Odbor interná medicína predstavuje rozsiahle a dynamické pole medicíny, ktoré zahŕňa diagnostiku, liečbu a prevenciu širokého spektra chorôb vnútorných orgánov. Na Slovensku je rozvoj tohto kľúčového medicínskeho odboru neoddeliteľne spojený s prácou popredných odborníkov a akademických inštitúcií, ako je Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a odborný časopis Interná medicína.
Vzdelávanie a Vedecká Činnosť v Odbore Vnútorné Choroby
Lekárska fakulta UK v Bratislave, vrátane jej klinických pracovísk, ktoré sú súčasťou univerzitných nemocníc a zabezpečujú vzdelávanie študentov, kladie dôraz na komplexnú prípravu budúcich internistov. Medzi tieto partnerské inštitúcie patria Univerzitná Nemocnica Bratislava, Národný ústav detských chorôb, Univerzitná Nemocnica Milosrdných bratov a Onkologický ústav sv. Alžbety, s ktorými má fakulta uzatvorené zmluvy o praktickej výučbe.
Profil absolventa doktorandského štúdia
Absolvent doktorandského študijného odboru Vnútorné choroby si osvojuje vedecké metódy výskumu a vývoja v tomto odbore a v jeho pododboroch, ako aj v príbuzných disciplínach. Medzi ne patria napríklad kardiológia, angiológia, gastroenterológia, hepatológia, nefrológia, endokrinológia, diabetológia a poruchy metabolizmu a výživy, pneumológia, reumatológia, hematológia a transfuziológia, infektológia, klinická imunológia, alergológia, klinická onkológia, pracovné lekárstvo, telovýchovné lekárstvo a geriatria a gerontológia. Tieto znalosti sú potrebné na riešenie zadaného vedeckého problému. Absolvent je schopný samostatnej tvorivej vedeckej činnosti v príslušnom odbore.
V priebehu štúdia sa študent učí samostatne formulovať vedecký problém a hypotézu, pripravovať a realizovať vedecký experiment. Rovnako dôležité je využívanie zobrazovacích a laboratórnych metód pri výskume, ako aj objektívne hodnotenie získaných výsledkov a ich štatistická analýza. Požiadavkou na úspešné absolvovanie študijného programu je aj schopnosť prezentovať vlastné výsledky výskumu odbornej verejnosti na konferenciách a vedeckých podujatiach a formou publikovania článkov v odborných časopisoch.
Kľúčové kompetencie internistu
Profil absolventa doktorandského študijného odboru Vnútorné choroby je definovaný profilom internistu, ktorý musí ovládať základy všeobecnej internej medicíny. Absolvent má teoreticky i prakticky ovládať všetky základné propedeutické vyšetrovacie metódy a vhodným spôsobom ich vedieť využiť pri tvorbe diagnózy. Teoreticky musí ovládať možnosti diagnostiky, liečby a prevencie základných chorobných jednotiek vo všetkých odboroch internej medicíny, vrátane:
- kardiológie,
- angiológie,
- pneumoftizeológie,
- gastroenterológie,
- nefrológie,
- hematológie,
- reumatológie,
- endokrinológie,
- diabetológie,
- lipidológie,
- infektológie,
- klinickej toxikológie,
- a pracovného lekárstva.
Doktorandským štúdiom absolvent získava teoretické a metodologické vedomosti, ktoré mu umožňujú navrhovať a uplatňovať riešenia vedeckých problémov na úrovni daného výskumu v oblasti internej medicíny. Osvojuje si zásady samostatnej a tímovej vedeckej práce, formulovania problémov a ich riešenia na vysokej etickej úrovni, ako aj metódy štatistickej analýzy výsledkov. Absolvent má hlboké teoretické poznatky o súčasnom stave skúmania v odbore Vnútorné choroby a jeho pododboroch a má vybudovaný vlastný systém tvorivého vedeckého myslenia, pričom ovláda metodológiu vedeckej práce. Absolventi sú vyhľadávaní najmä na pracoviskách rezortu zdravotníctva, konkrétne na oddeleniach vnútorného lekárstva a jeho odborov.
Poprední Odborníci v Internej Medicíne
K rozvoju internej medicíny významne prispieva práca mnohých špičkových odborníkov. Medzi prominentných predstaviteľov tohto odboru, ktorí pôsobia na akademickej a klinickej pôde, patria okrem iných prof. MUDr. Silvester Krčméry, CSc., a doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc. Ich mená sa objavujú v kontextoch spojených s Lekárskou fakultou UK a jej publikačnou činnosťou, čo svedčí o ich aktívnej účasti na vzdelávaní a vedeckom výskume.
