Umenie je predmetom záujmu užšej časti publika a nie každého nadchne, predovšetkým to moderné a súčasné. Samostatné výstavy umelca alebo skupiny tvorcov oslovia ešte špecifickejšiu cieľovú skupinu. Súčasťou vizuálnej kultúry však nie je len to, čo nazývame vysokým umením (maliarstvo, sochárstvo, grafika apod.), ale aj ďalšie formy výtvarnej tvorby.
Pohľadnice ako súčasť vizuálnej kultúry
Medzi ďalšie dôležité formy výtvarnej tvorby, ktoré sú súčasťou vizuálnej kultúry, patria napríklad pohľadnice, propagačné plagáty, reportážne fotografie, karikatúry, film či insitná tvorba. Rozvoj dizajnu v prvej polovici 20. storočia bol ovplyvnený svetovými výstavami, ktoré demonštrovali technologický pokrok priemyslu. Jeho vývoj však výrazne ovplyvnili aj obe svetové vojny.
K budovaniu identity slovenského štátu do veľkej miery prispeli aj umelecké diela, ktoré možno ani neboli vytvorené s týmto zámerom. Každý národ sa vyznačuje vlastnými tradíciami vychádzajúcimi z jedinečnej ľudovej tvorby, ktorá zahŕňa viaceré oblasti umeleckej činnosti. Slovenský štát v čase 2. svetovej vojny v rokoch 1939 - 1945 často využíval na propagačné účely návrat k národným ľudovým prameňom. Príkladom takého projektu je aj výstava Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 - 1945 v SNG. Ako napovedá názov, výstava prezentuje dve polohy vnímania obdobia druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu - naplnenie sna o štátnom útvare založenom na národnom princípe, ktorý je ale v neustálom rozpore s vojnovou skutočnosťou. Azda najsilnejším momentom, ak opomenieme priam mrazivé ukážky mašinérie propagandy a holokaustu, je všadeprítomný konflikt identity jednotlivca a skupiny.
V tomto kontexte je zaujímavé porovnať napríklad reportážnu fotografiu a pohľadnicu, ako médiá prenášajúce vizuálne posolstvá a umelecké stvárnenia reality.
Analogické pohľadnice a maximafília
Keď sa spoja tri zložky do analogického súladu, vzniká analogická pohľadnica, známa tiež ako cartes maximum (fr.) alebo maximum card (angl.), skrátene CM. Analogický súlad znamená, že vyobrazenie na platnej poštovej známke sa musí zhodovať s obrázkom na pohľadnici. Známka sa nalepí na obrazovú stranu pohľadnice a opečiatkuje sa analogicky zhodnou príležitostnou alebo dennou pečiatkou príslušnej pošty. Uprednostňujú sa analogické pohľadnice, na ktorých obraz na pohľadnici nie je len zväčšenou obrazu na známke.
Existujú však aj výnimky. Napríklad umelecké dielo je často zobrazené v plnom rozsahu ako na obraze známky, tak na pohľadnici a na pečiatke. Zbieraniu a tvorbe analogických pohľadníc sa venuje samostatný zberateľský odbor nazývaný maximafília, čo je odbor filatelie zahŕňajúci štúdium a tvorbu analogických pohľadníc.
História a vývoj maximafílie
Nejeden zberateľ analogických pohľadníc si položí otázku, ako vlastne vznikli. V prvých desaťročiach 20. storočia boli veľmi cenené pohľadnice so skratkou TCV (timbre cote vue), čo znamená „známka na obrazovej strane“. Príkladom môžu byť pohľadnice s vyobrazením egyptských pyramíd. V Rumunsku ich zhotovil zberateľ Grigore Scarlatescu a v roku 1938 bol na výstave v Sibiu vystavený exponát Berthe Dengela s názvom Pohľadnice TCV v dnešnom poňatí.
