V nedeľu 21. novembra sa Svätý Otec František pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána prihovoril tisíckam pútnikov na Námestí sv. Petra, a tiež slávil svätú omšu v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v piemontskom meste Asti, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia. V tento deň sa v diecézach slávil aj Svetový deň mládeže, preto Svätému Otcovi robili pri modlitbe spoločnosť dvaja mladí ľudia, ktorí zastupovali mládež Rímskej diecézy.
Paradox Kristovho kráľovstva
Pápež František sa v príhovore inšpiroval evanjeliom nedeľnej liturgie (Lk 23, 35-43), keď Ježiš pred Pilátom hovorí: „Som kráľ“ (Jn 18, 37). Tento výrok Ježiš vyslovuje, zatiaľ čo zástup kričí, aby bol odsúdený na smrť - taký kontrast! Evanjelium predstavuje Ježišovo kráľovstvo prekvapujúcim spôsobom. „Boží Mesiáš, Vyvolený, Kráľ“ sa ukazuje bez moci a bez slávy: je na kríži, kde vyzerá skôr ako porazený než ako víťaz. Jeho kráľovstvo je paradoxné.
Ježišov kráľovský majestát je dosť odlišný od toho svetského. „Moje kráľovstvo - hovorí Pilátovi - nie je z tohto sveta“ (Jn 18,36). On neprišiel, aby vládol, ale aby slúžil. Neprichádza so znameniami moci, ale s mocou znamení. Nie je odetý do vzácnych insígnií, ale je nahý na kríži. A práve v nadpise na kríži je Ježiš definovaný ako „kráľ“ (porov. Jn 19,19). Jeho majestát skutočne prekračuje ľudské dimenzie.
Sloboda a pravda v Kristovom kráľovstve
Pápež František zdôraznil, že Kristus nechce mať okolo seba servilnosť, ale slobodných ľudí. Ježišova sloboda pochádza z pravdy. To jeho pravda nás robí slobodnými (porov. Jn 8,32). Ježišova pravda nie je akási idea, niečo abstraktné: je to skutočnosť, to on sám koná pravdu v nás, oslobodzuje nás od fikcie, od falošnosti, ktorú máme vo svojom vnútri, od pokryteckého prejavu. „Keď sme s Ježišom, stávame sa pravdivými. Život kresťana nie je nejaké predstavenie, kde možno nasadiť takú masku, aká sa viac hodí.“
Najlepším dôkazom toho, že Kristus je náš kráľ, je odstup od toho, čo pošpiňuje život a robí ho dvojzmyselným, nepriehľadným, smutným. „Sme hriešnici, ale nestávame sa skorumpovanými, nestávame sa falošnými, náchylnými zakrývať pravdu. Nežijeme dvojitý život. Dobre si zapamätajte: hriešnici áno, to sme všetci, ale skorumpovaní nikdy!“
Príklad kajúceho lotra
Evanjelium (Lk 23, 35-43) nám predkladá scénu Ježišovej agónie na kríži, kde sa Ježišovo kráľovstvo javí ako skryté. Svätý Lukáš zdôraznil milosrdnú lásku Ježiša počas jeho utrpenia, ktorá je schopná zniesť všetko, aby nás zachránila. V tejto scéne sa objavuje obrátenie kajúceho lotra, ktorý sa stáva prvotinou Kristovho víťazstva. Lotor v tejto scéne rozvíja cnosti potrebné na prijatie Božieho kráľovstva.
Svätý Gregor Veľký vysvetľuje, že lotor „mal vieru, lebo veril, že bude kraľovať s Bohom, ktorého videl umierať po svojom boku; mal nádej, lebo prosil o vstup do jeho kráľovstva, a mal lásku, lebo prísne pokarhal svojho spoločníka v zločinoch, ktorý umieral v rovnakom čase ako on a za rovnaký zločin.“ Lotrova bázeň pred Bohom ho viedla k uznaniu a vyznaniu svojej viny. Tak prostredníctvom pokánia prechádza od strachu k láske: „Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!“ (v. 43).
