Dotyk, ktorý premenil pochybnosť na vyznanie - tak by sa dal stručne zhrnúť odkaz svätého apoštola Tomáša. Svätý Tomáš, ktorého sviatok v Rímskokatolíckej cirkvi slávime 3. júla, patrí medzi najznámejších Ježišových učeníkov. Je to najmä pre jeho počiatočnú pochybnosť, ktorá však vyústila do jedného z najvýznamnejších vyznaní viery v Novom zákone: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28).
Kto bol svätý apoštol Tomáš?
Svätý Tomáš (z hebr. teóma, t.j. dvojča; * 1. storočie - † 21. december 72), nazývaný Didymos, bol jedným z Ježišových učeníkov. V evanjeliách sa okrem mena Tomáš uvádza aj s pogréčteným menom Didymos (t.j. dvojča, ale tiež blíženec), prevzatým z pôvodného aramejského a hebrejského mena. Predpokladá sa, že toto prímenie súviselo s tým, že mal zrejme sestru alebo brata, narodeného spolu s ním.
Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley a zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom. Patrí medzi apoštolov, o ktorých existuje málo spoľahlivých historických údajov, a tak sa o jeho živote a skutkoch dozvedáme väčšinou iba z novozákonných textov; okrem Markovho evanjelia je o ňom zmienka u všetkých ostatných evanjelistov. Patril medzi najvernejších a najodvážnejších Kristových učeníkov.
Biografické údaje
| Kategória | Údaj |
|---|---|
| Narodenie | 1. storočie |
| Úmrtie | 21. december 72 |
| Atribúty | kopija, oštep |
| Patronát | architektov, teológov, tesárov, kamenárov, geometrov, Indie, Portugalska, Puly, pomocník slepcov, tých, ktorí pochybujú, trpia bolesťami chrbta či očnými chorobami |
| Uctieva ho | Katolícka cirkev, východné cirkvi |
| Sviatok | 3. júl (rímskokatolícka cirkev), 6. október (východné cirkvi) |
Tomáš v evanjeliách: Cesta od pochybnosti k vyznaniu
Evanjeliá spomínajú Tomáša štyrikrát, najviac o ňom píše evanjelista Ján. Jánovo evanjelium ho opisuje, ako vraví, že je pripravený zomrieť s Ježišom, pri Poslednej večeri, ako toho, ktorý nevie, kam Ježiš ide, a napokon pri zjavení sa Ježiša večer dňa vzkriesenia. Meno apoštola Tomáša sa v Novom zákone uvádza vo všetkých štyroch textoch, ktoré vymenúvajú zoznam apoštolov.
Svedectvá pred vzkriesením
Prvé svedectvo o Tomášovej viere podáva svätý Ján vo svojom evanjeliu a týka sa udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazára. Ježiš sa rozhodol odísť do Betánie, lebo sa dozvedel, že Lazár, brat Marty a Márie, zomrel. Učeníci ho odhovárali, pripomínajúc mu nedávnu udalosť, keď ho v Judey Židia chceli ukameňovať. Pri Lazarovej smrti je to práve Tomáš, kto hovorí: „Poďme aj my a umrime s ním.“ (Jn 11,16).
Druhýkrát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred Veľkonočnými sviatkami. V svedectve o Poslednej večeri sa uvádza, že Ježiš vysvetlil učeníkom, aký bude jeho osud, ale tiež súčasne, že im pripraví miesto a vráti sa po nich. Povedal im, že vedia, kam ide, aj to, ako sa tam dostanú oni. Ježiš ho oslovuje, keď hovorí o nebeských príbytkoch, a Tomáš sa pýta na cestu - vtedy zaznie známa odpoveď: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,6).
Poslednýkrát sa Sväté Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia, kde sú apoštoli - medzi nimi výslovne aj Tomáš - loviť ryby.
"Neveriaci Tomáš" a Ježišovo zjavenie
Najviac je však známy z udalosti, keď neveril apoštolom, že videli vzkrieseného Krista. V 20. kapitole Ján píše o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
Až keď sa o osem dní neskôr Ježiš opäť zjavil, Tomáš bol s učeníkmi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomášovo vyznanie viery: "Pán môj a Boh môj!"
Tomášova reakcia na stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom boli slová: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28). Toto kajúce zvolanie je krásnym a hlbokým vyznaním. Tomáš nazýva Ježiša „Pánom“ a „Bohom“, čím vyznáva svoju vieru v Ježišovo božstvo. Tomáš je tak prvým, kto nazýva Ježiša výslovne „Bohom“.
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Svätý Ján ešte dodáva, že „Ježiš vykonal pred svojimi učeníkmi ešte veľa iných znamení, o ktorých nie je reč v tejto knihe.“ (Jn 20:30).
Význam Tomášovho vyznania
Pre budúcnosť mal tento výrok ďalekosiahly význam, pretože pre nasledovníkov apoštolov i pre cirkevných otcov sa stal Tomáš zárukou a istotou, že apoštoli skutočne stretli zmŕtvychvstalého Krista. Ako poznamenáva svätý Augustín: „On [Tomáš] videl a dotkol sa človeka, a vyznal Boha, ktorého nevidel, ani sa ho nedotkol; ale prostredníctvom toho, čo videl a čoho sa dotkol, prekonal v sebe akúkoľvek pochybnosť a uveril v to, čo nevidel, ani sa nedotkol.“
Pápež František k tejto evanjeliovej scéne poznamenáva: „Ako Tomáš už nežijeme ako neistí, oddaní, hoci váhaví učeníci. Stávame sa aj skutočnými milovníkmi Pána.“ Viera, dôvera v Boha, je Boží dar, o ktorý musíme s pokorou prosiť: daj nám väčšiu vieru (porov. Lk 17, 5). Je to dar, ktorý máme pestovať a praktizovať každodennými skutkami.
