Tradícia zobrazovania narodenia Ježiša Krista, známa ako stavanie betlehemov alebo jasličiek, siaha do 13. storočia. Tento zvyk sa po celom svete rozšíril z talianskeho Assisi vďaka svätému Františkovi. Práve on v 13. storočí postavil k betlehemským jasličkám s dieťatkom živé zvieratá - vola a osla, aby mu svojím dychom vytvárali teplejšiu pohodu. Jeho kázanie bolo tak dojímavé, že od tých čias sa stalo stavanie betlehemov neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov.
Rôznorodosť betlehemov na Slovensku
Na Slovensku, rovnako ako inde vo svete, vznikalo množstvo rozmanitých a originálnych betlehemov. Ukážky širokej škály betlehemov, od historických po moderné, sú prezentované na rôznych výstavách.
Historické a súčasné podoby
- V Spišskej Kapitule boli napríklad sprístupnené dve výstavy, kde jedným z najstarších vystavených diel je skrinkový betlehem zo začiatku 19. storočia. Daša Uharčeková Pavúková ho bližšie predstavila ako meštiacky betlehem, v ktorom sú miniatúrne figúrky zasadené do mestskej krajiny.
- Súčasní umelci sa pri tvorbe betlehemov čoraz viac zameriavajú skôr na emócie ako na postavy.
Kreatívne a netradičné betlehemy
- Ľudia si vytvárali betlehemy aj z netradičných materiálov, napríklad zo snehu či ľadu, ako je známy betlehem vytesaný do snehu pri Rainerovej útulni vo Vysokých Tatrách.
- Vysokoškoláčka Iveta Kolníková z Trnavskej univerzity dokonca vytvorila háčkovaný betlehem, ktorý bol vystavovaný aj na medzinárodnej výstave vo Vatikáne. Obsahuje postavy Svätej rodiny - Jozefa, Márie a Ježiška.
Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej - Monumentálne dielo
Jedným z najväčších a najobdivovanejších betlehemov na Slovensku je nepochybne Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej. Ide o monumentálne rezbárske dielo, ktoré je prístupné návštevníkom po celý rok.
Autor a jeho životné dielo
Hlavným autorom Slovenského Betlehema je majster rezbár Jozef Pekara (1920 - 2005) z Rajeckých Teplíc. Jeho vzťah k drevu a rezbárstvu sa formoval už od detstva, ovplyvnený okolím bohatým na lesy a silnou rezbárskou tradíciou regiónu. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján tiež pracoval ako rezbár. Jozef Pekara začal používať dláta už ako desaťročný a svoje zručnosti rozvíjal pod vedením vychýreného rezbárskeho majstra Jozefa Brieštenského (1879 - 1956). Vďaka tomu sa stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950.
Po odchode do dôchodku v roku 1980 sa majster Pekara pustil do realizácie svojej dávnej túžby vytvoriť „niečo veľké“ - dielo, ktoré by sústredilo jeho celoživotné skúsenosti a bolo by jedinečným reprezentantom Slovenska. Slovenský Betlehem tak začal vznikať ako odkaz veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra.
Vznik a výstavba
Prvotná myšlienka vytvoriť stály Slovenský Betlehem v pútnickom mieste v Rajeckej Lesnej pochádzala od vtedajšieho kňaza Vojtecha Valenta, ktorého podporil správca farnosti Alexander Klabnik. O realizáciu a výstavbu budovy a inštalácie Betlehema sa zaslúžil súčasný správca farnosti Pavol Šadlák. Budovu projektoval Ing. Stanislav Machovčák zo Staškova a stavebné práce boli realizované s pomocou obyvateľov obce a okolia. Základný kameň pre budovu, v ktorej je umiestnený Slovenský Betlehem a Galéria rezbárov, požehnal 29. januára 1995 nitriansky pomocný biskup Mons. František Rábek. Následne dielo požehnal pre stredné a východné Slovensko J. E. kardinál Ján Chryzostom Korec a pre západné Slovensko Doc. Anton Hlinka, SDB.
