Rodina je základnou sociálnou skupinou, ktorá si v interakcii so širšími spoločenskými inštitúciami formuje svojskú charakteristickú štruktúru. V rómskej rodine, podobne ako v iných, dochádza k určitým zmenám. Avšak, ako uvádza Konečná (1994), rómska rodina si „nesie v sebe aj retardačné trendy, tradície a všetky prejavy rómskeho etnika“.
Tradičná rómska rodina je charakteristická životom v širšej veľkorodine, komunitným spôsobom života a zreteľnou deľbou rolí. Vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi sú veľmi silné a jedinec koná vždy v mene rodiny. Uzatváranie manželstva je preto významným medzníkom v živote každého etnického spoločenstva a v rómskej kultúre je hlboko zakorenené, spojené s množstvom rituálov.
Význam a Charakter Rómskych Svadieb
Rómska svadba je jedným z najvýznamnejších a najfarebnejších obradov v rómskej kultúre. Je to udalosť, ktorá spája nielen dvoch ľudí, ale aj celé rodiny a komunity. Tieto oslavy sú prejavom lásky, ale aj dôležitou súčasťou komunity, kde sa každá rodina snaží ukázať v tom najlepšom svetle. Preto na ne vynakladajú obrovské množstvo peňazí a nie raz siahajú až na dno svojich úspor.
Svadba pre obe hlavné subetnické skupiny Rómov na Slovensku - Olašských Rómov a Rumungrov - predstavuje obrad, keď sa z dievčaťa stáva žena a ženích preberá zodpovednosť za celú rodinu. Hoci každá skupina preferuje rôzne typy zvykov, podstata je vždy rovnaká: oslava nového zväzku a upevnenie rodinných väzieb.
Výber Partnera a Zásnuby
Kmeňový život Rómov je vytvorený na systéme prísnych noriem a tabu. Slovo dievča je často synonymom slova panna. V minulosti o výbere partnera rozhodovali rodičia, pričom príslovie hovorí, že nevesta sa vyberá ušami, a nie očami, čo znamená, že všeobecná povesť dievčaťa je dôležitejšia než jej zovňajšok. Hoci rodičia navrhli vybrané dievča synovi, v prípade nesúhlasu nevyvíjali nátlak a hľadali ďalej, kým nedošli obe strany k súhlasu.
Zásnuby u Rumungrov
U Rumungrov je výber nevesty len dohodou. Rodičia nevesty a ženícha sa stretnú a dohadujú sa o budúcnosti života mladého páru (napríklad, kde budú bývať, pracovať, financie). Zvykom je, že nevesta sa vydáva od 18 rokov, prípadne staršia. U nich je samozrejmosťou, že nevesta sa nasťahuje k ženíchovi, hoci v súčasnej dobe si hlavne v majoritnej spoločnosti mladomanželia plánujú vlastné spoločné bývanie.
Špecifiká u Olašských Rómov
U Olašských Rómov je zvykom, že nevestu si vyberajú dohodou, zaplatením alebo útekom, nie však únosom. Pri zaplatení nevesty dodržiavajú tradície „pytačky“. Nevestu ide vypýtať najváženejší postavený muž z rodiny ženícha, ktorého sprevádza celá rodina s hudbou. Pred vstupom do domu vajda trikrát zabúcha palicou, čo symbolizuje príchod pytača. Potom otec nevesty a zvyčajne dvaja, traja rodinní príslušníci diskutujú pri okne. Majú v ruke buď fľašu vína, alebo drahej pálenky. Ženíchov zástupca vytiahne peniaze, nevestin otec odmietne, tak vytiahne viac peňazí a keď sa dohodnú, pustia ich dnu a začne veľká oslava.
V komunite Olašských Rómov, najmä tých, ktorí prišli na Slovensko v 19. storočí, mali dôležité slovo pri výbere manželského partnera rodičia, hlavne u mužov. Rodičia hľadali pre svojho syna vhodnú nevestu a on ich výber musel akceptovať. Dôležité bolo, aby dievča pochádzalo z finančne zabezpečenej rodiny s dobrou povesťou. Rodiny priniesli alkohol a jedlo, pričom otcovia prednášali svadobné formuly a vinše. Zaujímavosťou bolo, že ženy sedeli v druhej izbe, pretože zvyky u Olašských Rómov nedovoľujú, aby sedeli za jedným stolom so svojimi mužmi.
