Milá pani učiteľka,
v mene všetkých rodičov a detí, o ktoré ste sa s láskou toľké roky starali, Vám chceme vyjadriť úprimné poďakovanie. Ďakujeme Vám za každú naučenú básničku, odspievanú pesničku, za každú zaviazanú šnúrku na topánkach, za každé láskavé pohladenie a pofúkanie každej jednej ranky.
Ďakujeme, že ste tu boli vždy pre naše deti, v dobrom aj v zlom. Vaša nesmierna trpezlivosť a snaha vychovať z nich dobrých a šikovných malých ľudí si zaslúži obdiv. Pre naše deti ste boli „druhou mamou“ a roky s nimi strávené Vám určite nezostanú zabudnuté. Zhmotnené zostanú na prácach, ktoré ste spolu vytvárali, na spoločných fotografiách a v pamäti našich drobcov.
Keď pred rokmi v prvý septembrový deň vstúpila do triedy naša triedna pani učiteľka, Mgr. Anna Bieliková, všetky naše plaché oči, plné tajomného očakávania, sa upreli na ňu. Doteraz nikto z nás nezabudol na jej prvé povzbudivé slová do našej spoločnej práce.
Začiatky sú všade ťažké. Zvykli sme si na seba, ale verte nám, nielen Vy, naša pani triedna učiteľka, ale všetci tu prítomní, že ťažko je nám dnes sa lúčiť. Bude sa nám ťažko odchádzať a nejeden z nás pocíti túžbu znovu si sadnúť do tých „drevených lavíc“, do lavíc našej základnej školy. Bolo to dávno, ale zdá sa nám to, akoby to bolo včera.
Každý z nás si pamätá tú chvíľku napätia, pokým sa objavila naša triedna učiteľka. Ako si spolu zvykneme na druhom stupni? Menili sa tiež naši vyučujúci - aké požiadavky budú na nás klásť? Zvládneme to?
Vyjádrenie vďaky a spomienky na školské časy
Ťažko sa nám hľadajú slová, ktorými by sme v túto pre nás slávnostnú, nezabudnuteľnú chvíľu, chceli vyjadriť vďaku Vám, naša pani triedna učiteľka, ale vďaka aj Vám, všetkým našim vyučujúcim. Uvedomujeme si, že náš dlh je nesplatiteľný. Vždy ste nám dávali viac, ako sme Vám mohli a môžeme vrátiť.
Ako Vám poďakovať za všetko, čo ste pre nás doteraz urobili?! Prežili sme spolu nádherné chvíle nášho detského života, prvých školských úspechov, neúspechov, chýb, nerozvážností, ktorých sme sa dopúšťali, často nerozmýšľajúc. Vedeli sme, že nám vždy ochotne poradíte, usmerníte nás.
Častokrát sa nám Vaše rady zdali veľmi prísne, vážne a pre nás ťažko zvládnuteľné. Ale teraz, už tak trochu „veľkí dospeláci“, vidíme, že ste nám nechceli zle. Dali ste nám kus svojho srdca a more vedomostí. Boli ste našou oporou na tejto škole. Našli ste si pre nás vždy čas, snažili ste sa nás pochopiť.
Aj vďaka Vám sme spoznávali život, taký tajomný. Život plný ciest, cestičiek a záležať bude len na našej voľbe, kam vykročíme. Ťažká voľba bola cesta na strednú školu. Zvládli sme to a teraz opúšťame brány tejto školy, ktorá nám dala základy. Budeme ich na rôznych stredných školách upevňovať a rozvíjať. Bude to ťažký, štvorročný boj, kde zvíťazí iba študent s pevnou a tvrdou vôľou, čistým charakterom, morálne a mravne založený - proste študent, ktorý si bude plniť zodpovedne všetky povinnosti, úlohy, ktoré budú na neho kladené.
Všetci, ako tu stojíme, chceme dosiahnuť cieľ, ktorý sme si vytýčili, a aj tým Vám robiť radosť. Dnes vieme, čo všetko sa skrývalo za desiatkami vyučovacích hodín, koľko námahy ste museli vynaložiť, aby sme tu teraz takto stáli. Preto práve dnes, v tento neopakovateľný a zároveň nezabudnuteľný deň, je ten najsprávnejší okamih vysloviť tie najúžasnejšie slová vďaky a prejaviť Vám úctu kvetom.
