Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo známa ako Božie Telo, je významným sviatkom v katolíckej tradícii, ktorý sa slávi vždy vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice. Ide o prikázaný sviatok katolíckej Cirkvi, v ktorom si pripomíname skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Tento tradičný katolícky sviatok je spájaný s procesiou veriacich, ktorá má bohatú históriu a osobitné zvyklosti.
História a Pôvod Sviatku
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa začal sláviť v roku 1246 v diecéze Liége. Hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela bola svätá Juliana z Liége (1192 -1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon. Pre svoje snahy získala mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége.
Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol Jacques Pantaleon, ktorý sa v roku 1261 stal pápežom Urbanom IV. Neskôr, v roku 1264, pápež Urban IV. rozšíril slávenie sviatku na celú cirkev. Práve v 13. storočí sa začala formovať tradícia eucharistických procesií.
Nemecký kňaz Pleogit, dejepisec 13. storočia, mal pochybnosti o Eucharistii ako mnohí Berengárovi nasledovníci. No neustále prosil Boha vrúcnymi modlitbami, aby mu dal nejaké znamenie, ktorým by mohol odohnať každú pochybnosť svojej mysle. A Boh sa nad ním zmiloval! Pleogit absolvoval púť do mesta Bolseno. V kostole sa rozhodol nemecký pútnik slúžiť svätú omšu. Keď ten nemecký kňaz slúžil sv. omšu a držal konsekrovanú (premenenú) Hostiu vo svojich rukách nad kalichom, Boh ukázal úžasný a obdivuhodný zázrak tak dávnym, ako aj dnešným časom: zrazu sa tá Hostia ukázala viditeľne ako živé telo, obklopená hojnou červenou krvou až na tú čiastočku, ktorú zakrývali jeho prsty. Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku má pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase na Petrovom stolci (1261-1264). Tento pápež vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Narodil sa v chudobnej remeselníckej rodine, no bol veľmi nadaný a mal pevnú vôľu. Stal sa kňazom, biskupom a nakoniec ho vyvolili za rímskeho biskupa, čiže pápeža. Práve on v roku svojej smrti (1264) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi.
Dovtedy sa totiž slávil len v niektorých diecézach, napr. v Luttichu, kde k tomu dala podnet zbožná mníška Juliana z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon. Táto mníška venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti v kostole. Niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky. Viac rokov držala Juliana svoje videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý v r. 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme.
Bulla Transiturus, ktorou pápež nariaďoval slávenie tohto sviatku, začína slovami: „Keď prišla hodina jeho utrpenia, ustanovil náš Vykupiteľ a Pán Ježiš Kristus pred svojím prechodom z tohto sveta k Otcovi, v predvídaní svojej smrti, počas poslednej večere veľkú a skvelú sviatosť tela a krvi, pri ktorej rozdeľoval svoje telo ako pokrm a svoju krv ako nápoj. Lebo kedykoľvek tento chlieb jeme a z tohto kalicha pijeme, zvestujeme Pánovu smrť. „Bratia, nie je kalich dobrorečenia, nad ktorým dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A Chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?“ Veríme v to isté a tak isto, ako veril sv. Pavol.
Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
Eucharistia: Stredobod Sviatosti
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi predstavuje mimoriadne krásny sviatok, pri ktorom si uctievame Eucharistiu, pretože v Eucharistii je reálne prítomný Ježiš Kristus ako Boh a aj človek. Podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi: „Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti, takže lámanie chleba Krista nedelí.“ (KKC 1377)
V Eucharistii je teda obsiahnuté opravdivo, skutočne a podstatne celé Telo a Krv, spolu s dušou a Božstvom nášho Pána Ježiša Krista - teda celý Kristus. Preto stojí Eucharistia nad všetkými sviatosťami a je cieľom všetkých sviatostí. Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na Eucharistiu ako na svoj cieľ. Eucharistia je pomyselným stredom, okolo ktorého sú ostatné sviatosti usporiadané podobne ako sú planéty slnečnej sústavy okolo Slnka.
Pri slávení Svätej omše dochádza k transsubstanciácii obetovaného chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista. Kristus sa v sviatosti Eucharistie stal prítomným premenením chleba a vína na Kristovo Telo a Krv. Epikléza kňaza je prosbou, v ktorej kňaz prosí Boha Otca o zoslanie Ducha Posvätiteľa, aby sa obetné dary stali Kristovým Telom a Krvou a aby sa veriaci, keď ich prijmú, aj sami stali živou obetou Bohu. (KKC 1105)
Pán Ježiš nám prízvukuje: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.“ Čo pre nás znamená pozemský chlieb? Je pre nás zdrojom energie a dodáva nám stavebné prvky pre naše telo. Požívame síce chlieb, ale v sebe ho premieňame na svoje telo. Stáva sa naším telom. Je to v zásade mŕtvy chlieb, pretože i keď je výsledkom rastu živých organizmov, skôr ako vstupuje do nášho tela, prechádza ohnivou vyhňou smrti a naším trávením. Všetko, čo je v ňom, umrelo, aby sa stalo základom pre náš život. Pán Ježiš je však živým chlebom. Nie chlebom, ktorý až v nás samých má účasť na duchovnom živote. Keď ho prijímame, dostávame účasť na jeho duchovnom živote. „A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré obetujem za život sveta.” Svet existuje z obety. Keby medzi nami vyhasla táto schopnosť lásky, zanikol by aj pozemský život. Zrno by nechcelo v pôde odumrieť a tak by neprinieslo úrodu. Človek by sa prestal množiť, pretože každý nový jedinec prichádza na svet za cenu obeti. Eucharistia je pokrmom, z ktorého môžeme ťažiť silu k obeti.
