Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom príplatky za vykonanú prácu najmenej v sume garantovanej Zákonníkom práce. Okrem zákonných mzdových zvýhodnení umožňuje súčasná právna úprava dohodnúť aj vyššie sadzby alebo poskytovanie iných, tzv. fakultatívnych mzdových príplatkov, ktoré nie sú v Zákonníku práce priamo ustanovené. Medzi takéto príplatky môže patriť napríklad príplatok za prácu v popoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, či príplatok za prácu v delených zmenách.
Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok "zo zákona", ale na základe dohody v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve, v súlade s § 43 ods. 1 Zákonníka práce.
Nárok na príplatky za prácu vykonanú v sobotu, nedeľu, vo sviatok alebo za nočnú prácu, ako aj na mzdovú kompenzáciu, majú aj zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Definícia sviatkov a ich štatút
Dni sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré sa nesmú zamieňať s bežnými nedeľami.
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Medzi štátne sviatky patria:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie sa Pána (Traja králi) a požehnanie
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok vierozvestov Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky (novela 530/2023 Z.z.)
- 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu (novela 326/2020 Z.z.)
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Deň Božieho narodenia (po 12:00)
- 25. december - Deň Božieho narodenia
- 26. december - Deň Božieho narodenia
Nie každý sviatok prináša automaticky aj voľný deň od práce. Aj keď sa deň objaví v kalendári ako sviatok, nemusí ísť nutne o deň pracovného pokoja v zmysle Zákonníka práce.
Výnimky zo statusu sviatku a dňa pracovného pokoja
Zákon č. 241/1993 Z. z. uvádza, že sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje a zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne.
Existujú však dve výnimky: 1. september a 28. október. Hoci sú tieto dni podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce nemajú štatút sviatku ani dňa pracovného pokoja. Z pohľadu miezd a dochádzky sa považujú za bežné pracovné dni.
1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
Deň 1. september je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. Avšak vďaka výnimke upravenej v § 2 ods. 3 tohto zákona, od roku 2024 nie je tento deň považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je v tomto prípade považovaný za sviatok.
28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
Tento deň má rovnaký štatút ako 1. september. Nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok podľa Zákonníka práce, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia o príplatkoch za prácu vo sviatok.
Príplatky za prácu vo sviatok a náhrada mzdy
Jednotlivé "sviatky" môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov.
Práca vo sviatok, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň
Ak zamestnanec v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho bežný pracovný deň, nepracuje z dôvodu sviatku, patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca. Táto náhrada je vo výške jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 3 Zákonníka práce).
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok pripadajúci na jeho obvyklý pracovný deň považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 ods. 1 Zákonníka práce).
Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. V takom prípade však stráca nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna mu podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas. Tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a počas sviatkov nepracuje (firma je zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak je odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude čerpať náhradné voľno, príplatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno.
Príplatok za sviatok pripadajúci na deň pracovného pokoja
15. september (Sedembolestná Panna Mária) je štátnym sviatkom, ktorý je zároveň považovaný za deň pracovného pokoja. Pri výpočte mzdy sa postupuje rovnako ako v predchádzajúcom prípade (15. september ako sviatok).
Príklad č. 4: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 15. 9. 2025 (sviatok pripadajúci na pondelok) pracoval. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno.
Práca vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepracovného pokoja
Ako preplatiť zamestnancovi sviatok, ktorý pripadne na deň, ktorý nie je jeho obvyklým pracovným dňom? Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako "dňa pracovného pokoja" pre určité dni.
V prípade, že zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, zamestnanec "prichádza" o mzdu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna.
Zamestnanec má nárok na mzdu a aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše, keďže pracuje v sobotu alebo nedeľu, aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo nedeľu. Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna - vtedy mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec nedostane.
Práca vedúcich zamestnancov vo sviatok
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Príplatok za nočnú prácu
Nočná práca je definovaná ako práca vykonávaná medzi 22. hodinou a 6. hodinou ráno. Za prácu v noci patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
U zamestnávateľa, kde sa vzhľadom na povahu práce vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Táto dohoda sa uzatvára v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
Príklad: Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája má nárok na príplatok za nočnú prácu.
Príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu
Za prácu v sobotu alebo v nedeľu patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v sobotu, a najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu.
Podobne ako pri nočnej práci, aj pri práci v sobotu alebo v nedeľu, ak u zamestnávateľa prevažná časť práce vyžaduje výkon v tieto dni, možno dohodnúť v kolektívnej alebo pracovnej zmluve nižšie zvýhodnenie, avšak najmenej 45 % (sobota) resp. 90 % (nedeľa) minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu v sobotu a v nedeľu. V takom prípade mu mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu nepatrí.
Práca nadčas
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.
Nadčas nemožno nariadiť dohodárovi. Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.
Maximálny rozsah práce nadčas je 150 hodín v kalendárnom roku.
Vysvetlenie odpočtu za nadčasy: Kto sa kvalifikuje + Ako to funguje
Zohľadnenie minimálnej mzdy pri výpočte príplatkov
Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 ovplyvňuje aj mzdové zvýhodnenia. Súčasťou mzdy sú okrem samotnej dohodnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenia (tzv. príplatky), ktoré vznikajú za určitých podmienok. Tieto príplatky sú často definované ako určité percento z minimálnej hodinovej mzdy.
Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne pre zamestnancov bez ohľadu na stupeň náročnosti práce. Hodinová minimálna mzda pre rok 2025 je 4,690 eur.
Napríklad, príplatok za nočnú prácu v roku 2025 je najmenej 35 % minimálnej hodinovej mzdy, čo predstavuje 1,6415 eura za hodinu.
Príplatok za prácu v sobotu je najmenej 45 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je 2,1105 eura za hodinu. Príplatok za prácu v nedeľu je najmenej 90 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je 4,221 eura za hodinu.
Pri zaokrúhľovaní súm príplatkov sa postupuje vždy v prospech zamestnanca, tzn. smerom nahor.
