Narodeniny sa do istej miery v každej rodine oslavujú inak. Napriek tomu môžeme povedať, že základ zostáva rovnaký - gratulácie, dary a oslava. Ak sa vyskytne niečo špeciálne, zväčša ide o príjemné prekvapenia. Na Slovensku, okrem narodenín, hlboko zakorenenou tradíciou zostávajú aj meniny, často s osobitným miestom v srdciach ľudí.
Všeobecné princípy osláv a ich spoločenský kontext
Oslavy, či už narodenín alebo menín, sú formou ritualizovaného správania, ktoré má v spoločnosti dôležitú úlohu. Mapovanie takýchto príležitostí v 21. storočí na Slovensku ukazuje, že sviatky v širšom zmysle slova sú dôležitým zrkadlom spoločnosti. Etnologický prístup odráža trend študovať sviatky v špecifickom sociálnom kontexte a podrobne dokumentovať ich obsah a súvisiace praktiky. Analýza sviatkov v kontexte slovenskej legislatívy a politiky ukázala, že potreba ustanoviť symbolickú interpretáciu určitých dátumov v zákone - z pozície štátu - je aktuálna aj v 21. storočí. Okrem inštitucionalizovaných a formálnych sviatkov existujú aj sviatky tvoriace súčasť historicko-kultúrnej tradície Slovenska, ako aj sviatky prenikajúce z iných kultúr. Narodeniny a meniny spadajú do kategórie osobných sviatkov, ktoré majú silný sociálny a kultúrny význam.
Oslavy narodenín: Od staroveku po súčasnosť
Prečo vlastne dostávame darčeky na narodeniny a odkiaľ sa tento milý zvyk vzal? Pre odpoveď musíme zájsť poriadne hlboko do histórie. Predpokladá sa, že akt obdarovávania bol známy už našim predkom žijúcim v jaskyniach, hoci ich dary nemali podobu, akú poznáme dnes.
Prvé zmienky a rané dôvody pre oslavy
Najstaršie známe národy boli síce (vzhľadom na svoju dobu) vyspelé, no úroveň ich zdravotnej starostlivosti bola žalostne nízka. Aj preto sa považovalo za úspech, keď novorodenec prežil kritický prvý rok svojho života. Každoročná oslava narodenín však bola veľmi zriedkavou záležitosťou. Až zápisky o oslavovaní narodenín sa datujú do čias prvých kresťanov.
Staroveké civilizácie a narodeniny panovníkov
V piatom storočí pred naším letopočtom grécky historik Herodotos zaznamenal mimoriadne podivnú perzskú tradíciu oslavy narodenín, počas ktorej zámožní oslavujúci hodovali na pečenom ťavom či hovädzom mäse. Narodeninové oslavy však neboli neznámym pojmom ani pre starých Rimanov. Rímska ríša slávila najmä narodeniny vládnuceho cisára, ktorému jeho poddaní nezabudli priniesť všakovaké darčeky.
Magické a náboženské korene osláv
O pôvode zvyku sláviť deň narodenia a podarovať oslávencovi darček k narodeninám hovoria aj iné teórie. Jedna z nich vychádza z biblického príbehu o troch mudrcoch, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježiškovi. Neprišli s prázdnymi rukami, každý priniesol nejaký dar - zlato ako symbol bohatstva, kadidlo ako symbol úcty a myrhu, posvätnú mystickú rastlinu symbolizujúcu zdravie.
Ďalšia teória má svoj pôvod priamo v Európe. Pred stovkami rokov ľudia verili, že človeka v deň jeho narodenín prenasledujú zlí duchovia, ktorí mu chcú uškodiť. Aby dotyčného ochránili, zhromaždili sa okolo neho členovia rodiny a priatelia a priniesli so sebou rôzne darčeky, aby pôsobenie zlých duchov odvrátili. V dávnych dobách ľudia verili, že človek v deň svojich narodenín priťahuje na seba zlých duchov a zlé sily. Tento sviatok má korene úzko späté s mágiou, a preto vznikli tradície, ktoré mali pomôcť pri obrane pred „čiernou mágiou“.
Základom narodeninovej oslavy bola prítomnosť rodiny oslávenca, tá mala priniesť dobrú náladu a priania, ktoré mali ochrániť práve oslávenca pred spomínanými silami. Platilo nepísané pravidlo, čím väčšia zábava a radosť na oslave, tým menší vplyv budú mať zlí duchovia na oslávenca. Dávanie darov spravilo oslávencovi veľkú radosť a práve to bol dôvod, ktorý zapríčinil vznik tejto obľúbenej tradície, ktorá si uchovala svoje miesto dodnes.
Vývoj moderných narodeninových zvyklostí
Zlých duchov od oslávenca odháňali napríklad aj starí Gréci, ktorí pri tom používali rôzne predmety vydávajúce hluk. Možno práve tu majú svoj pôvod rôzne párty trúbky a píšťalky, ktoré sa pri narodeninových oslavách používajú dnes. Ako čas plynul, na narodeninových oslavách sa začali zúčastňovať aj deti.
