Ranné chvály na Veľký piatok predstavujú hlbokú liturgickú oslavu, ktorá veriacich uvádza do tajomstva umučenia a smrti Ježiša Krista. Súčasťou týchto chvál sú hymny, žalmy, čítania zo Svätého písma a modlitby, ktoré spoločne reflektujú obetnú lásku a vykúpenie.
Liturgický poriadok a modlitby
Liturgia Ranných chvál sa začína vzývaním: "Bože, príď mi na pomoc. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. Sláva Otcu. Ako bolo."
Hymnus: "Ospevujme veľký súboj"
Ospevujme veľký súboj, šírme slávne odkazy trámov kríža, ktorý zdolal strojcu večnej nákazy! Obeť na ňom zmiera za svet a tou smrťou víťazí. Prvý človek veril zvodom, smrť si vtiahol do domu, keď v ňom Božiu lásku zhasil jed, čo zjedol zo stromu. Lež Boh nový strom si vybral zažehnať tú pohromu.
Poriadok si vyžadoval po bolestnom otrase do priepasti vrhnúť zhubcu, čo nás ranil v zápase, aby skazonosný úder poslúžil nám ku spáse. Keď čas prišiel, keď po Bohu vyvrcholil dávny smäd, Otec poslal na svet Syna, skrz ktorého stvoril svet, a on z Panny ľudsky vzklíčil sťa z kra vytúžený kvet.
A keď sa mu v ľudskom veku najkrajší vek priblíži, predurčený trpieť, rád sa pred mukami poníži; preto Baránka, hľa, ľudstvo v obeť dvíha na kríži. Tebe, Otče, s Duchom Svätým, nech je sláva naveky skrze Krista, ktorý telom nie je nám už ďaleký a chce krížom zmeniť v radosť ľudský bôľ a náreky. Amen.
Žalm 22
R: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. R: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.“ Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, † lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. R: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. Podnebie mi vysychá ako črepiny † a jazyk sa mi lepí k hrtanu. * Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, * obstupuje ma tlupa zlosynov. R: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; † delia si moje šaty * a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. R: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Čítanie z Listu Hebrejom (Hebr 9,11-28)
Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Kristus v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú. Kristus priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po Božej pravici. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta.
Hymnus: "Hľa, žlč, ocot, sliny"
Hľa, žlč, ocot, sliny, kliny, trsť a dýka ranivá trápia telo, z boku tečie voda a krv neživá, predsa ten zdroj zem i nebo, súš i more omýva. Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy. Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami.
Vznešený kmeň, ohni vetvy, zjemni postoj pristrohý, Tvorca dal ti tvrdosť, keď ťa staval na nohy, neotváraj rany Kráľa, našej spásnej zálohy! Len tebe sa ušlo slávy nosiť Darcu života, rozosvietiť vo tme maják svetu, ktorý troskotá, veď ťa krvou napojila Baránkova milota. Tebe, Otče, s Duchom Svätým nech je sláva naveky skrze Krista, ktorý telom nie je nám už ďaleký a chce krížom zmeniť v radosť ľudský bôľ a náreky. Amen.
Žalm 51
R: Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou * pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie * znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. R: Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.
Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. R: Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. R: Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá. R: Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.
Čítanie z proroka Izaiáša (Iz 52,13-15; 53,7)
Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny. Ako sa mnohí nad ním zhrozili - lebo bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí -, tak rozoženie mnohé národy. Kto uveril, čo sme hlásali? A Pánovo rameno komu sa zjavilo? Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka, sťa koreň z vyschnutej zeme. Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. A on niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou. A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Násilným súdom ho odstránili a kto sa bude starať o jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny žijúcich, pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý. Pán dovolil zdrviť ho slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.
Modlitba
Prosíme ťa, Bože, zhliadni na túto svoju rodinu, za ktorú sa náš Pán Ježiš Kristus neváhal vydať do rúk zločincov a podstúpiť muky kríža. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Utrpenie Ježiša Krista podľa evanjelia Jána
Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Keď im Ježiš povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy!
Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Šimon Peter tam stál a zohrieval sa.
Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte.
Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal.
Sedem slov Krista na kríži a ich význam
Evanjelisti sa odvolávajú na sedem Kristových slov na Kríži. Objavujeme v nich, ako veľmi nás Boh Otec miloval, až vydal svojho Syna na smrť, aby nás v ňom urobil synmi.
-
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).
Pán žiada odpustenie za naše hriechy. „Keď vystupoval na kríž, sám niesol naše hriechy na svojom tele, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť“ (1 Pt 2, 24). Kristus zomiera, aby nás spasil. Vyzýva nás, aby sme konali dobro a znášali utrpenie. Tajomstvom odpustenia je láska, ktorá chápe slabosť druhých, pretože vieme, že sme naplnení Božou láskou.
-
„Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43).
Opäť odpustenie. Dobrý zlodej robí pokánie a počuje prísľub spásy. Slovo "raj" perzského pôvodu pripomína záhradu šťastia: prvá záhrada pri stvorení. Ježiš dáva jasne najavo, že šťastie je byť s ním. Ako hovorí svätý Gregor Naziánsky, „ak si s ním ukrižovaný ako lotor, ako dobrý lotor dôveruj svojmu Bohu“.
-
„Žena, hľa, tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 25-28).