Okrem nich k slovenskej internej medicíne prispievajú ďalší renomovaní profesori a docenti, ako napríklad prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD., doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., doc. MUDr. Tomáš Koller, PhD., doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD., doc. MUDr. Soňa Balogová, PhD., prof. MUDr. Angelika Bátorová, PhD., doc. MUDr. Jozef Bulas, CSc., doc. MUDr. Martin Čaprnda, PhD., doc. MUDr. Denisa Čelovská, PhD., doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, PhD., prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., doc. MUDr. Eva Goncalvesová, PhD., doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD., doc. MUDr. Marek Kučera, PhD., prof. MUDr. Viera Kupčová, CSc., doc. MUDr. Martin Kužma, PhD., doc. MUDr. Ján Lietava, CSc., doc. MUDr. Ľudovít Lukáč, PhD., doc. MUDr. Juraj Maďarič, PhD., doc. MUDr. Viliam Mojto, PhD., prof. MUDr. Ján Murín, CSc., doc. MUDr. Peter Rohoň, PhD., doc. MUDr. Peter Sabaka, PhD., doc. MUDr. Mária Szántová, PhD., a doc. MUDr. Emőke Šteňová, PhD. Títo odborníci tvoria akademické jadro, ktoré formuje budúce generácie lekárov a posúva hranice medicínskeho poznania.
Rozhovor s primárkou Oddelenia klinickej psychológie o dobe digitálnej a (ne)pohode na duši.
Časopis "Interná medicína": Platforma pre Vedecké Poznanie
Časopis Interná medicína je recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis, ktorý slúži ako dôležitá platforma pre šírenie najnovších poznatkov v oblasti internej medicíny. Koordinátorom je prof. MUDr. I. Klimeš, DrSc.
Zameranie a rozsah
Časopis sa zameriava na najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Uverejňuje prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií, správy z odborných podujatí a abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, ktorá nie je staršia ako 1 rok. Redakcia si vyhradzuje právo na drobné štylistické úpravy rukopisu a v prípade potreby skrátenia rukopisu je potrebný súhlas autora. Všetky uverejnené príspevky sú honorované.
Pokyny pre autorov
Prehľadné práce, kazuistiky a prílohy k všeobecnému lekárstvu majú maximálny rozsah 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi). Ak je téma rozsiahlejšia, je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Reakcie na články, novinky a výsledky štúdií majú maximálny rozsah 3 strany, zatiaľ čo správy a abstrakty sú obmedzené na 1 stranu. Redakcia tiež žiada, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov. Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.
Formátovanie citácií
Citácie v časopise sú číslované chronologicky a odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Pravidlá pre citácie sú detailne špecifikované: za krstnými menami nie sú bodky, za autormi nasleduje bodka (nie dvojbodka), za rokom vydania je bodkočiarka a pred stranami dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja, uvádzajú sa všetci. Pri viacerých ako troch autoroch sa uvádzajú prví traja a „et al.“ (v slovenských a českých citáciách „a spol.“).
Aktuálne Témy a Výskum v Internej Medicíne
Oblasť internej medicíny je neustále obohacovaná novými výskumami a poznatkami, ktoré riešia širokú škálu zdravotných problémov.
Nežiaduce účinky antibakteriálnych liečiv
Jedna z výskumných oblastí sa zaoberá možnými nežiaducimi účinkami antibakteriálnych liečiv. Dávkovo závislé nežiaduce účinky sú pri ich včasnom rozpoznaní a zohľadnení rizikových faktorov pacienta (vek, funkčná kapacita eliminačných orgánov, pridružené ochorenia) preventabilné. Práca sa venuje aj klinicky významným liekovým interakciám antibiotík, ktorých riziko narastá najmä u polymorbidných pacientov pri súčasnom užívaní viacerých liekov. Na základe analýzy súboru 600 starších hospitalizovaných pacientov bol demonštrovaný výskyt nežiaducich účinkov antibiotík, ktoré boli príčinami hospitalizácie.
