Cesta k samostatnosti
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 - 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Po parlamentných voľbách v roku 1992, v ktorých v ČR zvíťazila koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov týchto strán.
Dňa 17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Prvého septembra 1992 poslanci SNR schválili Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť 1. októbra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

1. január 1993: Vznik Slovenskej republiky
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V tento deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR. Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj USA, Rusko, Čína, Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko.
V ďalších hodinách a v prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN) a UNESCO.
Budovanie štátnych inštitúcií
Prvým slovenským premiérom bol Vladimír Mečiar. Ten na základe presunutých prezidentských právomocí vymenoval členov ústavného súdu. Vznikli Najvyšší kontrolný úrad, generálna prokuratúra, Slovenská informačná služba a ďalšie štátne orgány. Prezidentom sa stal Michal Kováč, ktorý bol zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky ústavnou väčšinou 15. februára 1993 a inaugurovaný 2. marca.
Menová odluka
Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk), ktorá nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Bezprostredne po menovej odluke Slovensko nemalo pripravené vlastné bankovky a mince, s výnimkou desaťkorunáčky. Na československé bankovky sa preto lepili špeciálne kolky. Prvá slovenská bankovka v nominálnej hodnote 50 Sk sa dostala do obehu koncom augusta 1993.

Integrácia do medzinárodných štruktúr
Slovensko sa od prvých dní existencie usilovalo integrovať do európskych a atlantických štruktúr. Od roku 2004 je SR členským štátom NATO a Európskej únie, od decembra 2007 je členom schengenského priestoru. Dňa 1. januára 2009 sa SR stala členom eurozóny, čím slovenská koruna vstúpila do minulosti a nahradilo ju euro.
Vstupom do EÚ sa Slovensko stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete. Členstvo v Únii prinieslo občanom slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ, pričom slovenský pas patrí medzi najsilnejšie na svete.
Kéry: Členstvo v EÚ a NATO nespochybňujeme, ide nám len o národné záujmy
Oslavy a význam štátnosti
Pri príležitosti sviatku Dňa vzniku SR udeľuje prezident krajiny štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života. S odstupom času sa ukazuje, že rozhodnutie pokojným spôsobom vytvoriť dva samostatné národné štáty bolo optimálnym riešením. Vzťahy medzi oboma národmi sú v súčasnosti azda najlepšie v dejinách.
tags: #slovensko #oslavje #narodeniny