Koncept Vianočného sna je hlboko zakorenený v kolektívnom vedomí, spájajúc v sebe magickú atmosféru Vianoc s túžbami, nádejami a snovými predstavami. Téma Vianoc a splnených snov inšpiruje rozprávky, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, a tiež súčasné umelecké diela. Či už ide o príbehy o premenách, naplnených želaniach alebo o zamyslenie sa nad zmyslom života, Vianočný sen ostáva symbolom nádeje a čarovnej sily dobra.
Príbehy o Vianočných Snoch a Želaniach
Mnoho rozprávok sa v období Vianoc zameriava na sny, želania a ich nečakané splnenia, často s prvkami zázraku a morálneho posolstva.
Rozprávka o Troch Vianočných Stromčekoch
Táto rozprávka, ktorú rozprával starý otec, sa dotýka očakávania a osudu. V nej sa hovorí o troch stromoch, ktoré rástli v hustom smrekovom lese vedľa seba. Každú zimu pred Vianocami nedočkavo čakali, kto si pre nich príde. Dlho si ich však nikto nevšímal, azda preto, že boli ešte príliš malé. Keď prišli muži z dediny, brali si domov iné stromy. Tak to išlo celých desať rokov.
Prvý strom sníval: „Mňa postavia doprostred veľkého kamenného námestia. Budú okolo mňa chodiť ľudia v kožuchoch a vysokých čižmách. Všade naokolo bude znieť hudba a detský smiech. V ovzduší sa bude vznášať vôňa vareného vína so škoricou a opekanej klobásky.“ Druhý strom sa mu prihovoril: „Aj mňa vyzdobia. Kúpia ma do prezidentského paláca a postavia ma doprostred dvorany. Každá delegácia, ktorá prejde okolo mňa, mi položí k nohám… pardon!“ Tretí strom s pokorou odpovedal: „Mne bude stačiť, keď sa dostanem do rodiny, kde bude veľa detí, povedzme sedem, osem, môže byť aj deväť. Ovešajú ma jabĺčkami a orechmi, zabalenými do zlatého staniolu.“ Takto snívali tri stromy, kým čakali v lese na svoj osud. Osud si však pre nich prichystal iný plán, keď jedného dňa prišli do lesa muži so sekerami a pílami nie pred Vianocami, ale začiatkom jesene. „Čo to robíte!“ vzdychal prvý strom. „Beda, čo ste to urobili?“ nariekal tretí strom. „Kde sú moje konáre?“ Príbeh pripomína, že osud stromu, podobne ako ľudský, sa môže vyvíjať nečakane.
Sen Obuvníka Matúša
Rozprávka o mladom obuvníkovi Matúšovi z dedinky pod zámkom rozpráva o sile snov a dobrého srdca. Matúš, hoci pracoval ako obuvník, tak ako jeho celá rodina, túžil byť statočným rytierom v zámku, ktorý bude chrániť kráľa a jeho krásnu dcéru, princeznú Elišku. Remeslo si vážil, no stále veril, že jedného dňa sa jeho sen splní. Možno i získa srdce krásnej princeznej, ktorej krása je známa po celom šírom okolí. V jeden deň k nim do obuvníctva zavítala starenka, ktorá žiadala o kúsok chleba či vody. Matúšov otec ju však vyhnal. Chlapcovi to však nedalo a vybral sa za starenkou, chcel jej pomôcť. A tak aj urobil. Starenka mu za jeho pomoc a dobré srdce podala list, v ktorom stálo: „Si jediný, ktorý mi dnes pomohol. Všetci ma dnes odmietli a za to pomôžem i ja tebe a splním ti tvoj najtajnejší sen.“