Samotné vyrezávanie diela trvalo majstrovi Pekarovi 15 rokov. Hoci dielo začal v roku 1980, bolo slávnostne sprístupnené 26. novembra 1995 na nedeľu Krista Kráľa, požehnané nitrianskym diecéznym biskupom, kardinálom J. E. Jánom Chryzostomom Korcom. Vtedy bola sprístupnená prvá časť - oblasť stredného Slovenska. Neskôr, v novembri 1996, bola inštalovaná oblasť západného Slovenska a o rok neskôr sa dielo skompletizovalo doplnením východného Slovenska. Majster Pekara dielo definitívne dokončil v roku 2000.
Popis a rozmery
Slovenský Betlehem je monumentálne dielo s rozmermi 8,5 metra na dĺžku, 2,5 metra na šírku a 3 metre na výšku. Celkovo obsahuje približne 300 drevených figúrok a postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Tieto rozmery ho zaraďujú medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a je považovaný za najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete, najmä pokiaľ ide o pohyblivý drevený betlehem.
Príbeh o narodení Ježiša: Biblický kresťanský film
Zobrazené motívy a regióny
Ústredným motívom Slovenského Betlehema je zobrazenie narodenia Ježiška, ktoré sa nachádza uprostred diela a je začlenené do scenérie obce Rajecká Lesná. Celé dielo však stvárňuje oveľa viac - ide o komplexné zobrazenie dejín Slovákov a obrazy zo života slovenského ľudu.
V expozícii sú zastúpené všetky slovenské regióny so svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Návštevníci môžu obdivovať:
- Hrady: Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, Bojnický zámok.
- Katedrály a významné mestá: Nitra, Trnava, Spišská Kapitula, Košice, Žilina, Levoča.
- Vrchy: V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov a symbol slovenskej krajiny.
- Moderné stavby: Súčasťou betlehema sú aj prvky moderného Slovenska, ako napríklad Most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji.
Dielo detailne zobrazuje tradičné remeslá a pracovné činnosti, ktorými sa slovenský ľud zaoberal v minulosti, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Nájdete tu pastierov, baníkov, vinohradníkov, drevorubačov, remeselníkov, hrnčiarov, stolárov, kováčov, obuvníkov, tkáčov a ľudovú muziku. Sú tu aj scény každodennej činnosti okolo domu, na poli, v lese, pri podkúvaní koňa, zvážaní sena. Veselosť ľudí je zachytená pri vinobraní, stavaní mája a dožinkoch.
Slovenský Betlehem je tak nielen umeleckým dielom, ale aj učebnicou dejepisu a zemepisu, zrkadlom umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Z diela dýcha optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka.
Umiestnenie a správa
Slovenský Betlehem je umiestnený v Dome Božieho narodenia (často sa používa aj pomenovanie Dom Božieho milosrdenstva) v Rajeckej Lesnej, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie. Na čelnej stene budovy sa nachádza freska Panny Márie od miestneho rodáka Jána Šimuna a na rohu smerom k Základnej škole stojí socha Panny Márie - Pomocnice kresťanov. Súčasťou budovy sú aj spovednice, ktoré sa využívajú počas púte na slávnosť Najsvätejšej Trojice a Narodenia Panny Márie. Na prvom poschodí budovy sa nachádza aj Galéria rezbárov, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov ako Brieštenský, Veselý a Bača.
Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. Z poverenia Biskupského úradu v Nitre je Slovenský Betlehem cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad.
Dostupnosť a návšteva
Slovenský Betlehem je otvorený počas pracovných dní, víkendov aj sviatkov a vstup je zdarma. Nachádza sa len pár kilometrov od kúpeľného mesta Rajecké Teplice (asi 15 minút autom smerom na Prievidzu). Priame autobusové spojenie funguje z obce Rajecká Lesná (zastávky Jednota alebo Konečná) po celej Rajeckej doline od Čičmian až po Žilinu. Z križovatky cesty cez obec a cesty 1. triedy č. 64 (zastávka Rázcestie) je možné spojenie po trase Žilina - Prievidza, na ktorej premávajú spoje od Čadce a Žiliny až po Nitru, Nové Zámky a Komárno. Z Rajca premávajú prípoje na Považskú Bystricu a z Prievidze na Trenčín a Banskú Bystricu. Návšteva Slovenského Betlehema je zážitkom pre celú rodinu, dokonale vyrezané figúrky, prepracované do každého detailu a ich pohyb, zaujme aj menšie deti.
