Zbierka múdrych viet, ktoré môžu slúžiť na povzbudenie, motiváciu, ale aj na vyplnenie voľných chvíľ, dopĺňa informácie o novoročných zvykoch a tradíciách z celého sveta. Opäť sme dospeli po dlhých 365 dňoch na koniec jedného starého roka, aby sme za sebou zanechali staré bolesti, strasti aj radosti a privítali jeho mladšieho súrodenca, povedali si, že sme zase o rok starší a zapriali aj našej Zemi krásne narodeniny a ďalší rok. Tu sú naše silvestrovské a novoročné zvyky a tradície, vrátane tých najzaujímavejších z okolitého sveta. Ako bonus si pozrite časovú postupnosť krajín, ktoré rok 2024 oslávia ako prvé aj ako posledné!
Aj vy bilancujete a hodnotíte uplynulých 365 dní? Robíte dobre, pretože chybami a neúspechmi sa učíme rásť a úspechy nás na tejto ceste posilňujú. Isto sa však zároveň tešíte na tradičné silvestrovské a novoročné oslavy. V niektorých našich regiónoch (možno aj u vás) stále kráčajú ruka v ruke s ľudovými zvykmi. Poďme si ich pripomenúť a porovnať ich s tými vo svete!
Z dávnej histórie: Ako sa Silvester Silvestrom stal
Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na Silvestra. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 p.n.l., no nový rok vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Pri pohľade do minulosti sa nový rok vítal v rôznych kultúrach v rôzne dni: 25. decembra, 1. marca, 25. marca, 1. septembra atď.
Rímsky panovník Gaius Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár (reformovaný starý rímsky, aby vyriešil problém počtu dní v roku), v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Po Juliánskom nasledoval Gregoriánsky, ktorý nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka odstránil. Nazvaný je podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. a prijatý bol v roku 1582. Tento dátum spomíname preto, že krajiny ho prijímali po celom svete postupne a niekde dokonca vôbec (Nový rok tu býva len civilným sviatkom). Územie Čiech a Moravy ho prijalo o dva roky neskôr, Slovensko o ďalšie tri roky (1587).
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam: vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov (sám Silvester sa kvôli tomu musel ukrývať v lesoch vôkol Ríma - preto si zvolil za meno, keď sa stal rímskym biskupom, Silvester: lat. silva - les) a začal sa zlatý vek cirkvi. Sv. Silvester I. bol jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy.
Silvestrovské zvyky: „Kurine baby“ plné slamy
Poslednému dňu roka sa hovorilo aj „babí deň“. Keďže som vyrastala na vidieku, z detstva si pamätám tzv. „kurine baby“, ktoré chodili po dedine - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu so sukňou zo slamy prepásanou povrieslom. Ženy slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia.
Na oplátku dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky. Aj starý zvyk chodenia tzv. ometačiek sa väčšinou dodržiaval na dedinách, ale postupne zanikol. Boli to chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.
V minulosti sa v podvečer na Silvestra schádzali veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Večer sa konala veselica. Táto tradícia sa začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.
Silvestrovská večera plná mäsa
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň - no mohlo sa jesť mäso. Na stole bol rovnaký obrus aj chlieb. Jedla sa kapustnica, polievky zo strukovín a húb, jedlo sa mäso, klobásy, huspenina - pôst sa už nedržal, a často sa podávali opekance s makom a vianočné oblátky. Atmosféru večera dotvárali mládenci streľbou a praskaním biča. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.
Posledný deň roka bol dňom zúčtovania a rekapitulácie: vracali sa staré dlhy, aby ste so smolou nevstupovali do nového, gazda sypal sliepkam zrno pomedzi nohy, aby sa urodilo veľa vajec, z domu sa nesmelo nič vynášať, aby hydine nevyhynula. Smetie sa smelo zametať len do kúta, aby ste nikoho nevymietli z domu. Zakázané bolo pranie aj vešanie, aby sa nik neobesil.
Silvestrovská noc však už magickú moc mala: verilo sa, že čo sa vám bude snívať, to sa splní. Ak na Nový rok kýchnete, budete zdraví po celý rok. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia: červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.
V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a charakterizovali vtedajší život a dobu.
Ako na Nový rok, tak po celý rok!
Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie.
Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant - hydina, ktorá lieta, aby sa vám nerozletel všetok majetok (a neuleteli šťastie, zdravie). Nesmie chýbať bravčové, hovädzie mäso, pre istotu pečené malé prasiatko (rezne k nám prišli z Rakúska po r. 1945, najskôr to boli panské jedlá). Podávala sa opäť šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Najesť sa malo dosýta - aby bolo v novom roku dostatok jedla.
Pravidlom Nového roka bolo správať sa, konať tak, aby tak bolo po celý rok. Teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič nemať požičané. Dievča nesmelo spadnúť na ľade či snehu, ak sa nechcelo vydávať, do domu nesmela vstúpiť na Nový rok ako prvá žena, priniesla by chorobu (a mohla byť strigou), vojsť nesmel ako prvý starý muž v kožuchu či chorý. Nesmelo sa nikam vojsť s prázdnymi rukami - stačili koláče, peniaz, aby sa zabezpečila po celý rok hojnosť.
Mágia hovoreného slova? Novoročné vinše!
Vítaní však boli mali chlapci vinšovníci. Verilo sa totiž v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretneš na Nový rok, s tým budeš mať dobré vzťahy po celý rok: ľudia sa teda čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali.
Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“
Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Smeti sa von nevynášali, aby v rodine nikto nezomrel alebo sa nevynieslo von šťastie.
Zaujímavosti zo „silvestrovania“
-
V súčasnosti sa nový rok víta ohňostrojom - ako pozitívnym, esteticky krásnym výstrelom do nového začiatku. Voľakedy sa používal na magické účely: odohnanie zlých síl. Pôvod má v starej Číne - boli to Číňania, kto vynašiel pušný prach a krajina je doteraz najväčším producentom a vývozcom zábavnej pyrotechniky na svete. Do Európy sa dostal ohňostroj až v stredoveku, asi v 14. storočí, populárny sa stal v 17. storočí. V r. 2015 ale napr. talianske mesto Collecchio začalo používať tichý ohňostroj, aby chránili zvieratá, ktoré tým trpia.
-
Pomenovanie JANUÁR bolo údajne odvodené od Janusa, rímskeho boha s dvomi tvárami: jedna sa díva vpred, druhá vzad. Iní tvrdia, že má pôvod v latinskom Ianua, dvere - symbolizuje otvárajúce sa nové dvere v novom roku.
-
Tradícia bozkávania odbitím polnoci pochádza od starovekých Rimanov. Festivalom Saturnalia vzdávali hold bohu času Saturnu. Bol to tiež čas, kedy na chvíľu vymizli sociálne normy: bozkávali sa teda tak veľmi, ako to bolo možné. V starovekom Grécku sa zase bozkávalo pod imelom, čo bolo asociované s plodnosťou. Rimania zase pod imelom urovnávali spory s nepriateľmi, lebo to znamenalo mier.
-
Prvý január je u nás a v mnohých krajinách štátnym sviatkom. Ako deň, kedy začína nový rok, si ho krajiny „adoptovali“ postupne: napr. väčšina Nemecka v r. 1544, Francúzsko v r. 1564, Holandsko od 1556-1573, Španielsko, Poľsko, Portugalsko v roku 1556, Švédsko, Nórsko a Dánsko od 1599, Škótsko od 1600, Rusko od 1725, Anglicko, Wales, Írsko a britské americké kolónie od 1752, Japonsko v r. 1873, Čína ho berie ako začiatok civilného roka od r. 1912, Grécko od 1923, Turecko od 1926 a napr. Thajsko od 1941.
Časová postupnosť: Kto slávi Nový rok ako prvý, kto ako posledný?
Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej guľatej zemeguli sú už krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Symbolicky oslavy nového roka odštartujú ohňostrojom v austrálskom Sydney okolo 13:00 bratislavského času v piatok, 31. 12. No Austrália nie je krajinou, kde začína 1. januára slnko svitať ako prvé. Časovú postupnosť krajín sláviacich nový rok berte orientačne (plus mínus polhodina):
- 11:00 - Svitať začína na ostrovoch Kiribati v centrálnom Pacifiku, Tonga Samoa a Christmas Island.
- 12:00 - Nový rok víta Nový Zéland.
- 13:00 - Austrália (postupne od Sydney smerom k západnému pobrežiu), Fidži a východné regióny Ruska.
- 14:00 - väčšina Austrálie.
- 16:00 - Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea.