Panna Mária „s láskou súhlasí s obetovaním obete, ktorú počala“. Ona nemá iného syna ako Ježiša. Tým, že prijala jeho smrť na kríži, prijíma nás všetkých ako svoje dcéry a synov vo svätom Jánovi: je Matkou Cirkvi.
-
„Eli, Eli, lema sabakthani?, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46).
Sú to slová zo žalmu 22(21), ktoré sa končia dôverou v dobrotu Boha Otca a v budúci rast Cirkvi: „Celý kraj zeme sa rozpamätá a obráti sa k Pánovi; všetky rody národov sa pred ním sklonia“ (v. 28). Kristovo utrpenie na kríži súbežne existovalo s bezprostredným videním Boha. Zároveň, ako hovorí svätý Augustín, sme boli na kríži aj my, pretože sme jeho telo, ktorým je Cirkev: Kristus hovoril za každého z nás.
-
„Žíznim“ (Jn 19, 28).
Toto zvolanie vyjadruje Pánovo človečenstvo uprostred obrovského utrpenia, pretože sa dusí na kríži. Žízni aj po našej láske, ktorá môže zmierniť bolesť v jeho srdci. Jeho sláva, vyžarovanie jeho lásky, je našou účasťou na Božom živote. „Viac ako únava tela ho zožiera smäd po dušiach“. Z kríža hľadí na každého z nás vo večnej láske Otca. Žízni po našom smäde. A má obrovský smäd poslať nám Ducha Svätého.
-
„Je dokonané“ (Jn 19, 30).
Je to splnenie. Ježiš miloval v poslušnosti až do krajnosti (porov. Jn 3, 34; 13, 1). S plnosťou Ducha je jeho obeta Otcovi bez miery. Splnil Otcovu vôľu. Zároveň je odovzdaný, vyšťavený, vyčerpaný. Kontemplujeme skôr tajomstvo Lásky než bolesti. Na kríži je predovšetkým Ježišova láska k Otcovi a k svetu. Až do krajného konca sa v ňom prejavuje to, čo znamená byť naplno Božím Synom.
-
„Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46).
Vo svetle Jn 19, 30 - „odovzdal svojho ducha“ - tu Cirkev vidí dar Ducha Svätého. Kristus zomiera z lásky k Bohu, z nasledovania jeho plánu spásy, z lásky k nám. Zomiera „raz navždy“ (1 Pt 3, 18). Jeho ľudská duša je oddelená od tela, ktoré už nemá oživujúci princíp. Zomrel ako človek, dobrovoľne, rovnakým spôsobom, ako človek trpí zármutkom, aby sa oddelil od iného človeka. Smrť, ktorú prekoná láska. Božstvo zostáva spojené so svätým telom, ktoré čaká na vzkriesenie. Bdieme nad ním so zármutkom a nádejou.
V siedmich Kristových slovách nachádzame odpustenie našich hriechov, prísľub, že budeme s Ježišom, dar Panny ako Matky, modlitbu plnú dôvery, prosbu, naplnenie a dar Ducha. „Položiť svoj život za iných. To je jediný spôsob, ako žiť život Ježiša Krista a stotožniť sa s ním“. Lebo „je len jeden spôsob, ako žiť na zemi: zomrieť s Kristom, aby sme s ním vstali z mŕtvych, kým nebudeme môcť povedať spolu s apoštolom: Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus (Gal 2,20)“.
Význam Kristovej Krvi pre Spásu
Chceš poznať silu Kristovej krvi? Mojžiš hovorí: „Zabite jednoročného baránka a jeho krvou natrite dvere.“ Čo to vravíš, Mojžiš? Môže vari krv ovce zachrániť rozumom obdareného človeka? Pravdaže, hovorí, no nie preto, že je krvou, ale preto, že naznačuje Pánovu krv. Chceš poznať inú silu tejto krvi? Pozoruj, prosím, odkiaľ začala vytekať a z akého prameňa vytryskla. Zo samého kríža vyprýštila ponajprv, jej žriedlom bol Pánov bok. Lebo keď Ježiš zomrel a ešte visel na kríži, pristúpil vojak, kopijou mu prebodol bok a vytiekla z neho voda a krv; jedno symbolom krstu, druhé Eucharistie.
Vojak otvoril bok, a tým otvoril stenu svätého chrámu, a ja som našiel prevzácny poklad a som šťastný, že som objavil skvelé bohatstvo. „Z boku krv a voda.“ Poslucháč, prosím ťa, neprejdi tak ľahko ponad toto veľké tajomstvo. Povedal som, že tá voda a krv sú symbolom krstu a Eucharistie. Z nich vznikla svätá Cirkev kúpeľom znovuzrodenia a obnovou v Duchu Svätom, čiže skrze krst a Eucharistiu, ktoré akoby boli vzišli z boku. Preto aj Pavol vyhlasuje: „Sme z jeho tela a z jeho kostí“, pričom myslí na bok. Lebo ako z Adamovho boku stvoril Boh ženu, tak nám Kristus dal zo svojho boku vodu a krv a z nich vznikla Cirkev. Pozrite, ako si Kristus získal nevestu, pozrite, akým pokrmom nás živí! Z toho istého pokrmu sa rodíme aj živíme.
Boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, nepoškvrneného Baránka. Krv Ježiša, Božieho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. Obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania a obliecť si nového človeka. Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.