Prvé sväté prijímanie je výnimočný a dôležitý okamih v živote každého dieťaťa - duchovne, symbolicky aj spoločensky. Je zavŕšením úvodnej fázy uvedenia do života náboženského spoločenstva pre každého veriaceho. Aby sa dieťa stalo plnohodnotným členom, musí spĺňať určité predpoklady a preukázať určitý stupeň duchovnej zrelosti, ktorá si vyžaduje dôkladnú prípravu.
Okrem samotnej prípravy je dôležité oboznámiť sa aj s priebehom tejto sviatosti a následnou oslavou v kruhu rodiny a priateľov. Je potrebné naštudovať si vopred pravidlá a odporúčania priamo vo farnosti.
Základné predpoklady a vek
Hoci vek pre prvé prijímanie nie je presne určený, mladí veriaci sa naň zvyknú pripravovať počas tretieho ročníka základnej školy, teda vo veku 8 až 9 rokov. Rozhodujúcim faktorom by však u dieťaťa mala byť určitá samostatnosť v uvažovaní a rozhodovaní. U detí dochádza v 8. roku života k rozpoznávaniu dobra a zla a začínajú užívať rozum, preto je vhodným časom na prípravu k svätému prijímaniu 3. ročník ZŠ.
Kánon 913 - § 1 stanovuje, že aby sa Najsvätejšia Eucharistia mohla podávať deťom, vyžaduje sa, aby mali dostačujúce vedomosti a dôkladnú prípravu, aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a mohli s vierou a nábožne prijať Pánovo Telo.
Úloha rodičov a farnosti v príprave
Primárna zodpovednosť za prípravu na prijímanie leží na pleciach kňaza a rodičov. Rodičia sa už pri krste zaviazali, že budú dieťa viesť ku kresťanskému životu a teraz nastal čas, kedy by mu mali vysvetliť zmysel a význam aktu Eucharistie i vyzdvihnúť, prečo sa na túto slávnosť treba začať zodpovedne pripravovať už niekoľko mesiacov vopred.
Vo farnostiach býva zvykom usporiadať v dostatočnom predstihu jedno osobitné stretnutie venované rodičom, v ktorom im kňaz objasní ich úlohu v príprave na sviatosť i vo výchove všeobecne. Od okamihu vyplnenia a podpísania žiadosti sa rodičia zaväzujú, že budú slovom a skutkami pre svoje deti vzorom mravnosti. Budú vytvárať v domácnosti pokojné a harmonické prostredie, budú deti viesť k modlitbe ráno a večer a k pravidelnému učeniu sa toho, čo preberali na hodinách náboženstva - čiže pokračujú v tom, k čomu sa zaviazali pri sobášnom obrade a pri obrade krstu svojich detí. Akými kresťanmi budú deti, závisí predovšetkým od rodičov, ktorí sú s nimi častejšie, sú ich prvotná Cirkev a ohlasovatelia kresťanského učenia.
Príprava samotná potom pozostáva z vedomostnej a praktickej časti. Teoretické vedomosti dieťa nadobúda najmä na náboženskej výchove v škole (i keď príprava na prijímanie nie je prioritou učebných osnov), no prispieť k ich hlbšiemu absorbovaniu môžu tiež rodičia. Praktickou časťou je hlavne účasť na svätých omšiach, kde sú to opäť rodičia, ktorí môžu byť aktívnym príkladom vzorných kresťanov. Popritom by sa mali uistiť, že dieťa s blížiacim sa termínom prvého svätého prijímania absolvuje prvú svätú spoveď. Väčšina farností odporúča ich účasť aj pri tomto akte.
Farská príprava a podmienky
Príprava detí na slávnosť Prvého svätého prijímania prebieha vo farnostiach každý rok od začiatku školského roka až do termínu slávnosti (zvyčajne v máji alebo v júni). Rodičia môžu na farskom úrade požiadať o pomoc pri príprave dieťaťa k sviatostnému životu (sviatosť Eucharistie a pokánia), ideálne na začiatku školského roka.
