Ručne maľované vianočné ozdoby, ktoré kedysi vyrábali v Štítniku v okrese Rožňava, dodnes visia na stromčekoch v mnohých domácnostiach. Tatiana Belányiová, ktorá tam pracovala od roku 1984, najprv ako majsterka a neskôr ako vedúca pracovníčka, ich spoznáva aj v amerických filmoch. Ozdoby začali vyrábať v roku 1954, tradícia tejto prevádzky však siaha do roku 2000, keď zanikla spoločnosť Gemer - výrobné družstvo invalidov so sídlom v Sirku.
Zamestnancami boli sprvu znevýhodnené osoby, potom hlavne ženy po materskej dovolenke. Na túto prácu bola potrebná zručnosť aj trpezlivosť. Najzložitejšie bolo fúkanie skla. Okrem klasických gúľ fúkali aj špice či zvončeky. Ozdoby následne putovali do máčarne, kde dostávali farbu, a z nej do maliarne. Prácu zadeľovali aj podľa schopností pracovníkov. „Jedna maliarka vzor skúšala a od nej sa potom učili ďalšie,“ povedala Belányiová.
Vzory prevažne získavali prostredníctvom podniku zahraničného obchodu v českom Jablonci nad Nisou, ktorý zabezpečoval aj obchodné záležitosti. „Nám posielali len objednávky. Napríklad, bola to objednávka na ozdoby v tvare banánov, ktoré sa predávali v Amerike. Ani sa nám to nepáčilo, ale to bol hit pre Holandsko, Dánsko,“ spresnila. Pamätá sa tiež na objednávku z Grécka, keď na vianočné gule maľovali ananásy.
Prispôsobovať výrobu novým trendom bolo podľa Belányiovej komplikované, keďže na to nemali technológie ani odborníkov. „Používali sa iné laky, farby, riedidlá. Začalo to reagovať na vlhkosť. Zaviedli napríklad nočné zmeny a v lete vykurovali. Niektoré ozdoby dosušovali sušičom. Nemal nám kto poradiť. My sme boli šťastní, že sme mali objednávky.“ Peniaze podľa jej slov smerovali najmä do výnosnejších prevádzok výrobného družstva a podmienky na výrobu v Štítniku sa len zhoršovali. „Sklo sme mali uskladnené v starých skladoch, aj potkany po ňom pobehovali. Voda na nás kvapkala zo stropu. Postupne sa sprísňovali aj kritériá na kvalitu, prípustné neboli ani milimetrové odchýlky. „Chceli, aby bolo všetko rovnaké, ale pri ručnej výrobe to neexistuje. Na tom sme potom boli stratoví.“
Zánik výroby pripisuje najmä rozdeleniu Československa, keď pribudli aj colné prirážky pri dovoze materiálu. „Potom sme už máločo dodávali do zahraničia. Ďalším dôvodom bol podľa nej zákaz používania toho druhu benzénu, ktorý spaľovali a tak sklo nahrievali. „V roku 1994 vyšla vyhláška, že sa už nebude vyrábať, pretože obsahuje karcinogénne látky.“
Historická budova v centre Štítnika v okrese Rožňava, ktorú miestni poznajú ako niekdajšiu výrobňu vianočných ozdôb, prejde rekonštrukciou. „Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, jej oprava bude rozsiahla a náročná - musí spĺňať kritériá pamiatkového úradu. Archeologický prieskum máme za sebou, pomaly sme začali s nevyhnutnými prácami v interiéri budovy,“ povedala s tým, že pri obnove ich spomalila pandémia nového koronavírusu, pokračovať plánujú v blízkej budúcnosti. „Také niečo u nás chýba najmä v turistickej sezóne,“ uviedol. Uvedená stavba je jednou z dominánt námestia. Tento meštiansky, respektíve patricijský dom, vznikol v 80. rokoch 18. storočia. Známy je tiež ako palác Maritinszkých, neskôr patril rodu Sárkányiovcov.
História sklenených vianočných ozdôb
Sklenené vianočné ozdoby nie sú tradičnou súčasťou našich Vianoc tak dlhou dobu, ako by sa mohlo zdať. Sklenené fúkané dekorácie tak, ako ich poznáme, prichádzajú okolo polovice 19. storočia z Nemecka. Centrom produkcie je od sedemdesiatych rokov 19. storočia duryňské mestečko Lauscha.
Zatiaľ čo sa v roku 1931 ešte do ČSR vianočné ozdoby dovážali, roku 1933 už odtiaľ smerovali do zahraničia a objem vývozu neustále stúpal. Značná časť smerovala predovšetkým do USA. V roku 1937 bolo už Československo v obore fúkaných vianočných ozdôb významným výrobcom a exportérom v celosvetovom merítku.