Svätý Ambróz dopĺňa: „Pán vždy dáva viac, než od neho prosíme: lotor prosil len o to, aby si na neho spomenul, ale Pán mu hovorí: „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji“. Život spočíva v tom, že bývame s Ježišom Kristom, a kde je Ježiš Kristus, tam je aj jeho kráľovstvo.“ Svätý Josemaría k tejto scéne poznamenal: „Mnohokrát som opakoval ten verš z eucharistickej hymny: Peto quod petivit latro pœnitens a vždy ma to dojme: prosiť ako kajúcny lotor! Uznal, že si zaslúžil taký krutý trest… A jediným slovom si získal Kristovo srdce a otvoril nebeskú bránu.“
Svetový deň mládeže a výzvy pre mladých
Od minulého roka, práve na slávnosť Krista Kráľa, sa v jednotlivých cirkvách slávi Svetový deň mládeže (SDM). Pápež František oznámil svoje rozhodnutie presunúť termín Dní mládeže na diecéznej úrovni z Kvetnej nedele na Nedeľu Krista Kráľa. V centre zostáva tajomstvo Ježiša Krista, Vykupiteľa človeka, ako to vždy zdôrazňoval svätý Ján Pavol II., iniciátor a patrón SDM.
Svätý Otec vyzval mladých, aby nezostali pri pohľade na Ukrižovaného Ježiša divákmi, ľahostajnými a nečinnými, ale aby sa zaangažovali. Poukázal na ničivú vlnu zla, spočívajúcu v ľahostajnosti a v sebeckom postoji „zachráň sám seba“. Zdôraznil, že „toto je horšie než konať zlo: ľahostajnosť.“ Odkiaľ začať? Od dôvery, od oslovenia Boha menom, tak ako to urobil kajúci lotor. „Nepestujme spiritualitu make-upu, tá je nudná. Pred Bohom treba len vodu a mydlo, bez líčenia sa, s dušou takou, aká je.“
Téma, rovnaká ako pri najbližších Svetových dňoch mládeže v Lisabone, je „Mária vstala a ponáhľala sa“ (Lk 1,39). Pápež František vyzval mladých: „Vstaňte a vykročte: nestojte na mieste a nemyslite na seba, nepremárnite svoj život naháňaním sa za pohodlím alebo najnovšou módou, ale smerujte k Výšinám, vydajte sa na cestu, vyjdite zo svojho strachu, aby ste podali ruku tým, ktorí to potrebujú.“
V homílii pápež pripomenul, že „vládnuť znamená slúžiť“. Mladí ľudia sú pozvaní kričať svojím životom, že Kristus žije a kraľuje, a zmeniť svet prinášaním Ježiša druhým, starostlivým ujímaním sa iných, budovaním bratských spoločenstiev a uskutočňovaním snov o mieri. Pápež zároveň vyzval k modlitbám za mier vo svete, najmä za mučenú Ukrajinu a za rodiny obetí požiaru v utečeneckom tábore v Gaze. „Naša doba zažíva hlad po pokoji. Prežívame hladomor po mieri.“
Život a spiritualita svätého Františka z Assisi
Život svätého Františka z Assisi je mocným príkladom toho, ako možno žiť Kristovo kráľovstvo služby, pokory a pravdy. František sa úplne odovzdal Kristovi, pre ktorého bol najdôležitejší „tajomstvo narodenia Pána“ a „tajomstvo kríža“.
Láska k Bohu a blížnemu
Svätý František zdôrazňoval, že Boh je láska (porov. 1 Jn 4,16). Láska k Bohu sa prejavuje v láske k blížnemu, dokonca aj k nepriateľom. „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“ František chápal, že treba milovať aj tých, ktorí nás nemilujú, „lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Pre svätého Františka nebolo dôležité len milovať blížnych ako seba, ale aj trápiť sa pre hriech jeho duše z lásky k Bohu.
