Prvé sväté prijímanie a birmovka: Dôležité informácie a príprava

Prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Uvedená sviatosť jednotlivca dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ho obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže je ako pravý Kristov svedok povinný šíriť a brániť vieru slovom i skutkom (porov. KKC 1285). Preto sa príprave na sviatosť birmovania venuje náležitá pozornosť.

Čo je birmovanie?

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Objasňuje meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38).

Symbolika pomazania

Pomazanie má v biblickej a antickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje (natieranie pred kúpeľom a po ňom), robí pružným (natieranie atlétov a zápasníkov), je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany, spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu.

Všetky tieto významy pomazania olejom sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote:

• Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie.
• Pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu.
• Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.

Kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, birmovaním dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista, aby celý život vydávali „Kristovu ľúbeznú vôňu“ (2 Kor 2,15). Pomazaním dostáva človek znak pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho práva na nejaký predmet (tak napr.: vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána). Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným. (KKC § 1293 - 1295)

Definície birmovania

Birmovanie je pravá a osobitná sviatosť, v ktorej dostávame Ducha Svätého na posilnenie krstnej viery, plnšie spojenie s Kristom a na vydávanie svedectva o Kristovi.

Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa udeľuje znovuzrodenému duchovná sila.

Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa birmovanec skrze vkladanie rúk, mazanie a modlitbu, napĺňa Duchom Svätým k vnútornému posilneniu a odvážnemu vyznaniu viery.

História birmovania

Dve tradície: Východná a západná

V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno jediné slávenie spolu s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvoj-sviatosť“. Ale čoraz väčší počet krstov detí a to v každom ročnom období, a rozmnoženie vidieckych farností a tým aj zväčšenie diecéz už nedovoľovalo, aby bol biskup prítomný na všetkých krstoch.

Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Ale aj on to môže robiť iba krizmou (po grécky myron), ktorú posvätil biskup. (KKC § 1290)

V rímskej Cirkvi vzniklo birmovanie ako samostatná sviatosť časovým posunutím krstu vodou a pokrstného pomazania spojeného s vkladaním rúk biskupa. Vtedy už pokrstení ľudia prichádzali k biskupovi a on ich vkladaním rúk začleňoval plne a platne do Cirkve. Druhým faktorom bola skutočnosť, že sa cirkevné úrady začali špecifikovať. Presbyter (kňaz) krstil, ale moc vkladania rúk a plného začleňovania do spoločenstva Cirkvi prináležala len biskupovi.

Už synoda v roku 306 v Elvíre dosvedčuje, že pokrstné pomazanie a vkladanie rúk biskupa predstavuje naplnenie krstu. Avšak definitívne sa sviatosť krstu od birmovania oddelila až v 8. a 9. storočí. Poslednú úpravu obradu birmovania na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu nariadil pápež Pavol VI. v roku 1971.

Obrad birmovania

Krizmácia

Pod „krizmáciou“ rozumieme položenie ruky biskupa na hlavu birmovanca a pomazanie krizmou na čele. Krizma je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Olivový olej predstavuje čistotu svedomia, zatiaľ čo balzam naznačuje vôňu dobrého života.

Mazanie olejom - krizmou je prastarý symbol. Znamená posilnenie, očistenie, splnomocnenie, silu a moc. Svoj pôvod má v Biblii pri mazaní kráľov a svätení kňazov (napr. 2 Sam 2,4 - 7; 2 Sam 5,3 -17). Aj samotné meno Ježiša - „Kristus", znamená „Pomazaný" (pomazaný Duchom Svätým). Pomazanie krizmou symbolizovalo nasledovanie Krista až do krajnosti svedectva viery - k mučeníctvu (martýriu). Do 6. storočia sa na pomazanie používal olivový olej bez balzamu.

Vkladanie rúk biskupa

Vkladanie rúk biskupa znamená privlastnenie, požehnanie a splnomocnenie. Ako svedok Ježiša Krista dostal birmovanec dispozíciu pre svedectvo, šírenie viery slovom i skutkom a brániť vieru. Tiež symbolizovalo odovzdanie človeka do vlastníctva a služby Ježiša Krista. Od 13. storočia je známy dotyk na líce, ktorý je prevzatý z pasovania za rytiera.

Forma birmovania

Formou sviatosti birmovania sú slová sprevádzajúce krizmáciu (vkladanie rúk a mazanie): „(Meno), prijmi znak daru Ducha Svätého.“

Účinky birmovania

Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc. Preto birmovanie prináša:

• Vzrast a prehĺbenie krstnej milosti (zavŕšenie milosti krstu).
• Rozmnoženie posväcujúcej milosti.
• Zveľadenie darov Ducha Svätého v nás (múdrosti, rozumu, rady, sily, ducha poznania a nábožnosti a ducha svätej bázne voči Bohu).
• Naše pevnejšie zjednotenie s Kristom.
• Zdokonalenie nášho spojenia s Cirkvou (plnejšie začlenenie sa).
• Osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.