Súčasťou modernej oslavy narodenín nie sú len originálne darčeky, ale veľakrát aj narodeninová torta so sviečkami. Aj za tento zvyk pravdepodobne môžeme poďakovať Grékom, ktorí podobnou tradíciou uctievali svoje božstvá. Zapaľovanie sviečok má svoje korene v Grécku, kde ľudia zapaľovali sviečky v tvare mesiaca a ponúkali ich bohyni mesiaca Artemis. Nemci si túto tradíciu trocha upravili a dávali iba jednu veľkú sviečku do stredu koláča, ktorá mala charakterizovať svetlo života. Narodeninový koláč či tortu v podobe, v ktorej ich poznáme dnes, však „vyvinuli“ Nemci koncom 18. storočia. Narodeninové pohľadnice majú svoj pôvod v Anglicku.
Meniny: Špecifická slovenská tradícia
Meniny, známe tiež ako sviatok mena, sú na Slovensku hlboko zakorenenou tradíciou. Aj keď sú v mnohých krajinách menej významné než narodeniny, na Slovensku majú osobitné miesto v srdciach ľudí. V podstate každý má narodeniny, no dôvod na oslavu sa nájde vždy, a pri meninách máte dôvod minimálne dvakrát do roka.
Pôvod v cirkevných kalendároch svätých
Tradíciu slávenia menín započala rímskokatolícka a grécka pravoslávna cirkev so svojimi kalendármi svätých. Aj keď na prvý darček na meniny si bolo treba pár storočí počkať, obidve cirkvi si pripomínali mučeníkov a svätcov prostredníctvom sviatkov, ktoré na ich počesť slávili v konkrétny deň, zvyčajne v deň ich úmrtia. Bývalo zvykom, že kňaz nesmel pokrstiť dieťa, ak jeho meno nebolo uvedené v oficiálnom cirkevnom kalendári. Na daný deň sa potom oslavovali činy a život konkrétneho svätca. Počty svätých postupne rástli a spolu s tým sa plnili aj kalendáre. Niektorí svätci museli byť „presunutí“ na iný dátum, iní dokonca z kalendárov úplne zmizli. Okrem sv. Valentína sa v moderných kalendároch zachoval napríklad ešte deň sv. Mikuláša (6. decembra).
Vplyv dejín na meninový kalendár
O menách v kalendári sprvu rozhodovala cirkev. Po nástupe socializmu vo vtedajšom Československu však túto zodpovednosť prevzal oficiálny výbor, ktorý o menách v kalendári rozhodoval až do faktického zániku v roku 1989. Po rozpade Československa sa v súvislosti s kalendármi a oslavami menín udiali dve zásadné veci. Po prvé, zmena politického systému znamenala zánik výboru, ktorý sa o mená v kalendároch staral. Po druhé, príliv západných médií a kultúry so sebou priniesol nové vplyvy vrátane nových, netradičných mien. Takisto dochádza k prispôsobovaniu mien „americkému“ pravopisu (napríklad Rebecca či Lukas, Lucas).
Súčasné prideľovanie mien a ich postavenie
Prideľovanie nových mien do kalendára je v súčasnosti neoficiálnou výsadou toho, kto kalendáre vydáva. Na Slovensku máme oficiálny meninový kalendár, kde má každé meno svoj deň, aj keď nie každý deň má pridelené meno. Ak máte dieťa, určite ste premýšľali nad tým správnym menom. Hoci neexistuje oficiálny zoznam mien, v zákone č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku sú určené základné zásady pri určovaní mena. Čo sa týka menín, neexistuje centrálny kalendár a rovnako neexistuje autorita, ktorá by rozhodovala o priraďovaní jednotlivých mien. Hoci pre niektoré mená kalendáre uvádzajú sviatok, tie najpoužívanejšie mená sa v jednoduchších variantoch kalendárov nevyskytujú.
Moderné zvyky a forma meninových osláv
No dátum menín sa mohol veľmi ľahko dozvedieť každý, kto vás poznal - hoci aj len podľa mena. Stačilo sa pozrieť do kalendára. Mená oslávencov sa, prirodzene, líšia krajinu od krajiny, našli by sme však aj univerzálne momenty - napríklad taký deň svätého Valentína pripadá na 14. februára snáď v každej krajine, kde má oslava menín tradíciu. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou.
Meniny sa často oslavujú aj v práci, školách či medzi priateľmi. Dnes sú oslavy menín neformálne a pohodové. Býva zvykom, že meninovému oslávencovi okrem rodiny poprajú „všetko najlepšie k meninám“ jeho priatelia, kolegovia a v podstate akýkoľvek známy; či už osobne, smskou alebo správou na sociálnej sieti. Prianie neraz sprevádza malý darček k meninám v podobe sladkosti, kvetov či fľašky kvalitného alkoholu. Aj keď sú dnes oslavy menín skôr symbolické, stále sú znakom záujmu a náklonnosti. Meniny spájajú rodinu a priateľov, budujú vzťahy a vyvolávajú úsmev. Meniny sú krásnou slovenskou tradíciou, ktorá pretrvala storočia.
Budúcnosť tradície menín
Hovorí sa však aj o tom, že tradícia oslavy menín môže v budúcnosti celkom zaniknúť. Aj keď možno nemajú takú silu ako narodeniny, zdá sa, že zánik menín nie je až taký horúci. O meninách informujú aj tie najväčšie spravodajské portály, rozhlasové stanice, televízie a noviny, ktoré v daný deň aktuálne mená uvádzajú na svojich obálkach, čo svedčí o pretrvávajúcom záujme o túto tradíciu.
tags: #ako #sa #oslavovali #narodeniny #na #slovensku