Tradícia Procesií
Sviatok Božie telo už oddávna sprevádza tradícia procesií. Veriaci na čele s kňazom a biskupom kráčajú ulicami miest a dedín s monštranciou a kúskom premeneného chleba a symbolicky oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
Sprievod sa postupne zastavuje pri štyroch oltároch symbolizujúcich štyri svetové strany. Symbolicky tak oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa počas každej omše premieňa chlieb a víno. Sprievod sa obvykle zastavuje pri štyroch oltároch symbolizujúcich štyri svetové strany.
Procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriacho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Preto poznáme procesie: na sviatok Obetovania Pána, Kvetnú nedeľu, v nedeľu zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov.
Skutočný Život Ježiša Krista Tak, Ako Nikdy Predtým Nebol Odhalený | Kompletný Dokument 4K
Rozsýpanie Lupienkov Kvetov
K najvýraznejším a dojímavým zvykom počas procesií na Božie telo patrí rozsýpanie lupienkov kvetov. Deti na znak úcty a lásky k Bohu rozsýpajú po ceste lupene kvetov, čím vytvárajú slávnostnú cestu pre Najsvätejšiu sviatosť.
Najneskôr na hlavnej ulici som nespoznával svoju dedinu: náhle tu bola zelená alej z brezových konárov a kvitnúcich črepníkových rastlín. Vjazd do niektorých usadlostí sa cez noc premenil na zelenú jaskyňu. V horúčave najslnečnejšej spolkovej krajiny poskytovali tieto džungľové oltáre voňavý chlad. Kytičky lúčnych kvetov ležali pripravené pre kráčajúci ľud, v niektorých oknách horeli sviece.
Lokálne Variácie Tradícií
V Rakúsku sa slávnosť Božieho Tela spája s rozmanitými regionálnymi zvykmi a tradíciami. V niektorých oblastiach sa konajú lodné procesie na jazerách, ktoré sú sprevádzané impozantným osvetlením.
K najvýraznejším a dojímavým procesiám na Božie telo patria každý rok v Hornom Rakúsku lodné procesie na jazerách často až do noci s impozantným osvetlením. Tie majú bohatú tradíciu. Procesia na jazere Hallstätter See sa spomína po prvý raz už v r. 1623 a na jazere Traunsee v r. 1632. V Korutánsku sa tiež slávi procesia na jazere. Po omši v kláštornom kostole v Millstatte o 8.30 hod. Procesie sú na mnohých miestach spojené so starými ľudovými zvykmi.
Súčasnosť a Výzvy
Aj v súčasnosti, kedy čelíme rôznym spoločenským výzvam, ostáva slávnosť Božieho Tela dôležitým prejavom viery a katolíckej identity. Napriek poklesu návštevnosti kostolov, účasť na procesiách bola silná, na procesii sa zúčastnil mnohonásobne väčší počet ľudí, než je počet obvyklých návštevníkov kostola.
Dnešný sviatok je oslavou daru Eucharistie a vyjadrením úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej. Tradičnou súčasťou tohto sviatku bývajú procesie veriacich na čele s biskupmi a kňazmi ulicami miest a obcí. Deti rozsypávajú po ceste lupienky kvetov ako vyjadrenie lásky k Bohu.
Na Primaciálnom námestí v Bratislave sa v nedeľu (29.5.) o 10.30 h uskutoční už tradičná verejná oslava sviatku Božie telo. Svätú omšu bude celebrovať apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana, koncelebrantmi sú bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský a bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Po svätej omši pôjde procesia s Oltárnou sviatosťou z Primaciálneho námestia, cez Klobučnícku ulicu a Námestie SNP, pred farský kostol sv.
Slávnostné omše a eucharistické procesie sa v nedeľu 29. mája o 9.30 h pri príležitosti sviatku Božieho tela budú konať aj v Košiciach v Katedrále sv. Alžbety s košickým arcibiskupom metropolitom Mons. Bernardom Boberom a v rovnakom čase aj v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave, kde bude hlavným celebrantom trnavský arcibiskup Mons. V nedeľu o 10.00 h sa uskutoční slávnostná omša a procesia ulicami mesta aj v Nitre.
Veľký sviatok je dnes aj v Gréckokatolíckej cirkvi, kde sa slávi pod názvom Slávnostná poklona prečistým tajomstvám Tela a Krvi nášho Pána Ježiša Krista alebo ľudovo Božie telo.