Po súhlase otca dievčaťa prebehol obrad zasnúbenia xutelejimo. Ten mohol prebiehať rôzne, napríklad zviazaním rúk snúbencov červenou šatkou a naliatím červeného vína do dlaní, z ktorých si potom vzájomne vypili. V skupine Polska Roma rodičia chlapca priniesli alkohol a jedlo, ktoré rodičia dievčaťa spočiatku odmietali, čo viedlo k zvyšovaniu darov, kým sa nedohodli. Tento proces mohol trvať aj tri dni. Niektoré skupiny Olašských Rómov sa zasnúbili, či dohodli na sobáši ešte v detstve.
Svadba u starousadlíkov v regióne Prešov
Na základe terénnych výskumov etnológov koncom 80. rokov 20. storočia v okresoch Spišská Nová Ves, Poprad, Prešov, Rožňava a Komárno si manželského partnera vyberali mladí ľudia sami a rodičia zväčša ich voľbu akceptovali. Manželstvo sa uzatváralo formou obradu mangavipen (od slovesa te mangel = pýtať sa).
Chlapec, ktorý sa chcel ženiť, navštívil vo vopred dohodnutý deň (zvyčajne v sobotu) dom dievčaťa, o ktoré mal záujem. Prišiel spolu s rodičmi, súrodencami, krstným otcom a krstnou matkou (kirvo, kirvi), prípadne hudobníkmi. Priniesli so sebou pálenku, zákusky a koláče. Rodina dievčaťa ich už očakávala s pripraveným pohostením (kuracia polievka, pečené kurence, rezne, zemiakový šalát, guláš, ruské vajíčka, káva).
Dievča pýtal od rodičov oddavač, nazývaný aj starejší či starosta (zväčša ženíchov otec alebo krstný otec). Ak rodičia so svadbou súhlasili a dohodli sa na vene, zavolali dievča, ktoré dovtedy nebolo pri obrade prítomné, aby aj ona vyjadrila svoj názor. Po kladnej odpovedi prebehol samotný zásnubný obrad. Oddavač previazal ruky mladých šatkou, do dlaní im nalial pálenku alebo červené víno, ktoré si vzájomne z dlaní vypili. Potom sa pobozkali pred svedkami, prípadne si vymenili aj snubné prstienky.
Svadobná Hostina a Oslavy
Po obrade nasleduje rozsiahla svadobná hostina, ktorá je synonymom hojnosti, radosti a pohostinnosti. Je to príležitosť pre všetkých členov komunity stretnúť sa, zabaviť sa a osláviť nový pár. Hostina je často sprevádzaná bohatým jedlom, pitím, hudbou a tancom, ktorý môže trvať aj niekoľko dní, u Rumungrov dokonca „od rána do rána“ v sobotu.
Bohaté pohostenie a výzdoba
Samostatnou kapitolou je jedlo na svadobných hostinách. U Rómov vo všeobecnosti platí pravidlo, že na stole nesmie zostať jediné miesto, ktoré by nebolo založené nejakou dobrotou. Honosne už vyzerajú bežné oslavy, ale o to viac to vynikne na svadbách, kde nájdete jedlá „od výmyslu sveta“. Väčšinou sa pridržiavajú tradícií, majú radi zvyčajné slovenské pokrmy a najmä nesmie chýbať veľa mäsa a zákuskov.
Rómske svadby sú známe svojou veľkoleposťou a bohatou výzdobou. Hostiny sú plné tradičných jedál a nápojov, pričom sa kladie dôraz na každý detail - od prestierania až po ozdobné stredy stolov. Luxusné prvky, ako sú krištáľové dekorácie a bohaté kvetinové aranžmány, sú bežnou súčasťou týchto osláv. Rodiny chcú ukázať, že sa majú dobre a najmä že svojim hosťom doprajú len to najlepšie.