Matúš sa vrátil späť do práce a pokračoval vo svojom dni ako zvyčajne. Celý deň rozmýšľal, či má starenke veriť a ísť pred bránu o polnoci. Hoci vedel, že by sa otec hneval, bol príliš zvedavý. Chlapec počkal, kým otec zaspí, a pomaly sa vybral von. Prešiel tmavými uličkami dedinky až sa dostal k bráne do zámku, kde stáli zdatní rytieri v zbroji, ktorí strážili zámok. Matúš sa trasúc od strachu, v rukách držal list od starenky a čakal, čo sa bude diať. V tom na kostolnej veži odbila polnoc a brána sa otvorila. Tam stála starenka, ktorá mu povedala: „Ako jediný si mi pomohol. Sledovala som ťa už dlhšie. Máš dobré srdce, silu a rozum, s ktorým robíš svoje remeslo veľmi dobre.“ V tom sa okolo starenky zatrblietalo milión svetielok a tá sa zrazu premenila na krásnu princeznú Elišku. „Ty si ten, ktorého hľadám. Nechcem žiadneho namysleného princa, ktorému ide len o bohatstvo či slávu!“ Matúš neveril vlastným očiam. Celá noc ubehla ako voda, keď sa prechádzali záhradami zámku a rozprávali sa o svojich životoch. Na svitaní mu princezná Eliška prezradila, že mala čarovnú moc a hľadala človeka s dobrým srdcom. Princezná spolu s kráľom si dali zavolať Matúša a jeho otca na zámok, kde im všetko porozprávali. Otec sa na chlapca usmial a vrúcne ho objal. A tak sa z Matúša obuvníka nestal len chrabrý rytier, ktorý chránil princeznú, ale dokonca našiel i to, čo ani nevedel, že potrebuje a hľadá - lásku a naplnenie.
Dobrodružstvo Žofky a Permoníkov
Dieťa pomáha starej pani užiť si Vianoce (rozpráva Kate Winslet) | "Stratený list" - od K. O'Rourke
Táto rozprávka začína rozprávaním o vianočných spomienkach a atmosfére: „Vianočné rozprávky mala u nás vždy na starosti babka. Pamätám sa na vôňu ihličia, praskanie ohňa v kozube a sušené jabĺčka, ktoré sme bez dychu chrumali.“ Príbeh sa odohráva v zasneženej dedine, kde sa rok čo rok medzi Mikulášom a Vianocami strácalo nejaké dievča. Žofka, sestra Miša a Kuba, sa jedného dňa stratila. Chlapci sa ju vydali hľadať a v zasneženom lese objavili starú borovicu na Holej skale, o ktorej tetka vraveli, že dokáže na Svätého Mikuláša vyplniť každé želanie. „A či je viem?“ mračil sa Kubo. „Hej, veru skúsme, ale šepkať nebudeme. Veď tetka vraveli, že borovica je stará. Tak teda kričali a nie raz, zaprisahávali strom, aby sa im sestra vrátila s nádejou, že odľahčia svojej detskej dušičke.“
S pomocou psa Punťa sa dostali k diere pod skalou, kde sa stopa strácala. S odvahou sa vydali do podzemia, kde sa ocitli v sieni plnej svetielok a malých ľudí - permoníkov. Tam našli Žofku, ako miesi cesto pre permoníkov. Kráľ permoníkov, s prísnym pohľadom a zlatou korunkou, im vysvetlil: „Borovica neplní ľudské želania, len napráva krivdy a bezprávie. Tu pod zemou žije môj ľud permoníkov.“ Ukázalo sa, že Turembolo, jeden z nich, spôsobil krivdu ľuďom z dediny. Kráľ prehlásil: „Sama prišla medzi nás, aby nám napiekla vianočných koláčov.“ Permoníci, aby napravili krivdu, pozvali dedinčanov do podzemia a obdarovali ich hrudkami zlata, s tým, že „Vianoce musia byť šťastné a veselé.“ Na skalu pod borovicu zložili permoníkom čerstvo napečené koláče a spievali Vianočné koledy. Tento príbeh je krásnym príkladom vianočnej rozprávky o dobrodružstve, nadprirodzených bytostiach a napravených krivdách, ktoré vedú k radosti a spoločnému sláveniu.
