Keď vstupujeme počas Vianoc do vajnorského chrámu Sedembolestnej Panny Márie, prvý pohľad padne na priestranný betlehem - symbol najkrajších sviatkov v roku. Popredné miesto im patrí najmä v liturgickom kalendári. Obľúbené sú však aj preto, že najviac oslovujú deti a mládež.
Počas Vianoc ožívajú u nás ľudové tradície viac ako inokedy. S nimi sa spája aj uctievanie betlehemov približujúcich narodenie nášho Pána a potvrdzujúcich bohatosť ich tradície. Tá sa datuje do obdobia trinásteho storočia, keď zakladateľ rehole Františkánov svätý František z talianskeho Assisi v roku 1223 vložil do jednoduchých jasličiek v jaskyni pri mestečku Greccio živé dieťa ako pripomienku narodenia malého Ježiška. Bol to vlastne prvý betlehem a navyše živý, lebo prítomné v ňom boli postavy Márie, Jozefa v spoločnosti zvierat. Navyše František, v tom čase ešte nie svätý, zároveň v jaskyni odslúžil aj vianočnú omšu.
Týmto nezvyčajným gestom si chcel nielen uctiť a pripomenúť narodenie Spasiteľa, ale upriamiť pozornosť aj na vtedajšiu chudobu obyčajných ľudí a poukázať, že Spasiteľ prišiel na svet tiež v takých podmienkach. Z tejto iniciatívy vzniká aj tradícia obdarovávania, čo pripomínalo božiu štedrosť lásky medzi ľuďmi. Podľa ťažiskovej súčasti tohto výjavu dostali betlehemy neskôr pomenovanie aj jasličky.
Vývoj a šírenie tradície betlehemov
Spodobenie príchodu Ježiška na svet zaznamenalo značný ohlas, a tak sa v Taliansku začalo šíriť veľmi intenzívne. V chrámoch vznikali živé betlehemy a postupne aj s figúrkami rôznej veľkosti - od miniatúr až po životnú.
Najbohatšie betlehemy sa však stavali vo františkánskych a jezuitských chrámoch, kde postavy v životnej veľkosti boli zaodievané aj do bohatých šiat. To pravdepodobne inšpirovalo cisára Jozefa II. k rozhodnutiu zakázať stavby betlehemov v kostoloch pre ich neúmernú honosnosť. Tieto vianočné symboly sa postupne rozšírili do celého sveta, a tak sa „jasličky“ začínajú tvoriť v období stredoveku aj v našom priestore, keď nadobúdajú najväčšie rozšírenie v Európe.
Vatikánu a svätému otcovi Jánovi Pavlovi II., zakladateľovi tejto tradície, darovalo Slovensko jeden z najkrajších a najvyšších vianočných stromov v Ríme, ktorý bol rozsvietený v roku 1994. V jeho blízkosti sa nachádza umelecky mimoriadne vzácny betlehem, ktorého tvorbe sa každoročne venujú najvýznamnejší umelci.
Materiály a formy betlehemov
Väčšina betlehemov sa vyrábala a vyrába aj dosiaľ z dreva, i keď jednotlivé postavy bývajú aj zo sadry či kameňa. V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami.
Na stavbu betlehemov sa používali rozmanité techniky a materiály:
- Figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave).
- Vystrihnuté z farebných papierových archov (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážané na Slovensko).
- Plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba bola rozšírená a živá v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane.
- Sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky (dodnes sa vyskytujú v kostolných betlehemoch).
- Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec).
Osobitným typom boli prenosné betlehemy, prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častejšie boli betlehemy menšie, ktoré nosil jeden koledník. S miniatúrnymi betlehemami, zavesenými na krku, chodili koledovať slovenskí drotári.
Betlehemy na Slovensku: Významné diela
To, že sú betlehemy prirodzenou súčasťou predvianočného a najmä vianočného obdobia, je samozrejmosťou, ktorá sa prejavuje aj tým, že sa organizujú súťaže o najkrajší betlehem - statický či živý, s účasťou živých hercov a zvierat - nachádzajúce sa na námestiach, uliciach, na vianočných trhoch a, samozrejme, v kostoloch.
Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej
Vídavame ich aj na iných miestach, dokonca počas celého roka, ako je tomu v Rajeckej Lesnej, kde ho niekoľko rokov staval majster rezbár Jozef Pekara. Rajecký betlehem môžeme považovať za učebnicu dejepisu i zemepisu, zrkadlo umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka.
Dielo je dlhé 8,5 metra, široké 2,5 metra a 3 metre vysoké. Spolu je tu rozmiestnených 300 postáv, ktorých sa viac ako polovica pohybuje. Slávnostné verejné otvorenie tohto pozoruhodného diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995, keď bola verejnosti sprístupnená prvá časť - oblasť Stredoslovenského kraja. Oblasť Západoslovenského kraja bola inštalovaná v novembri 1996 a o rok neskôr doplnením Východoslovenského kraja sa dielo skompletizovalo.
Myšlienkou Jozefa Pekaru bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a iné. Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus zo svojho domova, jeho históriu a tradície. Dielo zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, zabávajú. Slovenský Betlehem je učebnicou dejepisu i zemepisu, zrkadlom umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci.
Banskoštiavnický betlehem
Banskoštiavnický betlehem zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku v rezbárskej podobe. Jeho tvorba stále pokračuje, dosiaľ však spodobuje jednotlivé časti mesta. Je rovnako sprievodcom históriou tohto výnimočného mesta a profesiami, ktoré ho charakterizovali - povrchovú ťažbu, ryžovanie zlata, ťažbu a vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie, nahrievanie, spracovávanie zlata a striebra, razenie mincí, banský gápeľ, rumpáľ, banské vetranie.