- 17:00 - Čína, Filipíny, Singapur, Hong Kong.
- 18:00 - Thajsko, Kambodža, časti Indonézie, Mjanmar a ďalšie krajiny.
- 19:00 - Bangladéš, India, Srí Lanka a ďalšie krajiny.
- 20:00 - Pakistan, Afganistan a ďalšie.
- 21:00 - Azerbajdžan, Dubaj, Abu Dhabi, Irán.
- 22:00 - Turecko, Irak, Keňa, veľká časť Ruska a Moskva a ďalšie.
- 23:00 - Grécko, Rumunsko, Južná Afrika.
- 24:00 - POLNOC - postupne časti strednej Európy - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Alžírsko, Belgicko, Španielsko…
- 01:00 - UK, Írsko, Ghana, Island, Portugalsko.
- 02:00 - Brazília.
- 04:00 - Argentína, časti Brazílie, Čile, Paraguaj.
- 05:00 - postupne Kanada, Bolívia, Puerto Rico.
- 06:00 - New York, Washington, Detroit, Kuba.
- 07:00 - Chicago a ďalšie.
- 08:00 - Colorado, Arizona…
- 09:00 - Nevada, Las Vegas…
- 10:00 - Aljaška.
- 11:00 - Havaj.
- 12:00 - Americká Samoa, nasledujú (okolo 13:00) Baker Island a Howland Island (oba ostrovy, patriace USA, sú neobývané, niektorí turisti, aby slávili Nový rok dvakrát, preplavia sa na Samou a odtiaľ na Americkú Samou - vďaka časovému rozdielu).
Zdroj: timeanddate.com
Zaujímavosti z osláv Nového roku v zahraničí:
12 bobúľ, 12 šťastných mesiacov
Veľmi obľúbené bývajú silvestrovské oslavy na madridskom námestí Puerta del Sol: pri odbíjaní polnoci má každý oslávenec pripravený strapec hrozna. Jedna bobuľa predstavuje jeden mesiac a pri odbíjaní sa snažia pojesť všetkých 12 za 12 mesiacov plných šťastia, zdravia a prosperity. Túto tradíciu udržiavajú Španieli aj doma. A nový rok zapíjajú fľašou cava, bublinkovým španielskym vínom. Energiu si na Nový rok dobíjajú horúcou čokoládou a churros, donutami.
Hogmanay: dar do domu, šťastie do domu
Aj počas posledného dňa v roku Hogmanay v Škótsku platia isté tradície: napríklad návštevy s darmi, ktorými do domovov nosíte hosťom šťastie po celý rok. Symbolicky sa význam pripisuje aj človeku, ktorý ako prvý prekročí prah domu. Vraj sa prednosť dáva vysokým, tmavovlasým mužom.
Namahage by sa deťom nepáčilo!
Ōmisoka je tradičná japonská oslava v posledný deň roka. Ľudia uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania starých dlhov či očisťovania tela pred vítaním nového roka. Tesne pred jeho skončením sa hostia dlhými rezancami (miska toshikoshi soba) ako symbolom prekročenia zo starého do nového roka.
Posledné dni starého roka si Japonci pripravujú aj tradičné osechi: jedlo, ktoré jedia počas prvých dní nového. Pozostáva z viacerých chodov, jeho súčasťou bývajú napríklad varená ryba, rybacie koláče, sladké rolky, morské riasy, rôzna zelenina, sardinky, ryžové koláčiky, rolády, saké… Novým rokom sa víta jeho boh Toshigami, slávi sa niekoľko dní a zdravíte sa: Yoi o-toshi wo (Prajem ti dobrý Nový rok) a Akemashite omedetō (Gratulujem k Novému roku).
Za zmienku stojí ešte tradícia udržiavaná voľakedy v niektorých regiónoch Japonska - Namahage - ľudia sa preobliekajú ako démoni a chodia po domoch strašiť deti, aby boli dobré a poslušné.
Ded Moroz a vnučka Snegurochka nosia darčeky na Nový rok
Nový rok môžete zapriať práve v Rusku, v ktorom sa pôvodne a dlho slávil 1. septembra. Darčeky deti dostávajú od Deda Moroza a jeho vnučky pod vianočný stromček Yolka (počas komunizmu bol nenávideným symbolom buržoázie), pretože novoročné oslavy sú vlastne našou obdobou vianočných. Nový rok sa oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve.
