Český prezident Miloš Zeman výrazne zmenil prezidentskú tradíciu prednášania prejavov, keď sa rozhodol prejsť z novoročného posolstva na vianočný prejav. Týmto krokom nadviazal na tradíciu prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka.
Zmena tradície: Od novoročného k vianočnému posolstvu
Najvyšší český predstaviteľ Miloš Zeman prerušil tradíciu novoročných prezidentských prejavov. Namiesto toho vystúpil s vianočným posolstvom zo zámku v Lánoch už 26. decembra, čím nadviazal na tradíciu posolstiev T.G. Masaryka. "Pán prezident sa rozhodol, že nadviaže na tradíciu vianočných posolstiev Tomáša Garriguea Masaryka, to znamená, že nadviaže na tradíciu demokratickej prvej československej republiky," uviedol Ovčáček. Prejav, s ktorým vystúpil Miloš Zeman 26. decembra, mal asi 20 minút. Ovčáček zdôraznil, že pôjde o prvé podobné vystúpenie priamo zvoleného prezidenta. "Ten prejav by mal mať aj istú vianočnú atmosféru," poznamenal Ovčáček.
Prezidentské prejavy boli vianočné až do roku 1948. Československí prezidenti Edvard Beneš a Emil Hácha taktiež využívali médiá na celonárodné prejavy počas Vianoc, väčšinou cez rozhlasové mikrofóny a na Štedrý deň. Beneš to pred vojnou stihol trikrát, potom jeho posolstvo už vysielal londýnsky rozhlas. Na vianočný príhovor k ľudu nezanevrel ani Hácha počas protektorátu, napríklad v kritickom roku 1939 svoj prejav zakončil modlitbou: "Neopúšťaj, Pane, národ ten." Prvý novoročný prejav predniesol 1. januára 1949 Klement Gottwald, či už preto, že nechcel pokračovať v tom, čo zaviedol Beneš, alebo preto, že komunisti sa snažili od nástupu moci o odstránenie časti kresťanskej vianočnej tradície z povedomia ľudí. Novoročný, prípadne vianočný, prejav hlavy štátu sa stal v Československu a neskôr v Českej republike a na Slovensku neodmysliteľnou súčasťou prvého dňa v roku. Posledný, ešte novoročný prejav, predniesol v Česku Zemanov predchodca Václav Klaus, ktorý svoju prezidentskú kariéru zakončil vyhlásením kontroverznej amnestie.
S protokolistkou Máriou Holubovou nielen o prezidentoch a prezidentských voľbách
Prvý vianočný prejav (26. december)
V približne 10-minútovom príhovore Zeman hodnotil necelých deväť mesiacov, ktoré od inaugurácie strávil v úrade. "Plnenie sľubov a skladanie účtov znamená spýtať sa, či som svoje sľuby dané v prezidentskej kampani, alebo krátko po nej, dokázal, prípadne nedokázal splniť," uviedol Zeman, zdôrazňujúc, že prezident má na konci roka skladať účty všetkým občanom.
Plnenie predvolebných sľubov
Prezident následne vymenoval päť sľubov, ktoré občanom dal v prezidentskej kampani a krátko po nej. Bilancoval svoje doterajšie pôsobenie na Hrade s tým, že minimálne prvé štyri sľuby považuje za jasne splnené.
- Nepriateľ amnestie a milostí: Zeman sľúbil, že nebude na rozdiel od svojich predchodcov vyhlasovať amnestiu a udeľovať milosti. Amnestiu skutočne nevyhlásil a milosti nevydával. "Tak sa nemôže stať, že by milosť dostal napríklad muž, ktorý zabil svojho otca, populárny cyklista, ktorý pri dopravnej nehode zabil troch nevinných ľudí alebo daňový podvodník, ktorý dostal milosť zo zdravotných dôvodov a potom sa zázračne uzdravil," povedal Zeman v narážke na niektoré milosti udelené jeho predchodcami.
- Zlepšenie vzťahov s EÚ: Ďalším sľubom bolo zlepšenie vzťahov Českej republiky s inštitúciami EÚ. Ako dôkaz, že sa snaží zlepšiť vzťahy s EÚ, pokladá vyvesenie vlajky únie na Pražskom hrade, kde za euroskeptického prezidenta Václava Klausa neviala. Prezident sa snažil predovšetkým zlepšiť podmienky pre čerpanie dotácií.
- Stabilizácia Ústavného súdu: Zeman sa pri nástupe do funkcie zaviazal aj k stabilizácii Ústavného súdu, ktorý bol podľa neho na pokraji kolapsu. "Ústavný súd pracuje v plnom zložení a pracuje dobre," poznamenal.
- Príspevok na štátny dlh: Zeman pripomenul, že tretinu svojho prezidentského platu odovzdáva na splácanie štátneho dlhu. V posledných týždňoch sa k nemu vraj pripájajú občania aj podniky. "Prial by som si, aby sa tento fond stal akousi analógiou zbierky na podporu a pomoc republike, aj keď viem, že znižovanie zadlženosti je predovšetkým úlohou vlády a jej hospodárskej politiky," povedal prezident.
- Zjednocovanie spoločnosti: Za najzložitejšie Zeman označil napĺňanie posledného sľubu, že sa pokúsi spoločnosť skôr zjednocovať, než rozdeľovať. Spoločnosť bola podľa prezidenta rozdelená na priaznivcov a odporcov vtedajšej vlády premiéra Petra Nečasa, pričom odporcov bolo podľa prieskumov 80 percent populácie. "Vláda síce podala demisiu, ale bol som pod tlakom, aby som menoval vládu v podstate v rovnakom zložení s výnimkou osoby premiéra a s rovnakým programom," podotkol Zeman. Vymenovaním úradníckej vlády Jiřího Rusnoka podľa svojich slov vyvolal predčasné voľby.