Ťažiskom však je narodenie Ježiška v jeho historickej podobe, so všetkými známymi postavami. Jeho rozmery sú ešte ohromujúcejšie - dĺžka 21 metrov, šírka a výška rovnaká ako v Rajeckej Lesnej. Zahŕňa 800 postavičiek, z toho 400 je pohyblivých, v spodnej časti premáva dokonca vláčik - známa štiavnická Anča. Prvú, čelnú časť betlehemu sprístupnili 15. 12. 2007, pravú stranu 15. 3. 2008 a ľavá strana drevorezby pribudla 13. 12.
Betlehem v Terchovej
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc ostatných rokov v Terchovej je betlehem, ktorý v predvečer najkrajších sviatkov roka inštalujú v miestnom rímskokatolíckom kostole zasvätenom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Je dielom tunajších chlapov, rezbárov, konštruktérov, elektromechanikov, ktorí vložili kus vlastného fortieľu i voľného času do tohto, dnes už široko - ďaleko známeho projektu.
Nápad vytvoriť symbolický betlehem sa zrodil pred Vianocami roku 1976. Jeho autorom bol známy dedinský rezbár Štefan Hanuliak, ktorý spolu s priateľmi Jozefom Holúbkom a Štefanom Krištofíkom pripravili na Vianoce uvedeného roku miestnym veriacim milé prekvapenie. Spoločné dielo skoncipovali do troch častí. Prvú predstavuje „stará“ Terchová so svojimi remeslami a charakteristickým koloritom, druhú miesto Ježišovho narodenia „skromný“ Betlehem, a tretiu „prepychový“ Jeruzalem. Postavičky z plastov postupom času nahradili figúrky z lipového dreva.
Po smrti Štefana Hanuliaka nadviazali na ušľachtilú myšlienku, so spomenutými majstrami, jeho synovia, Jozef, Ján, František a ich menovec Ján Hanuliak. Každým rokom možno na terchovskom betleheme obdivovať niečo nové. Pribúdajú náboženské výjavy z Betlehema i Jeruzalema, atmosféru historickej Terchovej evokujú ďalšie ľudové remeslá a dielničky majstrov.
Pôvod názvu "Betlehem"
A prečo sa tento výjav volá betlehem? Malý Ježiško sa narodil v historickom meste tohto názvu, ktoré možno navštíviť aj v súčasnosti, aj keď s pomerne značným rizikom. Betlehem - v preklade Mesto chleba - má viac než symbolický význam - v hlavnej modlitbe, ktorú zanechal sám Spasiteľ ,sa hovorí ….
Názov Betlehem obsahuje dve hebrejské slová: dom (hebrejsky bet) a chlieb (hebrejsky lechem) a mohli by sme ho preložiť ako „Dom chleba“. Hoci sa Betlehem spája najmä s narodením Ježiša, jeho bohatá história siaha oveľa hlbšie do minulosti. Dokonca už v Starom zákone sa Betlehem spomína ako mesto, z ktorého pochádza židovský kráľ Dávid. Preto sa niekedy Betlehem nazýva aj ako Dávidovo mesto. Tak ho nazýva aj anjel, ktorý pastierom v Lukášovom evanjeliu oznamuje narodenie Spasiteľa.
Betlehem sa nachádza len 8 kilometrov od Jeruzalema a patrí do územia Palestínskej samosprávy na Západnom brehu rieky Jordán. Najznámejšou dominantou mesta je, samozrejme, Bazilika Božieho narodenia, nachádzajúca sa nad jaskyňou, v ktorej sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Bazilika bola postavená v prvej polovici 4. storočia na príkaz cisára Konštantína krátko potom, čo Betlehem navštívila jeho matka sv. Helena. Jaskyňa, nad ktorou je postavená bazilika je najstarším nepretržite využívaným miestom uctievania v celom kresťanstve a Bazilika Božieho Narodenia je najstarším chrámom vo Svätej zemi.
Betlehem ako symbol a výjav
Betlehem (iné názvy: jasle, betlehemské jasle; trochu expresívne jasličky, betlehemské jasličky) je umelecké, často priestorové, vyobrazenie znázorňujúce Svätú rodinu pri narodení Ježiša. Práve narodený Ježiško leží v chlieve (príp. v jaskynke) na sene v jasliach (t. j. kŕmidle pre dobytok) a Panna Mária a svätý Jozef ho opatrujú.
Zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení, symbol Vianoc, sa objavuje v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Traja králi. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú slúžil 1223 pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii svätý František z Assisi (1182 - 1226).
Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Po jozefínskych reformách (1782 - 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz, podľa ktorého sa stavanie betlehemov v kostoloch vyhlásilo za nedôstojné pre cirkev. Obľuba stavania betlehemov sa vtedy preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby. Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám.
Na pútnických a iných rušných miestach a námestiach sa uchytila tradícia živých betlehemov, ktorých postavy i zvieratá sú autentické. Špecifikum predstavujú hrané scénky v betlehemoch. Jasle ako kŕmidlo a stojan na seno v chlieve, predstavujú ústredný výjav ľudových betlehemov.
Skutočný Príbeh Biblie Aký Ešte Nikdy Nebol Odhalený | Celý Dokumentárny Film
Betlehemy boli a sú vytvárané z najrôznejších materiálov: z dreva, keramiky, papiera, perníku, ale i piesku, snehu či ľadu.