslá a najvýznamnejšie pamiatky.
Počiatky a tvorba diela
Myšlienka vytvoriť stály slovenský betlehem v pútnickom mieste v Rajeckej Lesnej vznikla v hlave vtedajšieho kňaza spolu so správcom farnosti. Do práce sa pustil renomovaný rezbársky majster Jozef Pekara, ktorý sa narodil v Rajeckých Tepliciach. Majster Pekara sa k rezbárstvu dostal už v detstve, pričom jeho otec bol debnár a starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný. Následne sa dostal do učenia k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému, pod ktorého vedením získal nielen potrebné zručnosti, ale aj rozvinul kreatívny prístup k tvorbe. Vďaka tomu sa stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950.
Po odchode na dôchodok si majster Pekara plnil dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ - dielo, ktoré by sústredilo všetky jeho doterajšie skúsenosti a bolo by jedinečné a reprezentatívne. V roku 1980 sa pustil do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Vznik Slovenského betlehema trval pätnásť rokov.
Obsah a tematika betlehema
Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok a zachytáva život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu. Návštevníci tu nájdu scény zobrazujúce pastierov, baníkov, vinohradníkov, drevorubačov, remeselníkov, hrnčiarov, stolárov či kováčov. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná.
Medzi identifikovateľné dominanty patria hrady ako Devín, Bratislava, Trenčín a Orava, ako aj katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a Žiline. V pozadí sa týči Kriváň, symbol slovenskej krajiny. Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, napríklad Most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji.
Každý návštevník zo Slovenska tu môže nájsť kus zo svojho domova, jeho históriu a tradície. Dielo zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú a zabávajú, čím Slovenský betlehem funguje ako učebnica dejepisu a zemepisu, zrkadlo umu a umenia rezbárskych tradícií v regióne Rajca.
Rozmery a jedinečnosť
Slovenský betlehem je pôsobivý svojimi rozmermi: je 8,5 metra dlhý, 2,5 metra široký a 3 metre vysoký. Tieto rozmery ho zaraďujú medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete. Celkovo je v betleheme rozmiestnených približne 300 postáv, pričom polovica z nich je pohyblivá.
Hoci sa v médiách objavujú aj nepresné tvrdenia o jeho prvenstve, Slovenský betlehem je napriek tomu jedinečný a pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete. Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné. Dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy ľudového rezbárstva.
V posledných rokoch sa v slovenských obciach a mestách, vďaka organizácii sochárskych sympózií a aktivite miestnych rezbárov, udomácnili aj rozsiahle exteriérové betlehemy v „životnej veľkosti“. Príkladom je betlehem vo Vysokej nad Kysucou, ktorý vznikol po páde viac ako 200-ročnej lipy.
História betlehemárstva a inšpirácie
História betlehemárstva siaha až k svätému Františkovi z Assisi, ktorý v roku 1223 v jaskyni v talianskom Grecciu pripravil prvé jasle so živým dieťaťom. Na území Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. V centre betlehemského výjavu stojí Mária s Jozefom a božské dieťa, ku ktorým sa pridávajú anjeli, traja králi, pastieri a zvieratá.
V 18. storočí cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch, čo paradoxne viedlo k rozmachu domácich betlehemov, často ľudových a neškolených rezbárov. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. Po roku 1989 zaznamenali betlehemy nový rozkvet, pričom ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. V tejto línii reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru.
Pri tvorbe Slovenského betlehema sa majster Pekara nepochybne inšpiroval aj inými významnými dielami. Za najväčšiu motiváciu mu pravdepodobne poslúžil Třebechovický betlehem v Česku, ktorý reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale. Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 m bolo jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema (7 x 3 x 2 m). Avšak Třebechovický betlehem má z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a jeho kvalitatívne výtvarné meradlá sú často hodnotené vyššie.
Kompletná Grécka Mytológia Vysvetlená | Historický Dokumentárny Film
Správa a prístupnosť
Finančné náklady spojené s prevádzkou a údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský Betlehem z poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad.
Betlehem je trvalo vystavený v Dome Božieho milosrdenstva (alebo Dom Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej. Slávnostné verejné otvorenie a požehnanie diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995. Vstup do expozície je bezplatný a je otvorená počas celého roka, vrátane pracovných dní, víkendov a sviatkov.
Dostupnosť do Rajeckej Lesnej je zabezpečená vlakovou, autobusovou a automobilovou dopravou. Priame autobusové spojenie funguje z obce Rajeckej Lesnej po celej Rajeckej doline. Z križovatky cesty cez obec a cesty I. triedy č. 64 je možné spojenie po trase Žilina - Prievidza. Rajecká Lesná leží necelých 13 km od kúpeľného mesta Rajecké Teplice, autom ste tam do 15 minút.
Neuveriteľný skvost slovenského umenia, ktorý sa oplatí vidieť. Dokonale vyrezávané figúrky, prepracované do každého detailu, väčšina z nich v pohybe, sú skutočne úžasné a zaujmú aj menšie deti.