Pre začatie prípravy je nutné, aby dieťa chodilo na ZŠ na hodiny náboženskej výchovy. Taktiež je potrebné vyplniť prihlášku dieťaťa na Prvé sväté prijímanie a v prípade, že dieťa bolo pokrstené mimo domácej farnosti, priložiť aj potvrdenie o prijatí sviatosti krstu.
Medzi podmienky prípravy a pripustenia k prvému svätému prijímaniu patria:
- Navštevovanie hodín náboženskej výchovy v rámci školy.
- Pravidelná účasť na svätej omši v nedeľu a v prikázaný sviatok (deti často dostanú malý zošit, kde si potvrdzujú účasť).
- Účasť detí na „detských“ svätých omšiach (ak sú organizované farnosťou).
- Účasť rodičov na stretnutiach v rámci farskej katechézy (zvyčajne raz do mesiaca).
- Tesne pred slávnosťou Prvého svätého prijímania rodičia a deti pristúpia k sviatosti zmierenia.
Teoretická príprava: Vedomosti pre duchovný život
Vedomostné oblasti, s ktorými by sa malo dieťa pred prvým prijímaním dôverne oboznámiť, budú tvoriť jadro jeho neskoršieho duchovného života v kresťanskom spoločenstve. Napriek tomu, že väčšinu spomínaného je nutné sa naučiť naspamäť, v žiadnom prípade nejde len o dogmatické memorovanie. Funkčné porozumenie by malo sprevádzať celý proces učenia.
Základné modlitby a vyznanie viery
K elementárnym poznatkom patrí ovládanie troch základných modlitieb:
- Otče náš (Modlitba Pána)
- Zdravas, Mária (Anjelské pozdravenie)
- Sláva Otcu (Chvála Najsvätejšej Trojice)
Dieťa by malo tiež rozumieť, že modlitba je rozhovorom priamo s Bohom. Apoštolské vyznanie viery („Verím v Boha“) by takisto malo patriť do repertoára mladého adepta kresťanskej viery.
Sviatosti
Je dôležité poznať sedem sviatostí, ktorými sú:
- Krst
- Birmovanie
- Sviatosť Oltárna (Eucharistia)
- Sviatosť Zmierenia (Pokánie)
- Pomazanie chorých
- Kňazstvo
- Manželstvo
Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré prinášajú neviditeľnú Božiu milosť do našich duší. Božia milosť je dar od Boha, ktorý nám pomáha dostať sa do neba. Krstom sa zmýva dedičný hriech a človek sa stáva Božím dieťaťom a členom Cirkvi. Pri krstnom sľube vyznávame vieru v Boha, zriekame sa hriechu a sľubujeme nasledovať Krista. V deň prvého svätého prijímania si krstné sľuby obnovujeme.
Pravdy viery
Medzi šesť hlavných právd, pojednávajúcich o Bohu a ceste k spáse, patria:
- Boh je len jeden.
- V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý (Najsvätejšia Trojica).
- Boží syn sa stal človekom, aby nás vykúpil.
- Boh je spravodlivý sudca: dobrých odmieňa a zlých tresce.
- Duša človeka je nesmrteľná.
- Božia milosť je na spásu potrebná.
Boh je Pán celého sveta a náš nebeský Otec. Ježiš Kristus je Boží Syn, pravý Boh a pravý človek, ktorý nás vykúpil svojou smrťou.
Desatoro Božích prikázaní
Desatoro, ako zhustený etický kódex kresťanstva, je fundamentálnym predpokladom pre plnohodnotný život v súlade s morálkou. Trvalé osvojenie si jeho bodov povedie k ich neskoršiemu prijatiu za vlastné. Hlavné prikázanie Ježiša znie: „Miluj Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého.“ Správnemu vzťahu k Bohu nás učia prvé tri prikázania, vzťahu k ľuďom 4. až 10. prikázanie.
- Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal. - Pána Boha máme mať na prvom mieste, len jemu sa klaňať, veriť mu, Jeho počúvať, milovať a rozprávať sa s ním v modlitbe.
- Nevezmeš Božie meno nadarmo. - Meno Pána Boha, Pána Ježiša, Panny Márie a svätých máme používať len pri modlitbe, v kostole, v úctivom rozhovore o nich.
- Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. - V nedeľu a v prikázané sviatky máme ísť do kostola na celú svätú omšu a nemáme v tie dni ťažko pracovať.
- Cti svojho otca i svoju matku. - Hovorí o tom, ako sa máme správať k rodičom.
- Nezabiješ. - Máme si chrániť svoje aj cudzie zdravie aj život. Chránime život v prírode, neubližujeme zvieratám a neničíme prírodu. Zdravie a život si chránime správnym obliekaním, dostatočným spánkom, zdravou stravou, pohybom na vzduchu. Škodí prejedanie sa, vysedávanie pred TV či počítačom, fajčenie, pitie alkoholu, drogy, bitky.
- Nezosmilníš. - Spolu s 9. prikázaním hovorí, že si máme chrániť čistotu tela a duše. Nemáme pozerať nevhodné filmy, časopisy, hovoriť škaredé slová, vtipy, alebo sa vysmievať z lásky medzi mužom a ženou.
- Nepokradneš. - Spolu s 10. prikázaním hovorí, že nemáme poškodzovať a odcudzovať majetok blížneho, ani školský či verejný. Nemáme závidieť jeden druhému. Veci máme chrániť, používať len na dobro a nemáme chcieť to, čo patrí iným. Požičané veci máme vrátiť a nemáme byť lakomí a závidieť.
- Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. - Nemáme klamať, žalovať, ohovárať a osočovať. Sľubovať môžeme len vtedy, keď vieme, že sľub dodržíme.
- Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. - Chránime si čistotu tela a duše.
- Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. - Chránime svet okolo nás a rešpektujeme majetok iných.
Svedomie je vnútorný hlas, ktorým sa k nám Pán Boh prihovára a usmerňuje nás, čo je správne a čo nie.
Pätoro cirkevných prikázaní
Pätoro cirkevných prikázaní popisuje záväzky k dodržiavaniu disciplíny pri svätení sviatkov, účasti na omšiach a podpore Rímskokatolíckej cirkvi. Je dôležitým východiskovým bodom pre aktívnu participáciu v cirkevnej komunite.
- V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej svätej omši. - Máme povinnosť byť na celej svätej omši.
- Zachovávať prikázané dni pokánia. - Týka sa to dní kajúcnosti, ako je Veľký Piatok, Popolcová streda a každý piatok v týždni (zriekanie sa nejakého dobra, skutku). Skutky kajúcnosti môžu byť svätá omša, modlitba ruženca, krížovej cesty, zrieknutie sa sledovania TV, nejedenie mäsa, sladkostí, návšteva chorého s pomocou, návšteva cintorína spojená s modlitbou, sebazaprenie a iné.
- Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
- Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
- Podporovať cirkevné ustanovizne. - To znamená podporovať Cirkev finančne, modlitbou za Cirkev, svojou pomocou na brigáde alebo svojou aktivitou v Cirkvi.
Hriech a pokánie
Hriech je zlý skutok, vedomé a slobodné prestúpenie Božieho príkazu v malej alebo veľkej veci, ktorý nás vzďaľuje od Boha. Človek hreší vtedy, keď vie, že uráža Boha. Hrešíme myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Hriechy delíme na dedičný hriech a osobné hriechy. Osobné hriechy delíme na ľahké (všedné) a ťažké (smrteľné).
Dedičný hriech je trvalá náklonnosť človeka na hriech, je to hriech, v ktorom prichádza každý človek na svet. Jeho následkami sú zatemnený rozum, vôľa naklonená k zlému, utrpenie, smrť a strata Božej milosti, a tým aj práva na nebo. Osobný hriech je zlo, ktoré páchame my. Ťažký hriech je, keď vedome a dobrovoľne prestúpime Desatoro alebo Pätoro vo vážnej veci. Človek ťažkým hriechom stráca Božiu milosť. Všetky hriechy nie sú rovnaké; sú hriechy veľké a malé.
Pokánie je zmena života k lepšiemu. Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi s predsavzatím polepšiť sa. Modlitba ľútosti znie: „Bože môj, celým srdcom ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Odpusť mi pre krv Kristovu!“
Pán Boh nám odpúšťa hriechy vo sviatosti krstu a vo sviatosti zmierenia. Boh je milosrdný k hriešnikom.
