Zišli sme sa tu pri príležitosti ukončenia ďalšieho školského roka. Určite každému z vás prebehne pred očami tých uplynulých deväť rokov. Neboli to vždy roky ľahké, no boli krásne a hlavne veľmi dôležité.
Ukončenie jednej éry, začiatok novej
Všetko má svoj začiatok i koniec. To, čo sa zdá ako koniec, môže byť iba začiatok. Dnes sa mnohým zdá, že sa všetko končí. Je predsa koniec školského roka. Končí sa učenie, skoré vstávanie a desiatky iných vecí. Niektorí však myslia na začiatky - začínajú sa predsa prázdniny, leto. Začína sa nový deň, ktorý je zároveň koncom i začiatkom.
Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov. Načo sa obzerať späť? Veď čoskoro sa všetci znovu stretneme pred bránami tejto školy. Naozaj všetci?
My, deviataci, tu už však medzi vami stáť nebudeme. Budeme niekde úplne inde, každý na inej škole. Pre všetkých nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj iný život na strednej škole. Pre vás sa začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme.
Ale začínali sme TU. Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Dnes nám už fyzika, matematika, chémia, nemčina, či iné predmety nerobia až taký problém. No v škole sme sa naučili i to, čo učitelia na hodinách nevysvetľujú. Boli to hlavne vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie všetci si zo všetkými rozumieme, no aj tak sa treba snažiť porozumieť ich myšlienky a správanie. Veď každý sme iný.
V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi išlo všetko ľahšie.
Spomienky na prvú triedu a roky vzdelávania
Spomeňte si na tých ustráchaných prváčikov, ktorí pred deviatimi rokmi, s novými taškami na pleciach, prekročili prah tejto školy! Čo sa odvtedy zmenilo? Veľmi veľa! Naučili ste sa čítať, písať, počítať, otvorili ste brány do tajov prírody i histórie ľudstva. No nebolo to len učenie! Boli to noví kamaráti, nové priateľstvá a dni naplnené novými, radostnými zážitkami. Pre vás sa dnes končí, snáď to najkrajšie, bezstarostné obdobie vášho detstva.
Prvou triedou nás sprevádzali pán učiteľ X a pani učiteľka X. Im patrí naša vďaka. Neskôr ich vystriedali iní učitelia: pani učiteľka X, pani učiteľka X a znova pán učiteľ X. Aj im patrí naše veľké ďakujem. Tak sme spoločne preplávali prvým stupňom.
Na druhom stupni nás čakalo podstatne viac predmetov i učiteľov. Dostali sme triednych učiteľov - pána učiteľa X, ktorý nás učil dejepis, a pána učiteľa X, ktorý nám približoval výtvarné umenie i technickú výchovu. Problémami matematiky nás sprevádzali pán učiteľ X i pani učiteľka X, ktorá sa neskôr stala našou triednou učiteľkou. Javy a zákony fyziky nám vysvetlila pani zástupkyňa X a pokusy v chémii i laboratórne práce sme robili s pani učiteľkou X. Slovenčinou nás sprevádzali pani učiteľka X a pani zástupkyňa Tomášová. Cudzí jazyk nám zdomácnili pani učiteľka X a pani učiteľka X. V zemepise sa striedali pán učiteľ X a pani učiteľka X. Tá nás okrem iného naučila čo-to uvariť. Dejepis nás posledné dva roky učila pani učiteľka X. Približovala nám aj hudobnú výchovu. Cvičili sme a športovali s pánom učiteľom X.
Týmto všetkým našim učiteľom, sprievodcom vzdelaním, sa chceme veľmi pekne poďakovať. Naša vďaka patrí aj tým učiteľom, ktorí nás nenavštevovali pravidelne, ale často nám chodili zastupovať: pani učiteľke X, pani učiteľke X, pani učiteľke X a pani učiteľke X.
Stáli ste nad nami, povzbudzovali nás, keď nám niečo nevychádzalo. Vy ste mali v sebe tú zázračnú silu pretvárať detskú dušu a otvárať jej brány poznania dokorán. Ani sme nestihli spomaliť a ocitli sme sa na druhom stupni. Prišli nové a namáhavejšie predmety a s nimi noví učitelia. Úlohy sa zdali ťažšie, ale napokon sme ich zvládli s úsmevom. Hodinu za hodinou sme mali viac a viac vedomostí.