Hormón grelín a jeho pleiotropné účinky
Hormón grelín, objavený v roku 1999, je považovaný za jedného z dôležitých regulátorov príjmu potravy. Okrem svojej primárnej funkcie (zvyšovanie hladiny rastového hormónu) má významné pleiotropné účinky: navodzuje pocit hladu alebo chuti do jedla, participuje na vnímaní chutí, pripravuje organizmus na príjem potravy (zvyšuje motilitu a sekréciu žalúdka) a má mnohé metabolické účinky - znižuje sekréciu inzulínu, brzdí lipolýzu a indukuje lipogenézu. Biologický polčas grelínu je krátky, preto sú pre liečebné použitie vhodnejšie jeho syntetické analógy - agonisty. Hoci grelín, jeho agonisty ani antagonisty nie sú rutinne používané v liečbe (okrem anamorelínu v Japonsku), prebiehajú s nimi klinické štúdie. Predpokladá sa, že by mohli byť efektívne pri liečbe mnohých patológií, ako sú sarkopénia, kachexia, obezita, Alzheimerova a Parkinsonova choroba, koronárna artériová a chronická obličková choroba, a ďalšie patologické stavy s vysokou prevalenciou v séniu. Informácie o vzťahu grelínu a veku sú v slovenskom písomníctve zatiaľ obmedzené.
Syndróm predĺženého QT intervalu (LQT) u seniorov
Syndróm predĺženého QT intervalu (LQT) a rozvoj komorovej tachykardie typu torsades de pointes (TdP) predstavujú nezanedbateľnú príčinu náhlej srdcovej smrti. LQT je zároveň nezávislým rizikovým faktorom celkovej aj kardiovaskulárnej mortality. Obzvlášť u seniorov dochádza často ku kumulácii faktorov, ktoré prispievajú k predĺženiu QT intervalu. Štúdia zistila rizikový profil pre prolongáciu korigovaného QT intervalu (QTc) u seniorov s náhlym nevysvetleným perhospitalizačným úmrtím. V roku 2018 bolo identifikovaných 20 takýchto prípadov. Analýza posledného QT intervalu pred smrťou a relevantných rizikových faktorov LQT ukázala, že predĺženie QTc intervalu bolo veľmi frekventované (u 60 % pacientov) a klinicky signifikantné predĺženie (> 500 ms) u 20 %. Bola zistená korelácia medzi dĺžkou QTc intervalu a hypokalciémiou (p = 0,552; ns), slabšia korelácia s klesajúcou glykémiou (p = 0,382; ns), zatiaľ čo celkový počet užitých rizikových liečiv nekoreloval (p = 0,134; ns). Každý pacient však užíval aspoň jedno „LQT rizikové“ liečivo, pričom v súbore sa vyskytlo 17 takýchto liečiv. Predpokladá sa, že viacerí pacienti mohli zomrieť v dôsledku TdP, hoci nebola vykonaná pitva a nebola dokumentovaná terminálna TdP.
Nedostatok lekárov a medicínske výzvy
Nedostatok lekárov je celosvetový problém, ktorý sa v posledných rokoch prehlbuje. Príčiny tohto deficitu možno vidieť v nižšom záujme o štúdium medicíny (v dôsledku nižšieho sociálneho a ekonomického statusu lekára v porovnaní s minulosťou), v disproporčnom záujme lekárov o prácu v niektorých medicínskych odboroch a geografických lokalitách, v defenzívnej medicíne a v demotivujúcich paramedicínskych činnostiach, ktoré musia lekári vykonávať.
Dopad COVID-19 na seniorov a súvisiace aspekty
Pandémia COVID-19 mala najdevastujúcejší dopad na seniorov, čo bolo dané komorbiditami a imunosenscenciou, typickými pre vyšší vek. Jedným z charakteristických ochorení seniorov je fibrilácia predsiení (AF), ktorá má vysoký potenciál zhoršovať kvalitu a dĺžku života, no je dobre liečiteľná. Výskyt AF u seniorov s COVID-19 je vysoký, vrátane novovzniknutých AF, a patofyziológia vzniku AF počas infekcie SARS-CoV-2 je komplexná. AF zhoršuje prognózu pri COVID-19. V tzv. postcovidovom období podstatne stúpa význam skríningu AF u seniorov, keďže SARS-CoV-2 naďalej intenzívne mutuje.
Napriek pokrokom v liečbe COVID-19 zostáva toto ochorenie vysoko rizikové, najmä pre seniorov. Vakcinácia je najsilnejšou garanciou minimalizácie rizík pandémie. Retrospektívna observačná štúdia analyzovala zaočkovanosť hospitalizovaných seniorov (87 pacientov, priemerne 80,3-roční) v čase, keď bola vakcinácia dostupná. Napriek tomu bolo 72,6 % hospitalizovaných nezaočkovaných. Nezistil sa žiadny vzťah nezaočkovanosti a veku, avšak bola zistená výrazná tendencia k vyššej nezaočkovanosti žien (80,9 % vs. 62,5 % u mužov; ns). Signifikantne častejšie boli vakcinovaní seniori žijúci v domovoch sociálnych služieb (50,0 % vs. 23,3 % žijúcich doma; p = 0,04) a vysokoškolsky vzdelaní (58,3 % vs. 22,7 % ostatných; p = 0,01). Dôvody nezaočkovanosti sa v 73 % prípadov nepodarilo zistiť, pričom len 3,2 % pacientov bolo kategoricky proti vakcinácii a 9,5 % neverilo vakcíne alebo sa jej bálo. Nevakcinovaní pacienti trpeli značnou polymorbiditou, mali priemerne 14,2 ochorení (z toho 12,5 chronických) okrem COVID-19. Nemocničná úmrtnosť bola veľmi vysoká (48,3 %). Rozdiel v úmrtnosti bol zrejmý v prospech očkovaných (33,3 % vs. 54,0 % u nezaočkovaných; ns).