Výroba vianočných ozdôb v podniku Okrasa Čadca
Ručne vyrábané vianočné ozdoby z podniku Okrasa Čadca kedysi vytlačila z domáceho trhu lacná čínska produkcia. Dnes sa k ozdobám z fúkaného skla mnohí vracajú.
Keď prichádzame do Čadce, je koniec novembra, necelý mesiac do Vianoc. Pre výrobcu vianočných ozdôb zvyčajne nastáva najrušnejšie obdobie. Hoci tento rok je všetko v dôsledku pandémie o trochu inak, vo výrobnom družstve Okrasa Čadca postupujú presne podľa plánov. V rozľahlom areáli z čias socializmu vyrábajú aj milión kusov ozdôb ročne.
Plameň horáka vydáva syčivý zvuk, pre ktorý v miestnosti vládne hluk. Práca so sklom vyžaduje veľkú zručnosť aj absolútne sústredenie. Sklenené ozdoby sa v Okrase stále vyrábajú rovnakým spôsobom. Do výroby ani dnes nezasahujú stroje a každý kus je originál.
Fúkanie skla
Najnáročnejšou časťou výroby je spomínaný prvý krok - fúkanie. Vianočné gule, ale aj iné náročnejšie tvary ako olivy, hríbiky, zvončeky či špice sa vo „fukárni“ vyrábajú zo sklených rúrok. Obzvlášť náročné je podľa Elišky Šipulovej naučiť sa vyfúknuť iný tvar ako guľu. Tie dnes v podniku vytvára asi 15 žien. Na náročnejších tvaroch pracujú len dve či tri zamestnankyne. Jednou z nich je aj Emília Gomolová.
Emília Gomolová je jednou z posledných, ktorá sa pred takmer 30 rokmi vyučila na miestnom učilišti v odbore výroba vianočných ozdôb. „Je nás tu už málo, čo sme to absolvovali, možno dve alebo tri,“ hovorí. Škola v 90. rokoch, krátko po tom, čo ju absolvovala, zanikla. Medzi aktuálnymi zamestnankyňami, ktoré vyfukujú vianočné gule, majú vytypovaných zopár, ktoré zvládajú aj niektoré zložitejšie tvary a mohli by začať s ich výrobou.
Vo výrobe pracujú takmer výlučne ženy, väčšina z nich celý svoj život, často aj viac ako 40 rokov. Okrasa Čadca začínala ako výrobné družstvo invalidov s cieľom zamestnať ženy v domácnosti a ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Striebrenie a farbenie
Číry sklenený polotovar na stopke putuje po vyfúknutí ďalej. Časť ide na striebrenie, pri ktorom sa do vnútra ozdoby vstrekne presné množstvo striebra. V deň našej návštevy miestnosť na striebrenie nepracovala, všetko sa riadi presným plánom a ozdoby vždy vznikajú na základe objednávky. Aj tá predstavuje podobne ako „fukáreň“ rizikové pracovisko. Vo vzduchu cítiť ostrý pach acetónu.
Experimenty s farbami, ktoré sa riedili vodou, sa neosvedčili. Ani namiešať požadovanú farbu s adekvátnym efektom nie je úplne jednoduché. „Ozdoby sa nafarbia, nechajú odkvapkať a vyschnúť. Trvá to asi hodinu,“ vysvetľuje Eliška Šipulová, keď prechádzame pomedzi ozdoby, z ktorých steká farba. Pre časť ozdôb sa v tejto fáze proces končí a smerujú na balenie, väčšia časť však pokračuje na zdobenie.
Zdobenie a maľovanie
„Musia mať dobré ruky a aj talent, bez toho to nejde. Aj tu sa delia podľa toho, ako veľmi zručné sú. Pracujú s viac ako 12-tisíc vzormi, od pomerne jednoduchých motívov až po komplikované obrazce s detailnými krajinkami. Mnohé vznikajú na zákazku a v menšom množstve, vďaka čomu nie je práca stereotypná. Aj tu vždy pred sebou majú vzorku, ktorú pripravuje vývojová pracovníčka.
Pri maľovaní aj balení ozdôb v čase vrcholiacej sezóny vypomáhajú brigádnici. Naposledy sa im osvedčila študentka umeleckej školy, ktorá prakticky okamžite zvládla aj náročnejšie vzory. „Je veľmi šikovná, má potrebný talent. Okrem klasických fúkaných ozdôb tu maľujú aj rôzne zložitejšie tvary, domčeky, medvedíkov či hviezdičky, ktoré vyrábajú inou technikou - pomocou foriem, ktoré si nechávajú vytvoriť podľa vlastných návrhov.
