Brekovský hrad je významná stredoveká pevnosť, ktorej zrúcaninu možno vidieť už zďaleka pri ceste medzi obcami Strážske a Humenné. Hrad stojí na holom kopci v západnom výbežku Vihorlatských vrchov, približne štyri kilometre juhozápadne od mesta Humenné v údolí rieky Laborec nad obcou Brekov.
História a majitelia hradu
Hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia a patril do sústavy hradov na dôležitej uhorsko-poľskej ceste. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1307, kedy sa uvádza pod názvom „castrum Bark“ a ako jeho majiteľ sa spomína Peter Peten. Ešte pred ním, do roku 1248, bol majiteľom okolitých panstiev Sobieslav (Zabuslo) z rodu Ludany, slovanského pôvodu, ktorému patrili aj hrady Jasenov a Vinné.
Za verné služby daroval hrad kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1317 Filipovi Drugethovi spolu s ďalšími majetkami na východnom Slovensku. Drugethovci vlastnili hrad až do roku 1486. V 15. storočí zohral hrad významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch, najmä v roku 1466, kedy sa pod jeho hradbami stretli vojská kráľa Mateja Korvína a jeho odporcu, poľského kráľa Kazimíra IV.
Obdobie Zápoľských a Drugethovcov
V rokoch 1484-1488 hrad spravovali Zápoľskí, ktorí ho rozšírili a posilnili jeho opevnenie. Štefan Zápoľský, vymenovaný za dedičného župana Spiša a kapitána severovýchodného Uhorska, v roku 1488 vystupuje ako „castellanus Castri Bark“. V nasledujúcich storočiach hrad striedavo vlastnili Drugethovci a obsadzovali ho vojská Gabriela Bethlena či Juraja Rákociho I.
V polovici 16. storočia, keď sa majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, kráľovské vojsko hrad v roku 1558 dobylo a vyplienilo. Hoci ho Mikuláš Drugeth v roku 1575 opravil, v roku 1644 bol napadnutý povstaleckými vojskami Juraja Rákócziho a opäť takmer zničený. Definitívne chátranie hradu nastalo v závere 17. storočia počas protihabsburských stavovských povstaní.
Stavebný vývoj a architektúra
Najstaršie jadro hradu má oválny pôdorys a nachádza sa na najvyššom mieste vápencového brala. K nemu sa na juhozápade pripája veža. Druhá stavebná fáza, spojená s rodom Drugethovcov, priniesla prístavbu dvojtraktového paláca k veži a vybudovanie neveľkého predhradia na severnej strane.
Počas rozširovania predhradia za Štěpána Zápoľského bola stará hradba nahradená novým murivom na okraji skalnej plošiny. Z hradu sa do súčasnosti dochovali múry do výšky až troch podlaží. Viditeľné sú pozostatky brán a prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom.
Interiérové prvky
- Pivnice: Čiastočne klenuté priestory.
- Kuchyňa: V západnej časti je jasne viditeľná s otvoreným ohniskom, výlevkou a obrovským dymovodom.
- Krb: V prízemí sú na stene zachované zbytky nosníkov.
- Archeologické nálezy: Významná je najmä kolekcia neskorenovesančných kachlíc, objavená počas výskumu Zemplínskym múzeom v Michalovciach.
Súčasná obnova a záchrana
Od roku 1963 je Brekovský hrad vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Občianske združenie (OZ) na záchranu Brekovského hradu sa od roku 2009 venuje jeho systematickej obnove. Na hrade sa pravidelne konajú aj kultúrne podujatia, ako napríklad Drugethovské hradné slávnosti, ktoré návštevníkom približujú život v stredoveku prostredníctvom šermiarov a historickej hudby.
V posledných rokoch sa vďaka projektom zapojenia nezamestnaných a medzinárodným dobrovoľníkom podarilo zrekonštruovať hradnú pivnicu. Návštevníci si tu môžu pozrieť repliku dverí zo 17. storočia a múzeum s nálezmi z hradného areálu. Cieľom združenia zostáva pokračovať v stavebných úpravách na hradných bránach a zachovať túto historickú dominantu pre ďalšie generácie.