Karneval zvierat (francúzsky: Le Carnaval des Animaux) je hudobná suita o štrnástich vetách, ktorú francúzsky skladateľ Camille Saint-Saëns skomponoval vo februári 1886. Skladateľ ju vtipne otituloval ako „veľkú zoologickú fantáziu“. Dielo bolo pôvodne inštrumentované pre komorný súbor zložený z flauty, klarinetu, dvoch klavírov, sklenenej harmoniky, xylofónu, dvoch huslí, violy, violončela a kontrabasu.
Vznik a osud skladby
Saint-Saëns sa obával, že mu toto humorne ladené dielo pokazí reputáciu seriózneho skladateľa, ktorý tvorí hlbokú hudbu. Z tohto dôvodu sa snažil brániť verejnému prevádzkovaniu skladby. Iba u jednej časti - Labute - dovolil, aby vyšla za jeho života tlačou. Ako celok sa dielo hralo len výnimočne v úzkom kruhu skladateľových priateľov. Po skladateľovej smrti bola skladba vydaná a odvtedy sa stala jednou z jeho najobľúbenejších a najhranejších skladieb, pričom často slúži ako výborná pomôcka na približovanie klasickej hudby deťom.
Charakteristika jednotlivých častí
Skladba je duchaplynný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky a parodované citácie melódií iných autorov:
- I. Úvod a Lví pochod (Introduction et marche royale du Lion): Úvod začína silným tremolom klavírov, do ktorého sláčiky vstupujú majestátnym pochodovým témou kráľa džungle.
- II. Kohút a sliepka (Poules et Coqs): Využíva klavíry, kontrabas a klarinet na imitáciu klovajúcich zvierat.
- III. Antilopy (Hémiones - animaux véloces): Klavíry v rýchlom tempe vykresľujú pohyb týchto rýchlych zvierat.
- IV. Želvy (Tortues): Autor vtipne spomalil známy kankán z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí.
- V. Slon (L'Éléphant): Časť označená ako Allegro pomposo. Klavír hrá valčíkové triolové figúry, zatiaľ čo kontrabas bručí ťažkopádnu melódiu, využívajúcu témy z diel Berlioza a Mendelssohna.
- VI. Klokani (Kangourous): Klavíry napodobňujú skoky klokanov pomocou pôvabných kvínt.
- VII. Akvárium (Aquarium): Hudobne bohatá časť využívajúca flautu, klavíry, sláčiky a zvonkohru (čelestu), evokujúcu magický podmorský svet.
- VIII. Zvieratá s dlhými ušami (Personnages à longues oreilles): Parodická časť, v ktorej husle napodobňujú škrípavé zvuky.
- IX. Kukačka v hlbokom lese (Le coucou au fond des bois): Klarinet imituje volanie kukačky na pozadí klavírnych akordov.
- X. Voliéra (Volière): Vtáčí spev imituje flauta, klavír a sláčiky.
- XI. Klavíristi (Pianistes): Humorná časť, kde klavíristi cvičia stupnice, imitujúc štýl začiatočníkov.
- XII. Zkameneliny (Fossiles): Saint-Saëns tu využíva vlastnú melódiu zo symfonickej básne Danse Macabre (Tanec kostlivcov) a xylofón, ktorý znie ako chřestenie kostí.
- XIII. Labuť (Le Cygne): Najslávnejšia časť suity pre violončelo a dva klavíry. Lyrická melódia sa svojím charakterom vymyká z humorného ladenia zvyšku diela.
- XIV. Finále (Finale): Záver, v ktorom sa predvedie celý orchester a zaznejú fragmenty tém z predchádzajúcich častí.
The Chappaqua Orchestra - Carnival of the Animals - Camille Saint-Saëns
Vzdelávací a kultúrny význam
Karneval zvierat je dnes vďačnou skladbou pre dospelých aj deti. Vďaka svojej zvukovej pestrosti a humoru sa dielo často využíva pri edukačných koncertoch. Prostredníctvom príbehov o zvieratách môžu dirigenti a učitelia priblížiť deťom jednotlivé hudobné nástroje, dynamiku či rytmus. Skladba predstavuje aj jedno z prvých diel klasickej hudby, kde bol využitý xylofón.