Chudoba ako sloboda
Chudoba (lat. paupertas) bola pre svätého Františka ústredným bodom. Znamenala nemajetnosť - stav bez súkromného vlastníctva. František, podobne ako Kristus, nemal majetok, a to ho oslobodzovalo. Pre neho bolo dôležité zamerať sa na nebeské bohatstvo, kde „ani moľ ani hrdza neničia a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.“ Kontrastoval to so svetským bohatstvom, ktoré je pominuteľné, ako to ilustruje podobenstvo o boháčovi, ktorý hromadil úrodu len pre seba a na smrteľnej posteli počul od Boha: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoju dušu.“ Chudoba bola pre svätého Františka slobodou a prejavom solidarity s Bohom.
Pokora a kríž
Pokora bola ďalšou kľúčovou cnosťou. František položil základ svojho spoločenstva, Rád menších bratov (Ordo fratrum minorum), na pokore, stavajúc „zdola“. Dôležitá bola aj účasť na slobode a sláve Božích detí. Kríž je v spiritualite svätého Františka vnímaný ako Kristova sláva a hlavný nástroj jeho umučenia. František v ňom videl „bojový nástroj, zbraň“, ktorá vyzýva k zrieknutiu sa násilia zoči-voči násiliu, ako to Ježiš ukázal, keď nedovolil Petrovi brániť ho mečom.
Kríž, na ktorý František hľadel pri sv. Damiána, neďaleko Assisi, bol pre neho niečím iným, než len symbolom utrpenia. Predstavoval Kristovo víťazstvo nad smrťou a prejav Otcovej vôle a ochoty trpieť za ľudské hriechy. Svätý Pavol o tom píše: „Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“
Eucharistia a Cirkev
Srdcom Cirkvi je Eucharistia - z nej Cirkev žije. Ježišova obeta na Poslednej večeri a na kríži sú úzko spojené a v Eucharistii vrcholí aj činnosť a poslanie Cirkvi. Eucharistia bola aj ohniskom spirituality svätého Františka, ktorý „z celého srdca a so zanietením uctieval sviatosť Pánovho tela.“
Svätý František, ktorý žil v dobe historických omylov a faktických mrzutostí v Cirkvi, chápal, že tieto nemôžu na Cirkvi zrušiť to, čo je jej vlastné. Veril v Cirkev ako Božiu inštitúciu, ktorá je silnejšia a ktorú hybe láska. Pripomeňme si postoj svätého Petra Chrysológa, biskupa v Ravene (5. storočie), ktorý pripomínal, že „život spočíva v tom, že bývame s Ježišom Kristom, a kde je Ježiš Kristus, tam je aj jeho kráľovstvo.“
Kanonizácie a odovzdanie symbolov SDM
V nedeľu 23. novembra Cirkev dostala šesť nových svätých. Svätý Otec František predniesol kanonizačnú formulu pri svätej omši Slávnosti Krista Kráľa na Námestí sv. Petra. Medzi nimi bol aj rehoľný brat Nicola da Longobardi zo 17. storočia z rehole Najmenších bratov svätého Františka z Pauly, tzv. minimov, a osobnosť z 13. storočia Amato Ronconi z tretieho rádu svätého Františka.
Pri príležitosti 36. Svetových dní mládeže sa v závere slávnosti Svätý Otec osobitne prihovoril panamským a portugalským zástupcom mládeže. Delegácie mladých z Panamy a Portugalska si v závere odvzdali štafetu symbolov Svetových dní mládeže (SDM) - kríž svätého Jána Pavla II. a mariánsku ikonu Salus Populi Romani. Panama hostila posledné SDM v roku 2019, v roku 2023 bude 38. svetové dni mládeže hostiť Portugalsko v Lisabone.