Sviatosť zmierenia (Svätá spoveď)
Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej sa nám odpúšťajú hriechy spáchané po krste. Je to Boží dar, ktorý lieči dušu človeka. Aby nám mohli byť odpustené hriechy, je potrebné vyzovať všetky hriechy a úprimne ich oľutovať.
Priebeh svätej spovede pozostáva z:
- Katolícky pozdrav („Pochválený buď Ježiš Kristus! - Naveky. Amen.“).
- Prežehnanie („V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“).
- Vyznanie hriechov kňazovi.
- Poučenie kňaza a úkon pokánia (čo treba spraviť po spovedi).
- Modlitba ľútosti.
- Rozhrešenie kňazom.
- Záver („Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý! - Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“).
Deti by mali byť oboznámené s postupom pri spovedi (spytovanie svedomia, trpezlivosť v rade pred spovednicou, konverzácia počas spovede, prejavenie ľútosti a akt rozhrešenia).
Sviatosť Eucharistie (Sväté prijímanie)
Eucharistia, sviatosť oltárna alebo sväté prijímanie sú v kresťanstve označením pokrmu, chleba a vína, ktorého konzumácia znamená zjednotenie so spasiteľom, Ježišom Kristom. Svätá omša je nekrvavá obeta Pána Ježiša, obetná hostina, pri ktorej nám Ježiš dáva svoje telo ako pokrm pre našu dušu.
Ustanovenie Eucharistie
Posledná večera sa konala na Zelený štvrtok. Pán Ježiš pri Poslednej večeri ustanovil Sviatosť oltárnu - Eucharistiu, premeniac chlieb na svoje telo a víno na svoju krv. Takto zostal medzi nami neustále prítomný, aby nás ňou posilňoval a uzdravoval na ceste do neba.
Z chleba a vína sa stane živý Pán Ježiš, pretože kňaz má moc premieňať chlieb a víno slovami: „Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás...“ a „Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov...“ Pri svätom prijímaní prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša - pod spôsobom chleba a vína. Naša duša sa sýti živým chlebom, ktorým je Pán Ježiš.
Posledná večera | Ján 13
Podmienky hodného prijatia
Aby sme hodne prijali Telo a Krv Krista Pána, je potrebné splniť tieto podmienky:
- Musíme byť bez ťažkého hriechu.
- Musíme vedieť, že prijímame Pána Ježiša.
- Musíme mať dobrý úmysel.
- Musíme sa pred svätým prijímaním zdržať jednu hodinu jedla a nápojov (okrem vody a liekov) - tzv. eucharistický pôst.
Ku svätému prijímaniu môže pristúpiť každý pokrstený človek, starší ako sedem rokov, ktorý nemá ťažký hriech. Duchovne sa pripravíme tak, že si pripravíme srdce (ak je to potrebné, aj svätou spoveďou). Telesne dodržíme eucharistický pôst.
Svätá omša
Svätá omša má dve hlavné časti:
- Bohoslužba slova
- Bohoslužba obety
V bohoslužbe slova počúvame Božie slovo cez čítania, žalmy a evanjelium. Bohoslužba obety má tri časti: príprava obetných darov, premenenie a prijímanie. Pri obetovaní kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána Ježiša.
Prikázané sviatky
Okrem nedieľ sú prikázané aj nasledujúce sviatky:
- Sviatky Pána:
- Narodenie Pána (25.12.)
- Zjavenie Pána (6.1.)
- Nanebovstúpenie Pána (40. deň po Veľkej noci)
- Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi
- Sviatky Panny Márie:
- Bohorodičky Panny Márie (1.1.)
- Nanebovzatie Panny Márie (15.8.)
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.)
- Sviatky svätých:
- Svätých apoštolov Petra a Pavla (29.6.)
- Všetkých svätých (1.11.)
Praktická príprava: Živá viera v rodine a farnosti
V rámci praktickej prípravy sa dieťa začne postupne aktívne zapájať do kresťanských ceremónií a zúčastňovať na dianí v náboženskej obci. Ideálnym štartom sú nedeľné omše, počas ktorých nadobudne pocit autentického zážitku z religiózneho obradu a ľahšie si ho spojí s teoretickým popisom.
