Automobilovým nešťastiam niet konca. Už na úsvite masového motorizmu sa nehodovosť na slovenských cestách stávala vážnym problémom. Hoci presné záznamy o úplne prvej autonehode na území Slovenska neexistujú, vieme, že sa musela odohrať ešte pred vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov, teda v období Rakúsko-Uhorska.
Počiatky motorizmu v Uhorsku
V Bratislave patril prvý „oceľový tátoš“ obchodníkovi s vínom Jánosovi Palugyaovi. Český historik cestnej dopravy Jaroslav Ryba odhaduje, že v roku 1900 bolo na území Rakúsko-Uhorska iba 90 automobilov, ktoré slúžili prevažne štátnej pošte. Na začiatku 20. storočia automobily pribúdali najmä vo väčších mestách, no len v mizerných množstvách. Podľa odhadov historika Petera Kalocsaia ich v roku 1908 jazdilo v celom Uhorsku len okolo 500.
Prvé automobily vzbudzovali u vidiečanov hrôzu svojím vzhľadom, zápachom, hrmotom i hrkotom. Keďže spočiatku nemali pneumatiky a jazdili na ráfe, vyvolávali nielen strach, ale aj odpor. „Náš ľud vidí v automobile, bohužiaľ, smradľavý, vražedný nástroj,“ uviedol Slovenský denník v máji 1921.
Legislatíva a prvé pravidlá cestnej premávky
Prvé vyhlášky v Rakúsko-Uhorsku upravovali rýchlosť „silostrojov“ už koncom 19. storočia. V uzavretých osadách nesmela prevyšovať „rýchlosť koňa v čerstvom pokluse“. Nariadenie ministra vnútra z roku 1905 už presnejšie definovalo limity:
- V uzavretých osadách: do 15 km/hod.
- Mimo osád: do 45 km/hod.
- V neprehľadných úsekoch: do 6 km/hod.
Zaujímavosťou je, že v tých časoch platilo pravidlo: drž sa vľavo, predbiehaj vpravo.
Príčiny nehôd v medzivojnovom období
Nehodovosť na začiatku masového motorizmu nebola spôsobená len rýchlosťou. Veľkým problémom bola kvalita ciest. ČSR prevzala z Rakúsko-Uhorska okolo 50-tisíc kilometrov ciest, z ktorých iba 6-tisíc bolo štátnych so štrkovým povrchom. Rozbahnenej alebo prašnej vozovke bolo ťažké prispôsobiť jazdu.
K častým haváriám prispieval aj technický stav vozidiel. Vládne nariadenie z roku 1920 predpisovalo skúšať nielen vodičov, ale aj ich stroje. Častým javom boli zrážky s koňmi a povozníkmi, ktorí sa nevenovali ceste, kľučkovali a znemožňovali automobilom predchádzanie.
Tragické príklady z minulosti
História zaznamenala viaceré vážne nehody. Napríklad začiatkom júna 1931 sa autobus pri Nemčičanoch zrazil s osobným autom, pričom sa prevrátil do jarku a traja cestujúci utrpeli vážne zranenia. Ďalšou tragédiou bola zrážka z 21. júna 1930 v blízkosti Ružomberka, kde autobus viezol robotníkov na nechránené železničné priecestie. Výsledkom bolo jedenásť vážne zranených osôb.
Medzinárodný kontext prvých obetí
Vždy je všetko po prvý raz. Bridget Driscollová sa stala celkom prvým chodcom na svete, ktorého 17. augusta 1896 v Londýne zrazilo auto a ťažkým zraneniam na mieste podľahla. Vôbec prvú smrteľnú dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul vodič, zaznamenali 12. februára 1898, kedy britský obchodník Henry Linfield zomrel v dôsledku následkov amputácie po havárii pri rýchlosti 30 km/h.
Zlomové momenty v leteckej záchrane
S rastúcou nehodovosťou sa rozvíjal aj systém záchrany. História leteckej záchrany v Československu sa začala písať 27. augusta 1956 prvým transportom pacienta vrtuľníkom Mi-4. Od roku 1989 a následnom vzniku samostatného Slovenska sa v prevádzke striedali viaceré spoločnosti ako ATE Poprad či Bel-Air. Vrtuľníková záchranná zdravotná služba (VZZS) sa stala kľúčovým prvkom integrovaného systému pri záchrane životov po vážnych dopravných nehodách.
Vrtulnik - Agusta A109K2
tags: #prva #autonehoda #na #slovensku #vyrocie