Klasika: Posledný Sen Starého Duba od Hansa Christiana Andersena
Jednou z najznámejších vianočných rozprávok, ktorá sa hlboko dotýka témy snov a plynutia času, je „Posledný sen starého duba“ od Hansa Christiana Andersena. Dub, ktorý stál vysoko na stráni v lese pri otvorenom pobreží, mal tristošesťdesiatpäť rokov. Pre strom to bol rovnaký cyklus ako pre človeka jediný deň - tri ročné obdobia bdel a v zime sníval, čo bola jeho noc. V nejeden teplý deň tancovala okolo jeho koruny podenka. Žila, vznášala sa a cítila sa šťastná, a ak si toto malé stvorenie v tichej blaženosti na okamih odpočinulo na veľkom, sviežom dubovom lístí, strom vždy povedal: „Neborka! Celý tvoj život trvá len jedinký deň!“ Podenka sa však čudovala: „Čo tým myslíš? Veď všade je taký nevýslovný jas, také teplo, toľká krása a ja som veľmi šťastná!“ A aj keď strom vysvetlil svoj dlhý život, podenka odpovedala: „No teda sa nám dostalo obidvom rovnako, len rátame rozličným spôsobom!“ Podenka prežívala tisíce okamihov šťastia v jednom dni, kým dub prežíval tisíce podeniek v jednom svojom „dni“ trvajúcom stáročia.
Dub stál zoblečený zo svojho lístia a chystal sa odpočívať celú zimu, snívať mnoho snov, vždy o niečom, čo zažil, ako to býva aj v ľudských snoch. Bol to najväčší a najkrajší strom v lese, jeho koruna sa týčila vysoko nad ostatné stromy a bolo ju vidieť zďaleka, slúžil ako znamenie lodiam na šírom mori. Hniezdili v ňom holuby a kukala kukučka, na jeseň na jeho konároch odpočívali sťahovaví vtáci. Bolo to práve na Vianoce, keď sa stromu prisnil najkrajší sen.
Dieťa pomáha starej pani užiť si Vianoce (rozpráva Kate Winslet) | "Stratený list" - od K. O'Rourke
Vo sne zreteľne cítil, že je sviatočný čas, počul zvoniť zvony zo všetkých kostolov navôkol. Bolo krásne ako v letný deň, ticho a teplo. Rozprestieral svoju mohutnú, sviežu, zelenú korunu, slnečné lúče presvitali pomedzi listy a konáre, vzduch bol plný vône kvetov a kríkov. Všetko, čo strom za dlhé roky zažil a videl okolo seba, prechádzalo popri ňom akoby v slávnostnom sprievode. Videl rytierov a dámy na koňoch, vojenské tábory, zaľúbencov, ktorí vyrývali svoje mená do kôry. Odrazu akoby sa mu nový prameň života rozprúdil od najmenších korienkov až po najvyššie vetvičky. Dub cítil, že sa pritom vypína, korene mu vraveli, aký je aj v zemi život a teplo. Kmeň rástol neprestajne nahor, koruna bola plnšia a rozpínala sa doširoka i dovysoka - a ako strom rástol, rástol aj jeho pocit blaženosti, oblažujúca túžba dosahovať čoraz vyššie, až k žiariacemu, horúcemu slniečku. Vyrástol nad mraky, pod ním leteli sťahovavé vtáky. Túžil, aby sa všetky ostatné lesné stromy, kríky, rastliny a kvety mohli povzniesť s ním. Vo sne počul, ako mu odpovedá kukučka a ako s ním rastie celá lesná príroda, až k oblohe sa všetko mení na radosť a spev. „Sme s tebou! Sme s tebou!“ ozýval sa spev zo všetkých strán. Dub, ktorý stále rástol, pocítil, že sa mu korene vytrhli zo zeme. „To je zo všetkého najkrajšie!“ zvolal dub. „Teraz ma už nič nepúta! Môžem vzlietnuť nahor k najvyššiemu svetlu a kráse! A všetkých svojich drahých mám so sebou! Veľkých i malých! Všetkých!“
