Pôvod a symbolika mena Raisa
Meno Raisa má viacero možných pôvodov a významov. Jeden z významov pochádza z arabského jazyka, kde "raisa" znamená "vodkyňa" alebo "tá, ktorá vedie". Ďalší význam môže mať ruský alebo hebrejský pôvod, kde znamená "ľahká" alebo "ľahkosť". Toto meno symbolizuje silu, nezávislosť a schopnosť viesť, ale zároveň aj jemnosť a ľahkosť.
Nositeľky mena Raisa bývajú často vnímané ako odhodlané, sebavedomé a empatické ženy, ktoré sa snažia byť oporou pre svoje okolie. Raisa má prirodzenú schopnosť vytvárať harmóniu a rovnováhu, pričom jej starostlivosť a zmysel pre spravodlivosť z nej robia váženú členku rodiny a komunity.
Raisa Gorbačovová: Život prvej dámy ZSSR
Jednou z najvýznamnejších nositeliek tohto mena v ruskom kontexte bola Raisa Gorbačovová, manželka Michaila Gorbačova, bývalého prezidenta Sovietskeho zväzu.
Manželstvo a vplyv
Michail Gorbačov stretol svoju budúcu manželku Raisu počas štúdií práva na Lomonosovovej univerzite v Moskve. Vzali sa v roku 1953 a v roku 1955 sa presťahovali naspäť k Stavropoľa.
O jej vplyve na Michaila Gorbačova sa traduje mýtus, že "bez nej to nemalo zmysel." Michail Gorbačov k tomu uviedol: „Je to mýtus. Veľa ľudí si to myslí, ale bolo to naopak. V praktickom živote som často musel rozhodovať nielen za seba, ale aj za ňu.“ Ako niekdajšia prvá dáma Sovietskeho zväzu prelomila Gorbačovová mnohé tabu vtedajšieho komunistického štátu.
Doma, v rozkladajúcom sa ZSSR, kde boli ľudia dovtedy zvyknutí skôr na to, že bezfarebné ženy stávali spravidla kdesi v pozadí, sa však veľkej obľube netešila. Keď raz upozornila svojho manžela na jedno dieťa počas stretnutia s obyčajnými občanmi na ulici, mnohí Sovieti boli pohoršení. Jej manžel ju opísal: „Raisa bola veľmi slušná, ale zároveň zraniteľná duša. Neznášala nespravodlivosť. A pritom naša rodina čelila množstvu klebiet, klamstiev. Prestal som to vnímať. Ona si to však všetko brala k srdcu.“
Perestrojka a osobná daň
Keď začala padať železná opona, Raisa vraj prežívala najšťastnejšie, no i najnapätejšie roky svojho života. Pokus o puč v roku 1991 Raisu zasiahol ešte bolestivejšie ako samotného Gorbačova. Dostala infarkt a dlho sa zotavovala. Michail Gorbačov bol vtedy na dne.
Následne sa odišla liečiť do nemeckého Münstera, kde sa mala podrobiť transplantácii kostnej drene. Darkyňou mala byť jej mladšia sestra Ljudmila. K tomu už ale nedošlo. Tesne predtým, ako Raisa Gorbačovová zomrela 20. septembra 1999, ešte manželovi povedala, aby zobral všetky ich listy, ktoré si za desaťročia napísali a spálil ich. Nepriala si, aby ich ľúbostný obsah po jej smrti niekto zverejnil. Michail Gorbačov vzal listy do hotela a spálil ich.
„Znova a znova sa vraciam k posledným dňom Raisinho života a mučeniam, ktorými musela prejsť,“ napísal vo svojich spomienkach zdrvený Gorbačov. „Môj život stratil svoj hlavný zmysel. Nikdy v živote som sa necítil taký osamelý... Dúfam, že sa ešte stretneme,“ veril Raisin oddaný manžel, ktorému sa želanie splnili o 23 rokov neskôr, keď zomrel 30. augusta 2022.