Mortalita seniorov v nemocničnom prostredí
Mortalita je kľúčovým ukazovateľom závažnosti ochorení a kvality zdravotnej starostlivosti, pričom je spájaná najmä so staršími pacientmi. Informácie o 24-hodinovej nemocničnej mortalite (M24) u seniorov prijatých na nechirurgické oddelenia sú obmedzené. Retrospektívna observačná štúdia skúmala M24 u pacientov vo veku 65 rokov a starších, ktorí boli prepustení z univerzitného geriatrického oddelenia v rokoch 2016 - 2018. Zistilo sa, že M24 je pomerne častá (2,3 % zo všetkých hospitalizovaných pacientov). Zaznamenal sa 2,4-násobný nárast incidencie M24 vo veku 65 - 69 rokov až do ≥ 90 rokov (z 1,4 % na 3,3 %). Priemerný vek zosnulých pacientov s M24 (n = 101) bol 80,8 roka a nelíšil sa od veku tých, ktorí zomreli neskôr. Väčšina úmrtí M24 (58,4 %) nastala počas prvých 12 hodín po prijatí do nemocnice. Existovalo mnoho chorôb (n = 25), ktoré primárne viedli k M24, pričom dominovali kardiovaskulárne patológie (39,6 %), nasledované infekčnými ochoreniami (33,7 %). Terapeuticky ireverzibilné pokročilé chronické ochorenia viedli k M24 v 15,8 % prípadov.
Geriatria a akútne stavy u seniorov
Geriatria sa nezaoberá len chronicky chorými staršími pacientmi, pretože aj u seniorov sa často stretávame s akútnymi stavmi. Mnohé z nich sú pre seniorov dokonca typické, minimálne svojou vekovo špecifickou incidenciou. Lekár pri akútnych ochoreniach seniorov čelí obrovskému tlaku: musí rýchlo rozhodovať v naliehavých situáciách, často s deficitom spoľahlivých anamnestických informácií, a zároveň sa musí venovať aj zdanlivým maličkostiam kvôli charakteristickej mikrosymptomatológii a atypickým príznakom u seniorov. Článok pojednáva o všeobecných špecifikách diagnostiky a liečby akútnych ochorení seniorov a geriatrických špecifikách niektorých akútnych chorôb, ktoré v našich podmienkach spadajú do pôsobnosti internistickej geriatrie.
Diferenciálna diagnostika endokarditídy pri systémovom lupuse erythematosus
V kazuistike bol prezentovaný prípad 29-ročnej ženy so systémovým lupusom erythematosus a antifosfolipidovým syndrómom, u ktorej bol náhodne zistený nález vegetácií na mitrálnej chlopni v 25. týždni gravidity. Kazuistika poukazuje na úskalia diferenciálnej diagnostiky endokarditídy u pacientov so systémovým lupusom. Zápalové postihnutie srdcových chlopní pri systémovom lupuse erythematosus sa môže vyskytovať vo forme špecifickej Libmanovej-Sacksovej (L-S) endokarditídy, nešpecifickej infekčnej endokarditídy alebo ich kombinácie. Diagnózu L-S endokarditídy podporujú leukopénia, zvýšený titer antifosfolipidových protilátok a normálna hladina CRP. Ďalšími kritériami sú negatívne hemokultúry, neúspech antibiotickej liečby a lokalizácia vegetácií na mitrálnej chlopni zo strany ľavej komory a na aortálnej chlopni zo strany aorty. Pri L-S endokarditíde sa môžu vegetácie vyskytovať na oboch plochách chlopní, na rozdiel od infekčnej endokarditídy, kde sa vegetácie preferenčne vyskytujú v línii koaptácie. Naproti tomu pri systémovom lupuse erythematosus sa nachádzajú kdekoľvek na chlopni. Odlišenie infekčnej endokarditídy a neinfekčnej L-S endokarditídy má zásadný význam, pretože ich terapia je principiálne odlišná.
tags: #silvester #krcmery #martin #dubrava #interna #medicina