Birmovanie vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom. Preto môže birmovanie prijať kresťan tak ako krst - len raz v živote.

Každý kresťan, zvlášť pobirmovaný, musí svoje kresťanstvo osvedčiť vo svete svojím životom z viery a bojovať proti všetkým neduhom tohto sveta a cítiť za tento posilnený život viery osobnú zodpovednosť. Vo vzťahu k poslednému cieľu človeka - k spáse, birmovanie nebolo a nie je nevyhnutne potrebné k spáse, aj keď má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. To znamená, že pokrstený človek môže aj bez birmovania dosiahnuť večnú spásu. Kanonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť. Kto by túto sviatosť zatvrdilo odmietal a neprijal ju z pohŕdania, ťažko hreší. Podobne ako pri krste, tak aj pri birmovaní poznáme v nutnom prípade birmovanie túžby.

Vysluhovateľ birmovania

Rozlišujeme riadnych vysluhovateľov a mimoriadnych vysluhovateľov sviatosti birmovania.

Riadnym vysluhovateľom je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa. Kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocní biskup, môže birmovanie vysluhovať len so súhlasom biskupa. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám, pretože biskupi sú nástupcami apoštolov a oni dostali plnosť sviatosti posvätného stavu.

Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz. Vyžaduje sa však, aby mal v každom z týchto prípadov olej posvätený biskupom.

Prijímateľ birmovania

Dospelí katechumeni majú prijať sviatosť birmovania a Eucharistiu hneď po krste.

Podmienky pre prijatie sviatosti birmovania

• Musí byť pokrstený, ale nepobirmovaný.
• Musí byť v stave milosti, vhodne poučený a schopný obnoviť krstné sľuby.
• Ak je schopný užívania rozumu (rozumového rozlišovania), je tendencia posúvať vekovú hranicu skutočnej dospelosti. Najčastejšia zaužívaná prax na Slovensku je od 12 - 20 rokov veku. Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.

Príprava na birmovanie

Príprava k birmovke je rozdelená na:

1. vzdialenú, ktorá býva na hodinách náboženskej výchovy od 1. až po 9. ročník ZŠ, počas ktorej sa prijíma aj prvé sväté prijímanie (zvyčajne v 3. ročníku).
2. blízku, ktorú vykonáva kňaz vo farnosti v spolupráci s animátormi.

V obidvoch stupňoch si birmovanci:

• vytvárajú a obnovujú osobný vzťah k Ježišovi Kristovi,
• preciťujú lásku Otca a silu Ducha Svätého, aby žili ako Jeho deti a slúžili ako učeníci v Katolíckej cirkvi,
• nachádzajú v rámci farnosti spoločenstvo ľudí a vytvárajú si k nim vzťahy nevyhnutné pre život v Kristovi.

Príprava na prijatie sviatosti zahŕňa nasledujúce kroky:

• sviatostný a duchovný život birmovanca (pristupovanie k sviatosti zmierenia, k sviatosti Eucharistie),
• účasť na svätej omši - predovšetkým nedeľnej a v prikázané sviatky,
• účasť na stretnutiach s kňazmi a skupinových stretnutiach s animátormi,
• víkend s birmovancami (mimo farnosti),
• aktívna účasť a zapájanie sa do života farnosti (adorácie, krížová cesta, mládežnícke stretnutia...).

K sviatosti birmovania potrebujete:

• krstný list,
• birmovného rodiča, ktorý praktizuje svoju vieru.

Keď učeníci na Turíce prijali Ducha Svätého, z hŕstky ustráchaných ľudí, ktorí sa báli verejne priznať k Ježišovi, sa stala Cirkev - spoločenstvo oživené novou silou zhora. Naplnení Duchom Svätým okúsili radosť z toho, že patria Kristovi a získali aj silu ohlasovať ho druhým. Aj birmovancom, z ktorých mnohí pochádzajú z rodín, čo vieru nepraktizujú, chceme sprostredkovať túto skúsenosť. Preto ich pozývame, aby počas prípravy na birmovku obnovili sviatostný život, aby začali pristupovať k svätej spovedi a nevynechali žiadnu nedeľnú svätú omšu. Navyše, prosíme, aby prichádzali na svätú omšu aspoň jeden raz v týždni.

Každý birmovanec si má zriadiť zápisník, ktorý bude so sebou nosiť na svätú omšu i na stretnutia. Doň si vždy po svätej omši zapíše myšlienku z kázne, ktorá ho oslovila. V rámci duchovného čítania sa birmovanci počas prípravy zoznámia s evanjeliami, napríklad s Lukášovým evanjeliom. Tí, ktorí nemajú vlastnú Bibliu, nájdu knihu evanjelií v kostole alebo online.