Ďakujeme z hĺbky srdca za Vašu námahu a všetku snahu urobiť z nás šikovných mladých ľudí, ktorí v ďalšom štúdiu dokážu správnym smerom zúročiť všetky doteraz získané vedomosti a týmto čo najlepšie zviditeľniť našu základnú školu. Chceme Vás ubezpečiť, že sa vždy budeme snažiť v živote Vás nesklamať, aj keď sa za nami zatvorí brána našej školy.
Nový začiatok a pohľad do budúcnosti
Na lúčenie sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.
Na Váš odchod do dôchodku sa chceme pozerať takto: vieme, že máte veľkú rodinu, ktorá sa nemôže dočkať, kedy budete častejšie doma a budete sa hrať s vnúčatami. A možno je Vaša radosť väčšia ako tá ich, lebo okrem stráženia detí máte hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na svoju realizáciu.
Priania k odchodu do dôchodku | Posolstvá k odchodu do dôchodku | Citáty k odchodu do dôchodku
Tento text bol pôvodne určený ako príhovor deťom pri odchode ich učiteľky do dôchodku, avšak obsahuje aj zaujímavé myšlienky, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia pre podobné udalosti.
V kontexte rozhovoru s Mgr. Jozefom Matlochom, generálnym sekretárom Spišskej katolíckej charity, ktorý odchádzal do dôchodku, sa objavujú podobné témy ako ocenenie dlhoročnej práce, spomienky na kolektív a pohľad na nový životný úsek.
Rozhovor s Jozefom Matlochom: Pohľad na kariéru a odchod do dôchodku
Pán Jozef Matloch sa k práci na charite dostal takmer náhodou. Napriek pôvodnej profesii ekonóma, ktorá bola dobre platená a blízko domova, ho ponuka práce na charite zaujala. Po dlhšom zvažovaní a modlitbách prijal pozíciu riaditeľa úseku ekonómie.
„Pýtal som sa Boha: „Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?“ Plus som sa pozeral na to, či budem v takej práci užitočný,“ spomína pán Matloch.
Charitu poznal len zbežne, no po preskúmaní jej činnosti bol prekvapený rozsahom služieb a organizačných zložiek.
Po roku bol nominovaný na pozíciu Generálneho sekretára, ktorú vykonával 11 rokov z celkových 12 rokov strávených na charite. Počas tejto doby zodpovedal za chod sekretariátu a komunikáciu s riaditeľmi organizačných zložiek.
„V živote som sa vždy snažil vykonávať prácu najlepšie, ako som vedel. Nepoškuľoval som po inej robote,“ dodáva.
Počas svojej kariéry sa naučil, že veľa situácií by dnes riešil inak, no uvedomenie si, že „všetko je v Božom pláne“, mu dovolilo spávať pokojne.
S pocitom zodpovedne vykonanej práce odchádza do dôchodku. Hoci bude svojim kolegom chýbať adrenalín, teší sa na oddych a čas s rodinou, ktorá sa rozrástla o deväť vnúčat.
Svojmu nástupcovi, Lenke Gurskej, praje, aby robila veci so srdcom, pretože to je najdôležitejšie.
„Neodchádzam z charity tak, že by som zabuchol dvere a viac nikoho nepoznám. Som otvorený kedykoľvek komukoľvek, keby potreboval pomôcť či poradiť,“ uzatvára.
Spomienky a odkazy od kolegov
Kolegovia vyjadrili svoje uznanie a vďaku Mgr. Jozefovi Matlochovi:
- Martin Janíček, personálny riaditeľ: „Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor.“
- Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia: „Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach. …ĎAKUJEME…“
- Lenka: „V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou.“
- Kolektív zamestnancov: „Ste tým, ktorý sa stal slúžiacim, aby iní mohli slúžiť. Tvorili ste kolobeh - kolobeh služby, kolobeh dávania, kolobeh vo svete, kde mnohí chcú byť lídrami, chcú viesť, vládnuť a uchopiť moc. Vy ste stáli na čele, no stali ste sa sluhom, ktorý chcel, aby iní rástli.“