Tomášovo evanjelium: Prečo nie je v Biblii?
Misijné cesty a mučenícka smrť
Podľa tradície Tomáš po zoslaní Ducha Svätého hlásal evanjelium v krajine Partov, Peržanov (dnešný Irán) a v Indii. Podľa Origena, Klementa a Sokrata, po rozohnaní apoštolov, Tomáš priniesol Evanjelium do Partskej ríše. Hieronymus a Dorotheus okrem Partskej ríše spomínajú ďalšie národy a Tomášovu smrť umiestňujú do indickej Kalaminy. Podľa nich Tomáš vykonával misiu v Indii a zomrel tam ako mučeník. Okrem Hieronyma to potvrdzuje milánsky biskup Ambróz, Gregor Naziánsky, Nikefor a Paulín z Noly.
Kresťania svätého Tomáša
Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa kresťanstva - pôvodní indickí kresťania sa nazývajú aj kresťania svätého Tomáša alebo Tomášovi kresťania. Čo sa týka jeho účinkovania v Indii, pôsobil v okolí dnešného mesta Chennai (skôr známeho pod menom Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov.
Legendy o Tomášovi v Indii
S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje, a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác uvidí až po smrti, pretože bol postavený v nebi“. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom.
Mučeníctvo a relikvie
Tomáš údajne v roku 72 našiel svoju smrť v Indii, keď bol prebodnutý oštepom. Podľa legendy ho zabili kopijami a kyjakmi Brahmovi kňazi. Neďaleko tohto miesta je dodnes tzv. Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené.
Podľa iného podania Tomáš účinkoval len medzi Partmi a zomrel v meste Edessa v Mezopotámii, kde ho zavraždili na rozkaz kráľa. Veľkú časť Tomášových relikvií preniesli v 3. storočí do Edessy. Ján Zlatoústy spomína jeho edesský hrob ako jeden zo štyroch známych hrobov apoštolov. Ostatky z Indie boli v roku 394 prenesené do Edessy (v južnom Turecku).
Apokryfné texty pripisované Tomášovi
Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo viacerých apokryfných textov. Najznámejšie z nich je Evanjelium podľa Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvorí súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí). Dodnes existuje v gréckej, latinskej a sýrskej verzii. Obsahuje rozprávanie o Ježišovej mladosti a jeho zázračnej moci už od detstva.
V apokryfnej korešpondencii Ježiša s kráľom Abgarom sa nachádza sýrsky dodatok, ktorý Tomáša nazýva Judáš a Tomáš. Podobne aj Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza zo Sýrie, nazýva dnešného svätca Dvojča Judáš Tomáš.
Úcta, patrónstvo a ikonografia
Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to viacero sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom (na Slovensku napr. v Novej Vsi nad Žitavou).
Svätý Tomáš je patrónom architektov, geodetov, murárov, stavebných robotníkov, teológov, tesárov, kamenárov, geometrov, Indie, Portugalska, Puly, pomocník slepcov, ale aj tých, ktorí pochybujú, trpia bolesťami chrbta či očnými chorobami.
Umelecké zobrazenia
Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie sa s ním stretávame ako sa dotýka Kristových rán, prípadne v scéne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí. Jedno z najznámejších umeleckých zobrazení Tomášovej skúsenosti vytvoril Caravaggio (Tomáš sa dotýka Ježišových rán, 1601 - 1602), ktoré sa nachádza v Galérii Sanssouci v Postupime. Ďalším významným dielom je bronzová socha Andrea del Verrocchia, Kristus a neveriaci Tomáš (1467 - 1783), v Kostole Orsanmichele vo Florencii.
Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Často sú to ikony z konca 18. storočia alebo byzantské mozaiky z 12. storočia.
Legenda o Nanebovzatí Panny Márie
Podľa jednej legendy bol Tomáš ako jediný prítomný pri Nanebovzatí Ježišovej matky Panny Márie. Ostatní apoštoli boli zázračne prenesení do Jeruzalema, aby boli prítomní pri jej smrti, no Tomáš ostal v Indii. Po pohrebe bol však prenesený k jej hrobu, kde bol svedkom jej Nanebovzatí. Ako stúpala, spadol jej povraz (tzv. pás Panny Márie, vtedy súčasť vonkajšieho oblečenia omotaný okolo pása). Pri prerozprávaní príbehu ostatným apoštolom, tí boli vzhľadom na Tomášove pochybnosti pri Zmŕtvychvstaní Ježiša skeptickí a neuverili jeho slovám, až kým nenašli prázdny hrob a nevideli povraz. V stredovekom renesančnom umení sa často zobrazuje ako Tomáš dostáva tento povraz.
Sviatok svätého apoštola Tomáša
V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok svätého apoštola Tomáša slávi 3. júla. Východné cirkvi si ho pripomínajú 6. októbra.