Naučili sme sa písať, čítať, počítať. Ako pribúdali roky, pribúdali aj naše vedomosti. Naučili sme sa ako vás oklamať a ako spraviť nevinné tváričky, keď sa niečo stalo, ale nie vždy to zabralo. Boli časy, kedy sme vás priam nenávideli zato, akú známku sme dostali, ale aj naopak, keď sme vás zbožňovali. Naučili sme sa odpisovať pri písomkách, ale naučili sme sa byť aj fér. Rok čo rok to skúšajú stále mladšie triedy. My sme neboli výnimka. V piatom ročníku, keď sme sa s tým zoznamovali, nebolo to úplne ideálne ako sme si to predstavovali. Pani učiteľky nás viedli a upozorňovali. No čím na dverách našej triedy bolo stále väčšie číslo, stále sme sa iba zdokonaľovali. Nebolo to však jediné, čo sme sa naučili. Boli to všelijaké vzorce z chémie, správna gramatika zo slovenčiny a angličtiny a mnoho ďalšieho.
Ďakovné slová pre všetkých
Teraz nám už nezostáva nič iné, len sa poďakovať a rozlúčiť.
Ďakujeme všetkým učiteľom, že nás poctivo viedli cestičkou vzdelania, že nás pripravovali na život na stredných školách, že sa nám s láskou venovali a pomáhali nám prehrýzť sa životom na základnej škole. Naša vďaka patrí každému z nich. Každému rovnako úprimná, vrelá. Každý si ju zaslúži rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že na nás budú spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako si predstavovali a ako by sa patrilo.
Ďakujeme aj pani riaditeľke, ktorá bdela nad naším vzdelaním a dozerala na všetko.
Ďakujeme aj tetám upratovačkám, ktoré po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli na nás vždy milé. Im nezáležalo na tom, či sme dostali päťku z diktátu alebo trojku z písomky.
S tetami kuchárkami sme sa tak často nestretávali. Väčšinou boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to im patrí ďakujem.
V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Naša vďaka a úcta patrí pánovi riaditeľovi a všetkým vyučujúcim, ktorí sa o nás počas celých deviatich rokov starali. Ďakujeme najmä za ich trpezlivosť a toleranciu, o ktorú pri nás skoro prišli, za množstvo vedomostí, rád a ponaučení, no predovšetkým za to, že ste v nás zapálili pochodne, ktoré budú ešte dlho horieť a ukazovať nám v živote ten správny smer.
Darovali ste nám kus zo svojho života. Darovali ste nám svoj čas, svoj úsmev, trpezlivosť, vľúdne a povzbudivé slová. Chceme, aby ste vedeli, že si to úprimne vážime. Teraz nastal čas, aby sme ukázali, čo je v nás, čo ste nás naučili. Naši učitelia nám otvorili dvere, ale vstúpiť musíme my sami.
Naša triedna pani učiteľka, počas piatich rokov ste sa pre nás stali druhou mamou. Rovnako láskavou, chápajúcou a odpúšťajúcou drobné aj väčšie prehrešky. Boli ste prísna, ale spravodlivá, a to sme si na Vás najviac vážili. Naučili ste nás prijímať prehry a radovať sa z víťazstiev, no veľakrát ste nám pomohli s vyriešením našich hádok a nedorozumení. Nebyť vás, nikdy by sme tu takto spolu nestáli a nelúčili sa s vami. To vám patrí tá najväčšia vďaka. Stali ste sa pre nás človekom, ktorému sme sa mohli vždy a za každých okolností zveriť a dôverovať úplne vo všetkom.
Prežili ste s nami niekoľko bezsenných, no pre nás nezabudnuteľných nocí v telocvični, 4 skvelé lyžiarske kurzy, množstvo výletov i bláznivú rozlúčku na chate. Prileteli sme k Vám s malými krídlami usilovných včielok. No práve Vy ste nás naučili nielen lietať, naučili ste nás žiť - vytvárať si názory, hodnotiť veci kladne i záporne. Pozerať na svet Vašim vľúdnym a láskavým srdcom, ale pritom zostať nohami stále na zemi. Vďaka Vám sme pripravení vyletieť do života.