Dieťa si vypočuje kázeň, zažije atmosféru v kostole, spozná jeho jednotlivé časti a zoznámi sa s ostatnými veriacimi z farnosti. Po niekoľkých návštevách si zvykne na pravidelnosť bohoslužieb a zbaví sa prípadných obáv, či rozpakov prirodzene plynúcich s pohybom v dovtedy nepoznanom prostredí. V našej farnosti majú deti pri slávnosti oblečené rovnošaty, ktoré sa požičiavajú z fary. Deti ich majú právo nosiť ešte nejaký čas aj na ďalšie sväté omše.
Inou vhodnou formou, ako v deťoch vzbudiť pocit kresťanskej spolupatričnosti, je zúčastniť sa na kurze prípravy na prvé sväté prijímanie organizovanom farnosťou. Tam im v skupine všetko potrebné vysvetlia katechéti a vďaka pravidelnému styku s rovesníkmi získajú prvú skúsenosť s fungovaním náboženského spoločenstva. Dôležitým momentom je tiež neformálne stretnutie s kňazom, ktorý bude pri prvom svätom prijímaní slúžiť.
Osobné svedectvá a skúsenosti
Skúsenosti z prípravy ukazujú, že je rozdiel medzi deťmi z rodín praktizujúcich kresťanov a tými, ktorých rodičia vieru nepraktizujú. Deti vedené k viere chápu súvislosti prvého svätého prijímania lepšie. Rodičia Andrej a Petra tvrdia, že ich dcérka Šarlotka verí autoritám a to pozitívne vplýva na jej vnímanie Eucharistie. Rodičia Ján a Veronika zas svedčia o tom, že ich deti Tobiáš a Dávid pochopili, že Eucharistia je Pán Ježiš, osoba, nie len "čo je to", ale "kto je to". Čas Tobiášovej prípravy ich obohatil, robili si s deťmi kvízy a žasli, koľko toho deti vedia.
Katechétka Majka, ktorá sa venuje deťom so špeciálnymi potrebami, vidí, že Ježiš je pre nich niekto veľmi mocný, láskavý a milujúci. Aj keď ho nevidia, „cítia dobro“. Podľa nej sa deti snažia, aby vôbec mohli prijať Ježiša, napriek častému nezáujmu rodičov alebo problémom s učením.
Kňazi a katechéti potvrdzujú, že deti sú inšpiratívne svojou čistotou sŕdc, radosťou a poctivosťou. Zároveň zdôrazňujú, že katechéti za pár hodín týždenne nenahradia výchovu v rodine. Vnímanie Eucharistie u detí je z veľkej miery ovplyvnené vzorom rodičov - ak u nich vidia lásku k Bohu a život viery, prirodzene to kopírujú.
Organizačné tipy pre slávnostný deň
Prvé sväté prijímanie nie je len o obrade, oslave, ani o daroch. Je dôležité vysvetliť si s dieťatkom, čo sa počas tejto veľkej slávnosti udeje, aby mohlo svoje srdiečko otvoriť pre samotného Pána Ježiša. Dôkladne sa spolu s ním pripravte na svätú spoveď. Celkom najdôležitejšie je pri príprave nezabudnúť na veľkú dávku lásky a pokoja.
Praktické tipy pre rodičov:
- Pripravte si krstnú sviecu dieťatka - budete ju potrebovať na samotný obrad.
- Zabezpečte dekorácie na výzdobu domu alebo bytu, ak chystáte posedenie s rodinkou. Postačí pár balónikov, servítky, obrus, lupienky či organza na stôl. Ak bude hostí viac, môžete pripraviť menovky. Do vázičiek môžete pripraviť jednoduché biele kvietky (ruže, gypsomilky, tulipány, gerbery).
- Malým darčekom môžete hosťom poďakovať za to, že prijali pozvanie, a zvýrazniť tak tento výnimočný deň.
- Zabezpečiť môžete aj Spomienkovú knihu, do ktorej môžu pozvaní hostia písať jedinečné odkazy a priania pre dieťatko.
tags: #prve #svate #prijimanie #podunajske #biskupice