Stretnutia s kňazmi budú prebiehať spravidla jedenkrát do týždňa. Ich termín sa upresní a zverejní vo farských oznamoch a na farskej internetovej stránke. Birmovanci sú obvykle rozdelení do skupín. Stretnutia sú povinné, pričom sa zvyčajne toleruje obmedzený počet vopred ospravedlnených neúčastí. Birmovancov tiež pozývame, aby sa v tomto období zapojili do fungovania farnosti. Aspoň jeden raz za mesiac sa od nich vyžaduje, aby sa zúčastnili nejakej brigády, upratovania kostola alebo liturgickej služby (miništrovanie, čítanie počas svätej omše).

Prvé sväté prijímanie

Krst dieťaťa, prvé sväté prijímanie a birmovka - to sú slávnostné udalosti, ktoré majú pre veriacich ľudí hlboký význam.

K prvému svätému prijímaniu pristupujú deti po zhruba jednoročnej katechetickej príprave vo veku okolo deviatich rokov (zvyčajne žiaci tretieho ročníka ZŠ) a staršie deti, ktoré ešte k prvému svätému prijímaniu nepristúpili. Prvé sväté prijímanie je organizované vo farnostiach spravidla raz ročne, často v máji alebo na začiatku júna. Koná sa slávnostným spôsobom pri nedeľnej omši za účasti rodičov a krstných rodičov. Viaceré z prihlásených detí nie sú ešte pokrstené, a preto je krst nevyhnutnou súčasťou ich prípravy na sviatosti.

Príprava na prvé sväté prijímanie

Rodičia, ktorí chcú svoje deti priviesť k Prvému svätému prijímaniu, majú možnosť urobiť tak, že na začiatku školského roku - podľa farských oznamov - si vyzdvihnú prihlášku a vyplnenú čo najskôr prinesú na farský úrad. Potom prebieha príprava v koordinácii rodičov s kňazom. Podrobnosti sa spresnia pri osobnom stretnutí.

Spolu s deťmi sa počas roka pripravuje na prijatie Eucharistie. Stretávajú sa na hodinách Náboženskej výchovy. Najvzácnejšieho Hosťa spoznávajú aj cez spoločenstvo viery a slávenie liturgie.

Úloha rodičov v príprave detí

V procese prípravy na sviatosti sú pre deti kľúčovými osobami práve rodičia. V tomto období im musia ukázať dobrý vzor praktizovania kresťanského života, preto sú pozvaní, aby pravidelne pristupovali k svätej spovedi a svätému prijímaniu, ak im to umožňuje životná situácia. Deti si potrebujú vytvoriť zvyk pravidelne sa modliť (ak ho ešte nenadobudli) a prichádzať na svätú omšu. Rodičov preto prosíme, aby sa s deťmi doma modlili a prichádzali s nimi na svätú omšu vždy v nedeľu a aspoň jeden raz v týždni.

Rodičov sa taktiež žiada, aby naučili deti vhodne sa správať pri svätej omši. Deti majú do určitého obdobia ovládať tieto modlitby, ktoré budú aj predmetom k prvému preskúšaniu:

• Prežehnanie
• Otče náš
• Zdravas, Mária
• Sláva Otcu
• Verím v Boha
• Pod tvoju ochranu
• Desatoro Božích prikázaní

K duchovnému rastu sú v tomto období pozvaní aj samotní rodičia. Preto ich farnosť nabáda k prečítaniu biblických kníh, napríklad knihy Tobiáš, ktorú si môžu zaobstarať alebo hľadať online.

Pobožnosť deviatich prvých piatkov

Prvé sväté prijímanie sa, žiaľ, pre niektoré deti stáva zároveň posledným. Preto sa povzbudzujú rodiny prvoprijímajúcich využiť príležitosť a spoločne s deťmi vykonať pobožnosť deviatich prvých piatkov s prijatím Eucharistie a predchádzajúcou sviatosťou zmierenia.

Dvanásť veľkých prisľúbení dal Ježiš tým, ktorí si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov. To znamená, že deväť mesiacov po sebe prijmú Eucharistiu na prvý piatok v mesiaci. Najväčším prisľúbením je, že v hodine smrti bude Ježiš pri tom, kto si pobožnosť dobre vykoná aspoň raz v živote. Ak sa deväťmesačná pobožnosť preruší, je lepšie začať ju odznova. Nakoľko sme slabí ľudia a nemáme istotu, či sme podmienky naozaj verne zachovali, možno si túto pobožnosť vykonať v živote aj viackrát. Počet deväť nie je nijakou mágiou, ale umožňuje, aby sa niekto naučil verne pristupovať k svätému prijímaniu.

Príprava dospelých na sviatosti

Dospelí, ktorí boli pokrstení v detstve, ale nedostali katechetickú výchovu, sa môžu pripraviť na birmovanie a prijatie Eucharistie. Táto príprava vyžaduje určitý čas, počas ktorého má postupne rásť v krste prijatá viera, má vyzrievať a plne sa zakoreniť. Táto príprava prebieha podobne ako príprava dospelého na krst a je možné ju začať kedykoľvek po dohovore s kňazom.

tags: #prve #svate #prijimanie #a #birmovka