Balenie a expedícia
Keď ozdoby vyschnú, prechádzajú do baliarne. Až tu sa zreže ich spodná časť, ktorá počas celého procesu zjednodušuje manipuláciu. „Je to náročné, treba byť opatrný, lebo výrobok môže prasknúť,“ hovorí Šipulová, keď proces sledujeme. Aj škatule, do ktorých ozdoby balia, sú tradičné a bezo zmeny sa používajú desiatky rokov. Kedysi mali vlastné kartonážne stredisko v Žiline, dodnes si škatule z papiera vyrábajú sami. Keď sa však minú zásoby, plánujú ich budúci rok na domácom trhu nahradiť pevnejšími z recyklovanej lepenky. „Zdá sa nám to aktuálnejšie, chceme ísť modernejším smerom.“
Na Slovensku fungovala len podniková predajňa a až 97 percent výrobkov smerovalo do zahraničia. Nájsť ste ich mohli takmer v každej európskej krajine, ale aj v Amerike či v Austrálii. „Nie je to tak dávno, bolo to ešte pred piatimi či šiestimi rokmi. Bol tu dostatok práce a potreba zaoberať sa domácim trhom ani nebola,“ hovorí Šipulová, ktorá vo výrobnom družstve pôsobí asi 20 rokov, posledné tri na jeho čele.
Výzvy a zmeny na trhu
Družstvo dnes ročne vyrobí asi milión ozdôb, v najúspešnejšom období v rokoch 1999 až 2002 to bolo aj päťnásobne viac. Nezáujem Slovákov pripisovali najmä dovozu lacných produktov z Číny, ktorým nedokážu cenovo konkurovať. Neskôr sa objavili aj sklenené ozdoby z Poľska, ktoré sa vyrábajú strojovo, a tak dokážu ísť s cenou nižšie.
Hoci dopyt zo zahraničia stále je, posledné roky je čoraz citeľnejší záujem Slovákov. „Ľudia sa k našim výrobkom vracajú, vnímajú ich hodnotu. Kvôli veľkému záujmu domácich zákazníkov do ponuky zaradili aj ozdoby s retro motívmi, ktoré Okrasa vyrábala v 70. a 80. rokoch.
Dopad pandémie
„Keď sa začala pandémia, zahraničný trh nám začal klesať. Spoluprácu obmedzil jeden z našich veľkých odberateľov, ktorý sa zameriaval na turizmus a vianočné trhy. Pandémia však spôsobuje problémy aj na domácom trhu. S lockdownom sa zatvorila podniková predajňa, kam chodia pre ručne vyrábané ozdoby ľudia zo širokého okolia. Zatvorená je aj predajná výstava v jednom zo žilinských nákupných centier, ktorú otvorili pred pár dňami. Tento rok ju zorganizovali prvýkrát. Chceli si na nej otestovať, či bude o ich výrobky záujem.
„Hnevá ma, že vianočné stromčeky sa môžu predávať, ale predajňa, ktorá sa sústreďuje na vianočné ozdoby, musí zostať zatvorená. Hypermarkety pritom stále predávajú všetok tovar vrátane ozdôb, no malé obchody sú zatvorené,“ hovorí Eliška Šipulová.
Online predaj a zahraničný trh
Aby boli ozdoby z Okrasy bližšie k zákazníkom na domácom trhu, spustili pred desiatimi rokmi e-shop a chceli rozbehnúť aj intenzívnejšiu spoluprácu s obchodnými reťazcami. Uspeli len v jednom. „Máme dlhoročnú spoluprácu s Kauflandom, kde nám dali priestor. Mohlo by sa zdať, že problém so zatvorenou predajňou vyrieši práve e-shop, podľa nej je to však len čiastočné riešenie. „Prevádzkovať e-shop a zabezpečovať všetky objednávky vôbec nie je jednoduché, najmä ak sa na to nestihnete pripraviť.
Každý trh má svoje špecifiká. Slováci sú podľa nej pri výbere vianočných ozdôb skôr konzervatívni. Úplne iný vkus však majú napríklad v susednom Rakúsku, kam dodávajú ozdoby do jedného väčšieho reťazca. Každoročne zaraďujú do ponuky stovky nových vzorov, nie všetky sa však ujmú. Ak však niekto príde s vlastným vzorom alebo chce vianočné gule s motívom, ktorý už nie je v ponuke, vedia mu ich vyrobiť.
Vianočné ozdoby z Československa v roku 1980
Vianočné sklenené gule, trblietavé ozdoby zdobiace stromčeky po celom svete, majú bohatú históriu a v Československu v roku 1980 predstavovali významnú súčasť vianočných tradícií. Tento článok sa zameriava na výrobu týchto gúľ v Československu v roku 1980, ich estetiku, historický kontext a ich význam pre zberateľov.