Čo sa týka personálu školy, osobitná vďaka patrí našej bývalej triednej, ale aj terajšej triednej pani učiteľke za jej obetavosť, pevné nervy a lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň. Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé.
Vám, milí spolužiaci, patrí naše ďakujem za častú pomoc. Koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali pravítka, kalkulačku či výkres. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Vám, terajší ôsmaci, odovzdávame titul najstarších žiakov na škole a povoľujeme vám ho plne využívať. Ale všetko s mierou.
Naše dni na tejto škole sa skončili, no začnú sa ďalšie. No inde. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Budete ho potrebovať. Teraz už môžeme rozprestrieť krídla a rozletieť sa do sveta.
Dnes sa pre mnohých niečo končí, no pre mnohých sa niečo ešte len začína. Končí sa ďalší školský rok, no začínajú sa prázdniny. Už onedlho budeme mať v rukách vysvedčenia a s radosťou i úľavou pôjdeme domov.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme zase raz ukončili jeden školský rok. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť. Pre niekoho je to možno vydýchnutie, pre niekoho a myslím, že nakoniec pre všetkých to bude ukončenie jedného krásneho obdobia. Naša rozlúčka bude však iná. Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prah tejto školy ako prváčikovia, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života.
Neskôr sme sa trošku oťukali v novom kolektíve, naučili sme sa množstvo vecí, napríklad ako sa správne systematicky učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy, tu sme sa naučili ako znášať prehry a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev.
Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá...
Jednou z najdôležitejších vecí, čo sme sa naučili, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie. Veď škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi však neboli len spolužiaci, či kamaráti zo záujmových sídliska, ale boli to hlavne chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedné osobnosti. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych v škole, ale i mimo nej. Napríklad na spoločných výletoch, kde sme stvárali samé hlúposti a vylomeniny, no oni nám to vždy odpustili.
Počas týchto rokov si každý z nás našiel cestičku, ktorou prechádzal z ročníka do ročníka. Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón - náš čas vypršal!
Aj keď sme len deviataci, ktorí „zjedli všetku múdrosť sveta“, chceli by sme sa vám z celého srdca poďakovať.
Dnes poniektorí dostanú prvé vysvedčenia, iní zase posledné. Niektorí zažili tento deň už 9-krát, iní po prvý raz. Pre ostatných je tento deň len jedným z mnohých.
Naše dni sa na tejto škole skončili, no čakajú na nás ďalšie, no na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Budete ho potrebovať.
Ešte raz vám všetkým ďakujeme a dovidenia!
Dovolím si začať vetou známeho filozofa Senecu: „Non scholae sed vitae discimus.“ - „Neučíme sa pre školu, ale pre život.“ Život nám dáva krídla a posiela nás ďalej sa učiť, ale predtým ako odletíme, by sme vám chceli povedať niekoľko slov.
Pred deviatimi rokmi sme nastupovali do tejto školy malí, ustráchaní, ale aj plní nových očakávaní a radosti. Na tejto škole sme sa naučili čítať, písať prvé písané písmená a počítať. Ako pribúdali roky, pribúdali aj naše vedomosti.
Zostáva nám len dúfať, že naše rozhodnutia boli správne a vybrané stredné školy budú dobrým odrazovým mostíkom pre budúci život, či už v zamestnaní alebo vo vysokoškolských laviciach.
Lúčime sa s časom presedeným v laviciach našej triedy. Vyľakané deti sa počas deviatich rokov premenili na sebavedomých žiakov a v septembri sa z nich stanú čerství stredoškoláci. Zo školy ste nám vytvorili druhý domov. Našli sme vo vás dobrých priateľov, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť, a ktorí sú oporou v ťažkých chvíľach a za to vám úprimne a srdečne ďakujeme. Zároveň sa vám chceme ospravedlniť za všetky problémy, ktoré sme vám spôsobili často krát kvôli našej nezodpovednosti, ľahostajnosti, lenivosti, neposlušnosti či drzosti. Teraz keď sa naše spoločné chodníčky rozchádzajú vám môžeme sľúbiť, že našu základnú školu budeme reprezentovať, robiť jej dobré meno a v dobrom na ňu spomínať.