Zeman tiež poďakoval Rusnokovej úradníckej vláde, v ktorej vraj minister poľnohospodárstva rozumel poľnohospodárstvu a minister obrany problematike armády. Členom Rusnokovej vlády poďakoval za to, že svojím rezortom dobre rozumeli a za to, že dokázali pripraviť rozpočet na rok 2014. Občanom do roku 2014 poprial okrem zdravia aj život naplnený užitočnými skutkami.
Témy neskorších vianočných prejavov
Kritika ekoaktivizmu a klimatickej zmeny
V jednom zo svojich vianočných prejavov sa Miloš Zeman postavil proti ekoaktivizmu a vyjadril obavy, že z diskusií o klimatickej zmene sa stáva "nové náboženstvo". Uviedol, že nerád by videl, aby sa "z Európskej únie stal ekologický skanzen s nižšou životnou úrovňou jeho obyvateľov". Zároveň vyjadril neistotu, či "rozhodujúcim faktorom globálneho otepľovania je ľudská činnosť", a sám seba označil za kacíra. Konštatoval, že spiatočníctvo nie je herézou a že nejde proti dogmám, ale práve on ich udržiava, respektíve pokúša sa o to.
Reakcia na medzinárodné udalosti (ruská invázia na Ukrajine)
V iných vianočných prejavoch Zeman reagoval aj na aktuálne medzinárodné udalosti. Ruskú inváziu na Ukrajinu označil za najvýznamnejšiu udalosť končiaceho roka. Spomenul, že bol vždy stúpencom korektných ekonomických vzťahov s Ruskom, hlavne kvôli dodávkam relatívne lacných energetických surovín. To ale podľa neho neplatí pri celosvetovom bezpečnostnom ohrození, ktoré znamená ruská agresia na Ukrajine. Vyslovil sa za medzinárodný tlak, ktorý podľa neho raz zaistí ruský odchod z Ukrajiny. Zeman sa domnieva, že najmä na príjmovej strane bude musieť vláda prijať návrhy ekonómov, ktoré sa týkajú hlavne daňovej oblasti. Deficit štátnych financií je jedným zo zdrojov inflácie, ktorú tiež zaradil medzi hlavné udalosti roka. Infláciu sa snažil zabrzdiť tým, že do bankovej rady Českej národnej banky (ČNB) obsadil oponentov zvyšovania úrokových sadzieb. Pri rekapitulácii svojej politickej dráhy Zeman zmienil, že ako prezident sa hlavne snažil hájiť české národné záujmy. Pre tie je kľúčová podpora exportu, ktorá súvisí s ekonomickou diplomaciou a korektnými vzťahmi s pokiaľ možno všetkými významnými svetovými krajinami, dodal. Za svoju srdcovú záležitosť potom označil vzťah s Izraelom.
Ohlasy a kritika prejavov
Ohlasy na vianočné prejavy Miloša Zemana boli rôznorodé.
- Premiér Fiala: Podľa premiéra Fialu bol prejav hlavne bilanciou a ohliadnutím. "Bez sporu je napríklad to, že ruská agresia na Ukrajine a jej vplyv na ceny energií sú najväčšou výzvou, s ktorou sa musíme v súčasnej dobe vysporiadať," uviedol premiér.
- Vládni politici: Ďalší vládni politici sa k prejavu postavili kriticky a s ohľadom na januárové voľby budúceho prezidenta vyjadrili želanie, aby nová hlava štátu priniesla zmenu.
- Prezidentskí kandidáti: Aj prezidentskí kandidáti sa hlavne obracali do budúcnosti. Bývalá rektorka Mendelovej univerzity Danuša Nerudová ocenila, že Zeman symbolicky dokončil svoj obrat od Ruska. Bývalému vysokému predstaviteľovi českej armády a NATO Petrovi Pavlovi v prejave chýbali slová o terajších ťažkých časoch a povzbudení.
- Politológovia: Politológ Josef Mlejnek napísal, že odsúdenie ruskej agresie je v kontexte Zemanových dlhodobých politických postojov prekvapivé, ale prezident tak "potvrdil svoj pozoruhodný verbálny obrat vo vzťahu k Rusku, ktorý urobil vo februári tohto roku". Podľa Mlejneka však Zeman nadproporčne zveličil svoje zásluhy o rozvoj dobrých vzťahov s Izraelom a naopak upozadil svoju úlohu pri budovaní nadštandardných vzťahov s Ruskou federáciou a Čínou. "Čínu mimochodom vo svojom prejave vôbec nespomenul," uviedol Mlejnek. Politológ Petr Just uviedol, že Zeman deskriptívne a povrchne spomenul tri najväčšie témy roka. "V kontexte toho ma ale zarazilo, že nepadla ani len okrajová zmienka o českom predsedníctve v Rade EÚ," uviedol. Hodilo by sa to pritom prinajmenšom v spojení s energetikou, doplnil. V bilančnej časti nešiel podľa Justa prezident nijako do hĺbky. "Iba relatívne najdetailnejší bol v časti, kde hovoril o pôsobení vo funkcii predsedu vlády, teda o období, ktoré bolo pred viac ako 20 rokmi," uviedol. Postrádal sebareflexiu chýb či víziu do budúcnosti.