Taký sen mal dub, a kým sníval, prehnala sa vo vianočnej noci strašná búrka nad morom a zemou. Dub praskotal a trešťal, až sa vytrhol i s koreňmi, práve keď sa mu snívalo, že korene sa mu uvoľnili. Padol. Jeho tristošesťdesiatpäť rokov znamenalo priam toľko ako jediný deň pre podenku. Vo vianočné ráno, keď vyšlo slnko, búrka sa utíšila. „Strom je preč! Starý dub, naše znamenie na súši!“ vraveli námorníci. „Padol v nočnej búrke! Kde nájdeme zaň náhradu? Nikde!“ Takú pohrebnú reč venovali stromu, ktorý ležal vystretý na snehu pri pobreží. A nad ním sa niesla vianočná pieseň z lode. Andersenov príbeh je hlbokou meditáciou o čase, živote, smrti a nesmrteľnosti snov a spomienok.
Súčasné Umelecké Spracovanie: Predstavenie RDS Art Group "Vianočný Sen"
Dom umenia RDS Art Group má za sebou mimoriadne úspešnú premiéru predstavenia s názvom Vianočný sen, pod ktoré sa režijne podpísal Ján Ďurovčík. Na pódiu sa predstavilo takmer 300 detí, ktoré sa postarali o nezabudnuteľný umelecký zážitok. Vypredané hľadisko počas všetkých predstavení jasne ukázalo, že projekt si okamžite získal srdcia divákov. Podľa zakladateľky RDS Art Group Ivety Tkáčovej bol proces príprav náročný, ale krásny: „Od septembra sme začali postupne skladať jednotlivé čísla. Janko Ďurovčík ich potom herecky prepájal, vytvoril celkovú líniu a pred mesiacom sme začali víkendové sústredenia. Na poslednom sme už len cibrili detaily,“ uviedla.
V predstavení účinkovali umelci z muzikálovej akadémie aj viaceré tanečné skupiny. Projekt niesol jasný odkaz: pripomenúť, o čom deti snívajú a prečo by sme ich sny mali podporovať v každom veku. Pre viaceré deti bolo vystúpenie splneným snom, najmä pre tie, ktoré získali sólové či hlavné roly: „Som veľmi vďačná, že som dostala svoje prvé sólo. Nesmierne som si to užila,“ prezradila jedna z mladých interpretiek. Režisér Ján Ďurovčík si spoluprácu s deťmi nesmierne pochvaľoval. Podľa jeho slov nejde len o umelecký projekt, ale aj o vzťah, ktorý sa vyvíja už niekoľko rokov: „Robíme to tretí rok. Je to moja vďaka RDS za to, že podporujú naše divadlo. Tie deti sú úžasné - sú medzi nimi extrémne talenty. Vidíme obrovský pokrok, najmä u tých, ktoré sú s nami dlhšie.“ Ďurovčík zároveň do predstavenia zakomponoval aj ukážku zo svojho aktuálne mimoriadne úspešného muzikálu Rómeo a Júlia.
Súčasťou programu bol aj známy spisovateľ Daniel Hevier, ktorý prečítal úryvok zo svojej novej knihy. Vo svojom vystúpení zdôraznil dôležitosť pohybu a umeleckej aktivity u detí: „Veľká časť detskej populácie sa vôbec nehýbe. To sa odráža na ich fyzickom vývine, mentálnom zdraví, frustrácii.“ Premiéra Vianočného sna tak potvrdila, že práca RDS Art Group má obrovský význam v podpore detskej kreativity a pohybu.