Svet si každoročne pripomína ukončenie jednej z najtragickejších kapitol ľudských dejín - koniec Druhej svetovej vojny a porážku fašizmu. Tento vojnový konflikt, ktorý si svojimi škodami a rozsahom vyžiadal desiatky miliónov životov, nemá v dejinách ľudskej civilizácie obdobu. V súčasnosti si jednotlivé národy Európy pripomínajú tieto udalosti 8. mája. Na Slovensku je tak dnes 8. máj sviatkom pokoja a je v kalendári označený ako Deň víťazstva nad fašizmom. Rozhodnutie prijala Národná rada Slovenskej republiky v júni 2006. V Ruskej federácii, ako aj v ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, si v tejto súvislosti pripomínajú 9. máj ako ukončenie Veľkej vlasteneckej vojny a tento deň nazývajú Dňom víťazstva.
Najväčší konflikt v dejinách ľudstva
Druhá svetová vojna bola dodnes najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Je to dejinný fenomén, ktorý v ľudskej pamäti zanechal tú najsilnejšiu a najhroznejšiu skúsenosť. Jej bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po Prvej svetovej vojne a Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržiavanie versaillského systému. Proti expanzívnemu fašizmu založeného na neľudských teóriách rasizmu a antisemitizmu smerujúcich ku genocíde celých národov sa postavila veľká protifašistická koalícia. Bola to vojna dvoch ideových a myšlienkových svetov, a v zápase týchto dvoch zoskupení sa rozhodovalo o ďalšom osude ľudstva.
Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku Druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939, keď hitlerovské vojská napadli Poľsko. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júla 1937). Počas nasledujúcich šiestich rokov zasiahla 62 štátov, ktoré predstavovali až 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov, bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii. Najbrutálnejšie dôsledky vojny zasiahli predovšetkým civilné obyvateľstvo - nielen priamo v dôsledku bombardovania a bojov, ale aj v dôsledku genocídy a rasovej politiky nacistického režimu.
Podľa odhadov si vojna vyžiadala viac než 60 miliónov obetí - z toho približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov. Podľa údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch obyvateľov bývalého Československa asi 350 000 až 360 000. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235 000 osôb, z nich asi 149 000 židovského pôvodu. V Česku to bolo 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350 000 osôb.
Cesta k víťazstvu: Kľúčové momenty a spojenci
2. svetová vojna: Skutočné zábery, žiadna hudba, čistý zvuk
V počiatočnej fáze vojny dosahovalo nacistické Nemecko značné úspechy a víťazilo na všetkých frontoch. Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa tak pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor. Bitky ako bitka o Stalingrad (november 1942 - február 1943), bitka o mesto Kursk (júl - august 1943) a spojenecká invázia na Sicíliu (júl - august 1943), čím otvorili západný front, vzbudili nádeje na obrat vo vojne. Úspechy sovietskej Červenej armády, ako aj úspech západných spojencov v bojoch s agresorom, predznamenali koniec vojny.
Na jar 1945 už bolo len otázkou času, kedy hitlerovské Nemecko kapituluje. Aktu kapitulácie predchádzala bitka o Berlín. Dňa 2. mája 1945 Červená armáda porazila nemecké obranné vojská pri Berlíne, napriek tomu však k podpisu kapitulácie Nemecka stále neprichádzalo. Michail Petrovič Minin, ktorý sa zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla. Červená armáda zlomila posledný tuhý odpor nemeckých nacistov víťaznou bitkou o Berlín.
Prečo 8. a 9. máj? Kapitulácia Nemecka
Po spáchaní samovraždy Adolfom Hitlerom sa jeho nástupcom stal veľkoadmirál Karl Dönitz. Ten si bol plne vedomý nevyhnutnosti kapitulácie, no usiloval ešte o presun čo najväčšieho počtu svojich vojsk i reprezentantov nacistického režimu na územie ovládané západnými spojencami. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 o 02:41 hod. v Remeši vo Francúzsku. Podpísaná bola v sídle západných spojencov zástupcami Nemecka a ôsmimi generálmi zo ZSSR, USA, Francúzska a Veľkej Británie. Dokument nadobudol účinnosť 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. Na jej základe malo dôjsť 8. mája 1945 do 23:01 hod. k ukončeniu všetkých bojov.
