Automobilovým nešťastiam niet konca. Už na úsvite masového motorizmu sa nehodovosť na slovenských cestách - necestách stávala vážnym problémom. Hoci sa nepodarilo zistiť nič konkrétne o úplne prvej autonehode na území Slovenska, je isté, že sa musela udiať ešte pred vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov, teda v období Rakúsko-Uhorska pred prvou svetovou vojnou.
Počiatky motorizmu v našom regióne
Na začiatku minulého storočia automobily pribúdali najmä vo väčších mestách, ale dosť dlho v mizerných množstvách. V Bratislave patril prvý oceľový tátoš obchodníkovi s vínom Jánovi Palugyaovi. Český historik cestnej dopravy Jaroslav Ryba odhaduje, že v roku 1900 bolo na celom území Rakúsko-Uhorska iba 90 automobilov, ktoré slúžili väčšinou štátnej pošte.
Podľa odhadov maďarského historika Petera Kalocsaia jazdilo v roku 1908 v celom Uhorsku len okolo 500 vozidiel. Koľko z nich sa nachádzalo v hornej časti krajiny, teda v slovenských župách, nie je presne známe. Čo je však zaujímavé, prvé automobily vzbudzovali najmä u vidiečanov hrôzu - svojím vzhľadom, zápachom, hrmotom i hrkotom, keďže spočiatku nemali pneumatiky, ale jazdili na ráfe.
Odpor verejnosti a „vražedné nástroje“
Automobily vyvolávali v spoločnosti značný odpor. „Náš ľud vidí v automobile, bohužiaľ, smradľavý, vražedný nástroj,“ napísal o tom ešte aj v máji 1921 Slovenský denník. Noviny uverejnili tento článok v obave, že sa motoristi počas plánovanej okružnej jazdy stretnú v zaostalejších regiónoch s neprimeranou reakciou miestnych ľudí.
Prvé pravidlá cestnej premávky
Prvé vyhlášky, ktoré v Rakúsko-Uhorsku upravovali aj rýchlosť „silostrojov“ alebo „parostrojov“, vyšli už koncom 19. storočia. Tieto predpisy boli „ušité“ viac na premávku konských povozov ako pre motorové koče. Platilo vtedy základné pravidlo: drž sa vľavo, predbiehaj vpravo. Áno, v tom čase sa jazdilo vľavo.
| Obdobie/Lokalita | Maximálna povolená rýchlosť |
|---|---|
| Uzavreté osady (koniec 19. stor.) | Rýchlosť koňa v čerstvom pokluse |
| Uzavreté osady (rok 1905) | 15 km/hod. |
| Mimo osád (rok 1905) | 45 km/hod. |
| Hmla a neprehľadné úseky | 6 km/hod. |
Tragické udalosti pred sto rokmi
Po prvej svetovej vojne bolo áut v civilnom sektore málo a do roku 1921 bol navyše zakázaný voľný predaj benzínu. Po zrušení týchto opatrení bolo v roku 1922 na Slovensku evidovaných 621 motorových vozidiel, z nich 548 vlastnili súkromné osoby. Auto bolo pre veľkú väčšinu obyvateľov nedostupné - napríklad typ Praga Alfa stál pred sto rokmi okolo 50-tisíc korún, pričom úradník zarábal v priemere 1 300 korún mesačne.
S narastajúcim počtom vozidiel pribúdali aj tragédie:
- Júl 1924, Košice: Automobil štátnej nemocnice uháňal nedovolenou rýchlosťou 60 km/hod. hlavnou ulicou k železničnej stanici. Zrazil a usmrtil úradníka Mateja Kozáka.
- September 1928, Hnúšťa: Vodič Koloman Gábor zrazil 9-ročného Antona Rovňana, ktorý zraneniam na mieste podľahol. Aj tu bola príčinou nedovolená rýchlosť.
- Jún 1930, Ružomberok: Na nechránenom priecestí došlo k zrážke lokomotívy s autobusom plným robotníkov. Jedenásť ľudí bolo vážne zranených.
Historické automobily Škoda
Zrážky s povozmi a technický stav
Autá sa často zrážali s vozmi a koňmi. Povozníci sa mnohokrát nevenovali tomu, čo sa deje na ceste, kľučkovali a znemožňovali automobilom predbiehanie. K častým haváriám prispieval aj nedobrý technický stav vozidiel. Už nariadenie z roku 1920 predpisovalo vyskúšať nielen žiadateľa o vodičské oprávnenie, ale aj jeho vozidlo skúšobným komisárom.
Alkohol a kvalita ciest
Pritom karamboly pod vplyvom alkoholu boli v začiatkoch automobilizmu na Slovensku pomerne časté. Zákaz požitia alkoholu pred jazdou však vyslovene zakázalo až nariadenie z roku 1935. Veľkým problémom bola aj kvalita ciest. Väčšina z nich mala povrch zo štrku a prispôsobiť jazdu takejto vozovke, rozbahnenej alebo prašnej, bolo pre vtedajšie automobily náročné.
Keď človek dnes pozoruje kolónu staručkých automobilov, nemôže si nepoložiť otázku: ako len mohli tieto krehotinky spôsobiť pred sto rokmi toľko nešťastia na cestách? Príčiny však nemožno redukovať iba na rýchlosť, ale na kombináciu neskúsenosti, zlých ciest a chýbajúcej legislatívy.