V roku 1945 bol uskutočnený akt, ktorý viedol k pomenovaniu tohto filatelistického produktu: známka bola nalepená na obrazovú stranu pohľadnice a opečiatkovaná na pošte č. 108 v Paríži. Od tých čias sa tento filatelistický produkt nazýva cartes maximum a zberateľský odbor maximafília. Ešte predtým, v roku 1944, sa uskutočnilo kolektívne stretnutie maximafilistov, ktoré zorganizoval G. a vydal sa prvý časopis venovaný tejto téme. Následne francúzske a španielske filatelistické kluby zvolali do Dijonu stretnutie, ktoré sa konalo od 11. do 14. [dňa/mesiaca, údaj chýba].
V roku 1946 bol vypracovaný a schválený prvý zberateľský poriadok analogických pohľadníc. Medzinárodná filatelistická federácia (FIP) na kongrese v Madride v roku 1976 rozhodla vytvoriť samostatnú sekciu maximafílie, čo sa však plne realizovalo až neskôr. Po ďalších kongresoch a zasadaniach FIP boli v roku 1992 v španielskej Granade prijaté nové pravidlá pre vystavovanie na výstavách FIP, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1995.
Slovenská organizovaná maximafília
Čo sa týka slovenskej organizovanej maximafílie, odborná skupina bola ustanovená v rámci Zväzu slovenských filatelistov (ZSF). Za vedúceho odbornej skupiny bol menovaný MVDr. Július Molnár, CSc., a ďalšími členmi vedenia odbornej skupiny sa stali Mgr. [Meno chýba] a Mgr. Milan Šnirc.
Ako príklad skutočnej analogickej pohľadnice môže slúžiť tá, kde známka vyšla pri príležitosti otvorenia cesty cez priesmyk Col d'Iseran v roku 1937, doplnená pohľadnicou podľa dobovej fotografie a príležitostnou pečiatkou pri príležitosti 50. výročia.
Pohľadnice ako nástroj občianskeho prejavu: Iniciatíva „Pohľadnica vlkom“
Pohľadnice, hoci sú často vnímané ako zberateľský alebo spomienkový predmet, môžu slúžiť aj ako silný nástroj občianskeho prejavu a protestu. Príkladom je iniciatíva „Pohľadnica vlkom“.
Na pohľadnici je známa fotografia Ladislava Bielika z roku 1968, keď sa muž s odhalenou hruďou postavil pred ruský tank. Ako adresát je na pohľadniciach uvedený ruský motorkársky gang Noční vlci, ktorý sa usídlil neďaleko Trnavy. Pohľadnica nesie jasné posolstvo: „Nevítali sme vás tu v 1968, nechceme vás ani v 2018!“ Iniciatíva má týmto spôsobom vytvoriť tlak na kompetentné osoby, ktoré by mali v tomto prípade konať potrebné opatrenia.
Noční vlci nie sú len taký obyčajný spolok motorkárov; sú označovaní aj ako predĺžená ruka ruského prezidenta Putina. Ako uviedol autor iniciatívy, „v období 50. výročia od okupácie vzbudzuje pobúrenie a obavy základňa s bojovými vozidlami, tankodrómom a strelnicou.“ Obzvlášť znepokojivý je fakt, že čelní predstavitelia tohto motorkárskeho gangu sú na sankčnom zozname Európskej únie a majú do nej zakázaný vstup. Skupina je tiež známa svojimi masívnymi prejazdmi cez európske krajiny vždy pri príležitosti výročia 2. svetovej vojny a otvorene sa prezentuje ako homofóbna, pričom medzi svoje rady neprijíma ženy.
Samotným usadením motorkárskeho gangu sa zaoberali aj viaceré zahraničné médiá, čo situáciu ešte viac znepokojuje. Po tom, čo médiá informovali o novovzniknutej základni Nočných vlkov neďaleko Trnavy, vzniklo u viacerých ľudí znepokojenie. Internetom sa začali šíriť fotografie, kde základňa s nápaditým, vojenským pomaľovaním a tankami v areáli nevyzerá ako mierumilovné miesto. Táto informácia znepokojila mnohých občanov, a preto vznikla iniciatíva Pohľadnica vlkom, ktorou je možné vyjadriť nesúhlas s prítomnosťou motorkárskeho gangu na Slovensku. Členovia iniciatívy už vyvesili billboard v Trnave a chystajú aj možnosť rozosielania reálnych pohľadníc s týmto posolstvom.
tags: #slovakia #art #collection #pohladnica