Keď sa o podpise kapitulácie dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za "predbežný protokol o kapitulácii Nemecka". Stalinovu nevôľu vyvolala najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne, kde sa odohrávala rozhodujúca bitka a kde Sovieti niesli hlavnú ťarchu bojov. Sovietsky zväz požadoval, aby sa akt podpisu kapitulácie zopakoval v Berlíne. Stalo sa tak v noci z 8. na 9. mája 1945. Podpisového aktu sa za sovietsku stranu zúčastnil maršal Georgij Žukov. V Sovietskom zväze vďaka časovému posunu už bolo 9. mája, keď kapitulácia nadobudla platnosť.
Z uvedených historických skutočností teda vyplýva, že oba termíny - 8. aj 9. máj, symbolizujúce porážku fašizmu a ukončenie Druhej svetovej vojny v Európe, sú opodstatnené a správne. V krajinách pod sovietskym vplyvom bol za deň víťazstva stanovený 9. máj. Táto verzia sa stala oficiálnou v ZSSR a bola šírená vo všetkých štátoch tzv. východného bloku. Po páde komunizmu a rozpade východného bloku sa viaceré krajiny, vrátane Slovenska, rozhodli vrátiť k pôvodnému západnému termínu 8. mája. V Slovenskej republike bol 8. máj vyhlásený za štátny sviatok a deň pracovného pokoja.
Koniec Druhej svetovej vojny vo svete
Podpisom kapitulácie Nemecka v máji 1945 sa však vo svete ešte vojna neskončila. Napriek tomu aj po 8. máji dochádzalo k bojovým akciám, ktoré sa na území Česka skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája.
Stále prebiehali boje s Japonskom na Ďalekom východe a v Tichomorí. Definitívny koniec Druhej svetovej vojny nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska pred spojeneckými silami až 2. septembra 1945 po tragickom zhodení atómových bômb Američanmi na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Aktuálnou zaujímavosťou je, že 24. apríla 2020 podpísal Ruský prezident Vladimír Putin dekrét, ktorý označuje za dátum ukončenia Druhej svetovej vojny pre Rusov 3. september 1945. V Ruskej federácii tak učinili na základe toho, že sily bývalého Sovietskeho zväzu ešte 3. septembra bojovali s Japoncami a až v tento deň ich porazili.
Odkaz a pripomínanie
Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase Druhej svetovej vojny, ale aj ako príklad varovania pre budúcnosť. Každoročne si v týchto dňoch pripomíname jeden z najvýznamnejších okamihov histórie - Deň víťazstva nad fašizmom a skončenie Druhej svetovej vojny v Európe. Na Slovensku je Deň víťazstva nad fašizmom štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, ktorý pripadá na 8. mája.
Pripomínaním si tejto významnej historickej udalosti vzdávame česť tisícom Slovákov a príslušníkom národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas Druhej svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. To nielen v československých vojenských jednotkách v zahraničí, ale aj v povstaleckej armáde. Účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji vo vojne má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Sme hrdí na to, že na porážke fašizmu sa podieľali aj Slováci a príslušníci ostatných národnostných menšín žijúcich na území Slovenska.
Pre nás 8. máj symbolizuje tri základné hodnoty: úctu, dôstojnosť a súdržnosť. Úcta patrí všetkým tým, ktorí bojovali za našu slobodu a zasvätili svoj boj v boji proti fašizmu. Fašizmus bol zlo, zlom bude a zlom aj zostane. Súdržnosť pomohla slovenskému národu zbaviť sa fašistickej pliagy, pomohla nám zjednotiť sa a vybojovať slobodu. Hoci od konca Druhej svetovej vojny uplynuli už desaťročia, jej odkaz zostáva živý. Pamiatka Dňa víťazstva a úcta k tým, ktorí obetovali svoj život a zdravie za to, aby aj súčasné generácie mohli žiť v slobode, vytvárajú záväzok pre nás všetkých vyhnúť sa chybám, ktoré by mohli privodiť ohrozenie slobody a demokracie a tiež voči mladej generácii. Preto spomínajme v Deň víťazstva nad fašizmom na obete najstrašnejšej vojny, uctime si hrdinov a želajme si MIER.