Kransekage: stojatá koláčová veža z Dánska
Špeciálny dezert, ktorým spoločne so šampanským vítajú v Dánsku nový rok (teda sa konzumuje v posledný deň roka) je Kransekage, koláč v tvare veže. Využíva sa na oslavu aj pre ďalšie špeciálne príležitosti ako svadby, narodenie dieťaťa, Vianoce. Jeho korene siahajú až do 18. storočia! Ide o sériu koncentrovaných kruhov pokladaných jeden na druhý, kým nevytvoria vežu niekedy až z 18 poschodí. Spojené sú bielou polevou a ich súčasťou sú aj mandle. Najvyšší kransekage vôbec bol upečený v r. 2006 v Osle - mal vyše 13 metrov a vážil viac ako 700 kg.
Na Islande sa tulene menia na ľudí
Najdôležitejšou nocou na Islande je Silvester a novoročný deň. Spája sa s nimi niekoľko magických tradícií, podľa ktorých práve teraz kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí, mŕtvi vstávajú z hrobov a elfovia vnikajú do domovov, kde veľa jedia, klamú ľudí rôznymi trikmi a deťom nechávajú v čižmách do 6. januára darčeky, ak boli poslušné, zemiaky, ak nie.
Tradícia červenej či žltej spodnej bielizne je celkom rozšírená
Ak by ste si chceli zabezpečiť do nového roka veľa lásky alebo peňazí, pomôcť by ste mohli aj touto v mnohých krajinách rozšírenou tradíciou: obliecť si spodnú bielizeň v príslušnej farbe. Červená by mala priniesť lásku, žltá peniaze. Spodky v týchto farbách nosia na Nový rok muži z Brazílie, Bolívie, Venezuely a dokonca aj v Taliansku, kde červené spodky majú mužom zaručiť plodnosť a šťastie.
Červené obálky s peniazmi deťom
Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pre nový rok pochádza z Vietnamu. Ich úlohou je zabezpečiť pre deti šťastie v celom roku. Rovnako si sláviaci potrpia na príchod prvého človeka na Nový rok do domu - býva starostlivo vybraný - mal by mať dobrú povahu, morálku a úspech a zabezpečiť tak príchod šťastia a prosperity do domu.
Oslavy nového roka tu trvajú 3-7 dní, nuž a na rozdiel od nás, začínajú 1. februára - ide o Vietnamský nový rok (ktorý sa slávi v rovnaký deň ako čínsky). Ide o Sviatok jari, Festival Prvého dňa (od 31. januára do 4. februára).
Ruské príslovia a ich význam
- Zelená vetvička je vtákovi milšia ako zlatá klietka.
- Klebeta je ako uhoľ - keď nespáli, aspoň ušpiní.
- Na peknú milo pozerať, s rozumnou milo žiť.
- Ak králikovi stále nahovárate, že je prasaťom, začne kvíkať.
- Ukrutnosti v mrave nezostanú v práve.
- Driemajúceho leva nebuď.
- Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza.
- Kto býval na mori, kaluže sa nebojí.
- Láska začína očami.
- Keď nespáli, aspoň zašpiní.
- Slovom ani komára nezabiješ.
- Tisíc priateľov ešte málo - jeden nepriateľ už mnoho.
- Láska je prsteň a prsteň konca nemá.
- Na pekný kvietok kdejaká včela letí.
- Nestavaj sedem kostolov, ale vychovaj sedem detí.
- Pôst nezabíja, ale pažravosť môže tak urobiť.
- Po zlej ceste nezájdeš ďaleko.
- Kde je rozumnému smutno, tam je hlupákovi veselo.
- Tvrdohlavá ovca je pre vlka korisť.
- Radšej s milým nevídať sa ako hneď lúčiť sa.
- Kto nerozumie kovaniu, nech mi kliešte nehaní.
- Rozumný rád učí seba, hlupák druhých.
- Milý je hosť, ktorý dlho nezostáva.
- Dlhy nerevú a predsa spávať nedajú.
- Kto sa bojí vlka, nech nechodí do lesa.
- Samotnému žiť v raji je smutno.
- Olejem sa oheň nehasí.
- Najprv ty ma povoz, potom ja sa zveziem na tebe.
- Neliečiť sa nie je dobre, liečiť sa ešte horšie.
- Boh dá všetko iba tým, ktorí sa o to budú usilovať.