Tradícia zdobenia vianočných stromčekov siaha až do 16. storočia v Nemecku, kde sa stromčeky zdobili ovocím, orechmi a sviečkami. Sklenené ozdoby sa objavili neskôr, v 19. storočí, a rýchlo si získali popularitu v celej Európe a Severnej Amerike. Československo sa stalo jedným z popredných výrobcov sklenených vianočných ozdôb, ktoré boli známe svojou kvalitou a remeselným spracovaním.
Výroba sklenených gúľ v Československu v roku 1980
V roku 1980 bola výroba vianočných sklenených gúľ v Československu kombináciou tradičných remeselných postupov a moderných technológií. Sklo sa fúkalo do požadovaného tvaru, často ručne, a potom sa zdobilo rôznymi technikami, ako napríklad maľovaním, striekaním a posypávaním trblietkami.
Materiály a technológie
Na výrobu vianočných gúľ sa používalo kvalitné sklo, ktoré sa dovážalo alebo vyrábalo lokálne. Používali sa rôzne farby a dekoračné materiály, ako napríklad trblietky, farby a laky. Technológie zahŕňali ručné fúkanie skla, automatizované striekanie farieb a ručné maľovanie detailov.
Dizajn a estetika
Dizajn vianočných gúľ z roku 1980 odrážal vtedajšie trendy a estetické preferencie. Často sa objavovali motívy zimy, Vianoc, rozprávok a ľudových tradícií.
Zberateľská hodnota
Vianočné sklenené gule z Československa z roku 1980 majú dnes značnú zberateľskú hodnotu. Zberatelia vyhľadávajú tieto gule pre ich historický význam, remeselné spracovanie a estetickú hodnotu.
Faktory ovplyvňujúce hodnotu
Hodnotu vianočných gúľ ovplyvňuje niekoľko faktorov, ako napríklad:
- Stav: Gule v dobrom stave, bez poškodení, majú vyššiu hodnotu.
- Vzácnosť: Niektoré dizajny a motívy sú vzácnejšie ako iné.
- Pôvod: Gule s preukázateľným pôvodom a históriou sú cennejšie.
- Značka: Niektoré značky a výrobcovia sú medzi zberateľmi obľúbenejší.
Ako rozpoznať a oceniť vianočné gule z roku 1980
Rozpoznanie a ocenenie vianočných gúľ z roku 1980 si vyžaduje určité znalosti a skúsenosti. Zberatelia sa zameriavajú na detaily, ako sú farby, dizajn, techniky zdobenia a značky. Dôležité je tiež porovnať gule s inými exemplármi a konzultovať s odborníkmi.
Trh so starožitnosťami a vianočnými ozdobami
Trh so starožitnosťami a vianočnými ozdobami ponúka rôzne možnosti pre zberateľov. Mnohé kúsky sa predávajú ako celé zbierky, či samostatné kúsky. Ak chýba vo vašej zbierke konkrétny kúsok, môžete pridať inzerát s dopytom „Hľadám“.
- Starožitníctva: Špecializované obchody so starožitnosťami a zberateľskými predmetmi.
- Bazáre a trhy: Miestne trhy a bazáre, kde predávajú súkromní predajcovia.
- Online aukcie a obchody: Internetové platformy, ako napríklad eBay a Etsy.
- Inzeráty: Pridajte inzerát s dopytom „Hľadám“.
Tipy pre zberateľov
- Vzdelávajte sa: Získajte čo najviac informácií o histórii, výrobe a dizajne vianočných gúľ.
- Buďte trpezliví: Zberateľstvo si vyžaduje čas a trpezlivosť.
- Overujte: Pred nákupom si overte pôvod a stav gule.
- Konzultujte: Nebojte sa požiadať o radu odborníkov a skúsených zberateľov.
- Starajte sa: Skladujte a ošetrujte svoje gule s opatrnosťou.
Vianočné tradície a spomienky
Vianočné sklenené gule z Československa z roku 1980 nie sú len zberateľské predmety, ale aj nositelia spomienok a vianočných tradícií. Pre mnohých ľudí predstavujú tieto gule symbol Vianoc a pripomínajú im detstvo a rodinné oslavy.
Význam pre rodiny
Vianočné gule sa často dedia z generácie na generáciu a stávajú sa súčasťou rodinného dedičstva. Zdobenie stromčeka s týmito guľami je pre mnohé rodiny dôležitý rituál, ktorý spája rodinu a pripomína im spoločné zážitky.
Ochrana kultúrneho dedičstva
Zberateľstvo vianočných gúľ z Československa z roku 1980 prispieva k ochrane kultúrneho dedičstva a zachovávaniu historických remeselných postupov.