Milí čitatelia! Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. Všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným - škola. Nie je to však len zhluk písmen označujúcich budovu, je to samostatná kapitola neodvratne zapísaná v knihe bytia. Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne zapečatili 78 životných kapitol, aby sme 78 spolužiakov odprevadili na cestu dospelosti.
Čas plynie ako rozbúrená rieka. My sa len nechávame strhnúť jej rýchlym spádom. Pamätám sa na časy, keď sme ako ustráchaní prváci obdivovali vyobliekaných maturantov. Chceli sme byť ako oni, najstarší, a že vraj aj najmúdrejší na škole. Teraz po tom už netúžime. Cítime, že nás budúcnosť začína dobiehať. Pretože, len čo odídete, preberáme vaše žezlo my. Čaká vás veľa nových dvier. Želáme vám, milí štvrtáci, aby každé, do ktorých vstúpite, boli tie pravé. Ak by ste si náhodou vybrali nesprávne a nevládali sa nadýchnuť, obzrite sa späť. Rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc.
Naša cesta sa začala pred deviatimi rokmi, kedy naše kroky prvýkrát viedli do školy. Ruka v ruke s mamou sme sa vydali v ústrety nepoznaného dobrodružstva, ktoré na nás čakalo za bránami tejto budovy. Pocity boli rôzne. Niektorí boli plní šťastia, eufórie i vzrušenia, no aj strachu, obáv či neistoty, že sa pre nich skončili bezstarostné roky hier a detských zábav. Predsa sme však s rodičmi spoločne prekročili prah prváckych tried, kde nás už vítali usmievavé tváre pani učiteliek a vychovávateliek.
Dodnes si pamätám, ako nám ochotná pani učiteľka rozdávala šlabikáre či prvé učebnice matematiky, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich aktoviek počas nasledujúceho roka. Postupne sme začali spoznávať prvé písmenká, ktoré sme skladali do slabík, slov a neskôr aj do viet. Obohatili sme sa aj o základné poznatky z matematiky. Naučili sme sa pracovať s číslicami, číslami i znamienkami. Rýchlo z nás opadol pocit obáv vďaka každodenným stretnutiam. Mnohých z nás nerozdelil ani prechod z prvého stupňa na druhý, keďže sme sa opäť stretli so známymi tvárami v piatom ročníku. Nadobudnuté poznatky sme rozširovali, aby tak pribúdali dieliky do skladačky poznania. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Síce sa nám do školy chodievalo čoraz s väčšou nevôľou, no ťahali nás k nej kamaráti a možno aj túžba po rozširovaní obzoru. Pokladnica spomienok nadobúdala na hodnote humornými situáciami, pri ktorých dokonca niekedy išlo za hranice školského poriadku.
V pamäti nám ostanú šantivé prestávky, výbuchy smiechu, rozletené stoličky či nezabudnuteľné hlášky. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú školské výlety (a nebolo ich málo), pri ktorých dochádzalo k zaujímavým, ba aj vtipným udalostiam, no hlavne posilňovali, utužovali a zjednocovali našu triednu „rodinu“.
Tiež nezabudneme na písomné práce či odpovede, kde sme rozvíjali spoluprácu a vzájomnú pomoc. Deväť rokov sa nám presýpalo pomedzi prsty ako ten najsypkejší piesok. Ani sme sa nenazdali a už sme sa ocitli v deviatom ročníku. Konečne sa z nás stali najstarší žiaci so všetkým čo k tomu patrí. No trápila nás otázka, ktorá nám počas celej deviatky klopala na dvere: Kam ísť na strednú? Vynaložené úsilie a námaha ani náhodou neboli zbytočné, keďže sa nám podarilo prehrýzť cez monitor i prijímačky, ktoré sme úspešne všetci zvládli a nakoniec sme sa rozhodli podľa svojich možností a schopností pre vhodné štúdium.
Na nič z toho sa nebude dať zabudnúť. Ako by sa aj dalo, keď si každý z nás odnáša milión zážitkov. Spomienky na spoločné bláznovstvá, výhry a prehry, radosti i starosti ostanú hrubými písmenami vryté navždy v našich srdciach.
tags: #slavnostny #prihovor #ucitelskemu #zboru #na #tuzkovej