Hudba, tanec a zvyky
Rómovia majú tanec, spev a muziku v krvi, a práve svadby sú príležitosťou, aby tieto danosti ukázali. Hudba, ktorú začali hudobníci hrať aj pri príchode svadobčanov, musela každého chytiť za srdce. Najskôr sa zahralo mladému páru a hromadne sa pripilo na lásku a šťastie. Po sviatočnom chode, kde svadobčania jedli z jedného taniera a nevesta kŕmila ženícha, nevesta sa vybrala doprostred miestnosti. Družba držal sito alebo klobúk a svadobčania si kupovali sólo s nevestou. Až potom začala zábava v plnom prúde. Odolať cimbalovej muzike a krásnym rómskym piesňam je pre rómske srdce celkom nemožné.
V minulosti, keď sa mladí vrátili z národného výboru, prisahali si ešte raz po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku a ženích dal napiť neveste, potom nalial starosta neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi. Pritom zazneli slová: „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty.“ Potom sa zase spustila hudba, družba obchádzala okolo s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier.
U Olašských Rómov bol dôležitý obrad vypýtania nevesty od jej rodiny: počas svadobnej hostiny Rómovia utvorili dve skupiny. Jedna skupina (určená otcom ženícha) mala nevestu získať, druhá (určená otcom nevesty) jej v tom bránila s cieľom získať čo najvyššiu finančnú sumu za nevestu. Skupiny medzi sebou viedli dlhé dialógy, popritom spievali a tancovali. Nevesta sa zatiaľ ako „zatúlaná ovečka“ skrývala. Keď sa napokon obe strany dohodli, priviedli nevestu do svadobnej sály na tanečný parket. Každý, kto chcel s nevestou tancovať, musel zaplatiť peniazmi do klobúka (zväčša nemalé čiastky). O polnoci si ženích a nevesta spolu zatancovali, čím sa definitívne potvrdilo, že sú svoji.
Svadobné Oblečenie
Nevesta má často na sebe nádherné, zdobené šaty, ktoré symbolizujú jej čistotu a krásu. Je doslova kráľovnou večera. Mladuchy majú väčšinou náročné róby s veľkými sukňami, vyzerajú ako princezné, pretože ich rodičia tým chcú ukázať blahobyt, z ktorého do novej rodiny prichádza ich dievčina. Šaty sú často vyzdobené množstvom korálikov a zlatými výšivkami. Ženích je oblečený slávnostne, často v obleku.
Moderné Trendy a Uchovanie Kultúry
V súčasnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete sa menia aj tradičné prvky rómskej kultúry. Občianskemu a cirkevnému sobášu Rómovia v niektorých obciach nepripisovali veľký význam, uzatvárali ho často až po niekoľkoročnom spolužití (zväčša vtedy, ak chceli pokrstiť deti). Po cirkevnom sobáši nasledovala svadobná hostina - bijav - doma v osade alebo v kultúrnom dome. Počas nej bolo zaužívaných množstvo zvykov, ktoré Rómovia prebrali od okolitého nerómskeho obyvateľstva (napríklad tanec s nevestou, vyberanie peňazí do taniera, snímanie závoja, prezliekanie nevesty o polnoci).
V dnešnej dobe už síce pravidlo dohadovania manželstiev rodičmi neplatí striktne ako kedysi, no mladí Rómovia stále veľmi dávajú na názor svojich rodičov pri výbere partnerov. Zároveň sa však v majoritnej spoločnosti objavujú trendy „bývania na divoko“, čo je v rómskej kultúre považované za hriech, nakoľko sa vytráca potreba manželstva a pre mnohých symbolizuje len „kus papiera“.
Rómska svadba v kreslených rozprávkach
Moderné umenie, najmä animovaný film a kreslené rozprávky, nachádza inšpiráciu v bohatstve rómskej kultúry. Zobrazenie rómskej svadby v kreslených rozprávkach má niekoľko cieľov. Prispieva k osvete a popularizácii, keďže dokáže citlivo a prístupne predstaviť rómske tradície širšej verejnosti, vrátane detí, čím bojuje proti predsudkom. Zároveň pomáha zachovať kultúrne dedičstvo prostredníctvom animovaných príbehov, ktoré odovzdávajú generáciám dôležité prvky, ako sú rómske zvyky, hudba, tanec a jazyk. Tieto zobrazenia tiež prinášajú estetické a emocionálne obohatenie, vytvárajúc farebné, dynamické a dojemné príbehy, ktoré oslovujú divákov rôznych vekových kategórií.