Prvé stretnutie prezidenta Reagana s generálnym tajomníkom Gorbačovom v Moskve 29. mája 1988
Michail Gorbačov: Politická kariéra a reformy
Duchovný otec perestrojky a glasnosti a laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1990 je v Rusku často obviňovaný z likvidácie Sovietskeho zväzu. Michail Gorbačov patrí k najvýznamnejším politickým osobnostiam druhej polovice 20. storočia. Bývalý sovietsky líder si vyslúžil široké uznanie za ukončenie studenej vojny.
Vzostup k moci a éra reforiem
Michaila Gorbačova zvolili 15. marca 1990 za prvého a zároveň aj posledného prezidenta Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Ako prezident zažil v auguste 1991 nevydarený pokus o prevrat.
Jeho kariéra bola strmá:
- Študoval právo na Lomonosovovej univerzite v Moskve a vyštudoval aj Poľnohospodársky inštitút.
- Do komunistickej strany vstúpil v roku 1952, keď mal 21 rokov.
- Už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo.
- V nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ).
- Ako šéf stavropoľských komunistov sa Gorbačov dostal v roku 1978 do Moskvy a v roku 1980 sa stal členom Politbyra ÚV KSSZ.
Vďaka vysokým funkciám v strane cestoval často do cudziny (Nemecká spolková republika, Kanada a Veľká Británia, kde sa stretol s Margaret Thatcherovou). Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov v decembri roku 1984 neohlásene a spontánne navštívil sídlo vtedajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej na ulici Downing Street č. 10 v Londýne. Po smrti Konstantina Černenka zvolili vtedy 54-ročného Gorbačova 11. marca 1985 za generálneho tajomníka KSSZ.
V rokoch 1985-1991 zahájil "reformy zhora". Pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, spustenými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Boli nimi tzv. glasnosť (otvorenosť), perestrojka (prestavba) a uskorenije (zrýchlenie ekonomického vývoja).
V rámci týchto zmien prepustil mnohých disidentov a umožnil disidentovi Andrejovi Sacharovovi návrat do Moskvy. S ministrom zahraničných vecí Eduardom Ševarnadzem odštartoval zmeny v diplomacii Sovietskeho zväzu. Ekonomickými reformami chcel zvýšiť životnú úroveň a produktivitu práce, ako aj časť svojho prestavbového programu. Najvýznamnejší z nich, zákon o družstvách, prvý raz od čias Lenina umožňoval súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Mnohé z jeho reforiem však negatívne vnímali vládnuce špičky a časť obyvateľstva.
Zahraničná politika a koniec Studenej vojny
Popularitu získal Gorbačov v zahraničnej politike, keď nechtiac začal proces rozpadu a zániku sovietskeho impéria. Začali sa otepľovať vzťahy s USA, známymi sa stali jeho stretnutia s vtedajším americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. Najvýznamnejšie sa uskutočnilo 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde sa rokovalo o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone (USA) 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúcom roku. Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Na stretnutí Gorbačova s prezidentom USA Georgeom W. Bushom na Malte koncom roka 1989 oznámil Gorbačov koniec studenej vojny. V tom čase sa už rúcali komunistické režimy v Európe.
Nobelova cena a postsovietske obdobie
Nobelovu cenu v roku 1990 si Gorbačov preberal už ako prvý prezident ZSSR. Zjazd ľudových poslancov v Moskve ho do tejto funkcie zvolil 15. marca 1990. Prezidentom bol do rezignácie 25. decembra 1991, k zániku ZSSR došlo 31. decembra 1991. Na politickú scénu sa pokúsil vrátiť ešte raz v roku 1996, keď neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách v Rusku. Funkcie predsedu Sociálnodemokratickej strany Ruska, ktorú založil, sa vzdal 22. mája 2004. Strana mala v Rusku len málo sympatizantov.
Duchovný otec perestrojky a glasnosti Michail Gorbačov si v máji 2012 v moskovskom Kremli prevzal z rúk prezidenta Dmitrija Medvedeva najvyššie štátne vyznamenanie Ruskej federácie, Rad svätého Ondreja Prvovolaného. V januári 2015 Michail Gorbačov v rozhovore pre časopis Der Spiegel povedal, že súčasné napätie okolo Ukrajiny môže prerásť do veľkého vojenského konfliktu v Európe, a zrejme aj do jadrovej vojny.