Vedľa farského kostola Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej sa neďaleko betlehema nachádza kalvária s krížovou cestou, na konci ktorej je kostolík Nanebovstúpenia Pána.
Ďalšie pozoruhodné slovenské betlehemy
Okrem Rajeckej Lesnej sa Slovensko pýši aj inými unikátnymi betlehemami, ktoré dokazujú bohatstvo rezbárskeho umenia a kreativity.
- Najmenší betlehem: V bobuľke nového korenia s rozmermi 6 x 6 mm ho vytvoril výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny. Na svojom konte má vyše 1 000 betlehemov vyrobených z netradičných materiálov ako rybie kosti, melónové šupky, zemiaky, ovocie a zelenina, či umiestnené v škrupinách orechov.
- Najvyšší a najťažší betlehem: V Novom Meste nad Váhom sa nachádza betlehem z lipového dreva s vyše 30 postavami v životnej veľkosti a 4 zvieratami. Najväčšia postava meria 2 metre, najmenšie ovečky majú 30 centimetrov. Drevené postavy vážia 20 až 30 kilogramov, pričom najťažšia má 380 kíl.
- Pohyblivý betlehem v Terchovej: Krásny pohyblivý betlehem v Terchovej je rozdelený do troch častí. Prvá zobrazuje historickú Terchovú s tradičnými remeselnými dielničkami, v druhej sú skromné jasličky ako miesto narodenia Ježiša a v tretej je zobrazené bohaté mesto Jeruzalem.
- Betlehem v Banskej Štiavnici: Tento jedinečný betlehem vytvoril architekt Peter Chovan, ktorý ho neustále doplňuje a rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z ktorých asi 400 je pohyblivých. S dĺžkou približne 21 metrov, výškou 3 metre a šírkou 2,5 metra je skvostom. Jeho základom sú permoníci ako vládcovia podzemia, nasledovaní výjavmi zo života baníkov pri dobývaní zlata a striebra, narodenie Ježiša Krista s klaňajúcimi sa Tromi kráľmi, baníkmi a pastiermi. Zachytené sú aj dominanty mesta ako Horný trotuár, Námestie sv. Trojice, Kalvária, Nový zámok, a nechýbajú ani známe postavičky štiavnického Nácka, salamandrový sprievod, šachtág, dielňa fajkárov a vláčik Štiavnická Anča.
Zaujímavosti a porovnania s inými betlehemami
Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej je jedinečným dielom, hoci sa v médiách občas objavujú aj mylné alebo nadnesené informácie o tom, že ide o celkovo najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami na svete. Je však s vysokou pravdepodobnosťou najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete. Riešenie kompozičných otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné, čo dielo právom radí medzi absolútne vrcholy ľudového rezbárstva.
Inšpiráciou pre majstra Pekaru bol pravdepodobne aj Třebechovický betlehem z Českej republiky (aj keď túto skutočnosť sám nepotvrdil). Tento drevený mechanický betlehem s rozmermi 7 x 3 x 2 metre má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu, kde sú pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Třebechovický betlehem reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale a jeho púť po slovenských mestách bola sledovaná médiami. Je veľmi nepravdepodobné, že by majster Pekara, ako profesionálny rezbár, toto dielo nepoznal a že by naňho nepôsobilo motivačne.
Zhotovenie Slovenského Betlehema s väčšími rozmermi (8,5 x 3 x 2,5 m) je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Hoci Majster Pekara prekonal toto dielo rozmerovo, Třebechovický betlehem má z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a podľa niektorých odborníkov drží aj kvalitatívne výtvarné meradlá na svojej strane.
Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a ošatenia svojej doby, ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri stvárnení architektúry. Príkladom je staršia tvorba ľudových rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v talianskych Dolomitoch, českého Podkrkonošia, ale aj iných regiónov Čiech, Moravy a Slovenska, kde bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Tieto tradície potvrdzujú, že prístup majstra Pekaru k začleneniu slovenských reálií a ľudových motívov do biblického prostredia je hlboko zakorenený v európskom kontexte betlehemárskeho umenia.