Druhé kolo volieb prezidenta SR sa konalo 30. marca, pričom volebné miestnosti sa zatvorili o 22:00, kedy sa zároveň začalo sčítavanie hlasov. Žiadny vážny incident sa počas dňa nestal, a tak sa moratórium skončilo. Priebežné výsledky sa zverejňovali na webovej stránke Štatistického úradu, pričom sa očakávalo, že pribudnú rýchlejšie ako v prvom kole, keďže sa sčítavali hlasy len pre dvoch kandidátov. Oficiálne výsledky vyhlásil Štatistický úrad SR na druhý deň o 12:00 h.
Volebná noc a prvé reakcie
V štábe Zuzany Čaputovej v Starej tržnici v Bratislave, kde sa už pred 21:00 zišiel dav hostí, podporovateľov a novinárov, panovala dobrá nálada. Z prítomných členov Progresívneho Slovenska tam boli predseda Ivan Štefunko a poslanec Martin Poliačik. O 20:55 Zuzana Čaputová novinárom povedala, že výsledky budú podľa nej tesné. Medzi 22:00 a 22:36 hodinou boli zverejňované prvé výsledky a prieskumy. Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, realizovaného na vzorke 1 204 respondentov, chcelo Zuzanu Čaputovú voliť 55,2 % voličov a Maroša Šefčoviča 44,8 %. Prieskum spoločnosti Median SK pre RTVS, uskutočnený počas piatku a soboty na vzorke 1 071 respondentov, prisúdil Zuzane Čaputovej 60,5 % a Marošovi Šefčovičovi 39,5 %.
Podľa spočítania 100 % hlasovacích lístkov sa volieb zúčastnilo 41,79 % voličov, z nich 97,93 % odovzdalo platný hlasovací lístok. Zuzana Čaputová získala 1 056 582 hlasov (58,4 %), Maroš Šefčovič 752 403 hlasov (41,59 %). Vzhľadom na nízku volebnú účasť sa víťazom volieb stal kandidát, ktorý v histórii doterajších prezidentských volieb získal najmenej hlasov voličov.
Zuzana Čaputová vo svojom víťaznom prejave o 00:00 poďakovala voličom a zdôraznila, že jej víťazstvo sa podarilo dosiahnuť spôsobom, o ktorom sa pochybovalo. „Ďakujem, že ste boli so mnou, ja budem teraz s vami,“ povedala. „Ďakujem všetkým, ktorí mi dali hlas, ale aj tým, ktorých dôveru som nezískala, a budem sa usilovať o ich dôveru.“ Uviedla, že veľké veci, ako je budovanie krajiny, sa rodia pomaly, a vyzvala k vytrvalosti. Zdôraznila, že víťazstvo je možné dosiahnuť bez podpásových útokov a ostrého slovníka, čo potvrdili komunálne, prezidentské a verí, že aj európske voľby. Vyslovila presvedčenie, že Slovensko si pýta túto zmenu. „Možno sme si mysleli, že slušnosť v politike môže byť prejav slabosti, a dnes vidíme, že to bola naša sila. (...) Netešme sa zo smútku súperov, pozerajme sa dopredu. Lebo máme čo naprávať. Je to lepšie, ako sme si mysleli. Hľadajme teda, čo nás spája. Povýšme spoluprácu nad boje.“ Zároveň oznámila, že jej prvá zahraničná cesta povedie do Českej republiky.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) gratuloval novozvolenej prezidentke Zuzane Čaputovej. „Pani prezidentke želám, aby bola vo svojom pôsobení úspešná,“ napísal na sociálnej sieti a vyjadril vieru v konštruktívnu spoluprácu. Maroš Šefčovič priznal prehru, pogratuloval zvolenej prezidentke a oznámil, že sa vracia do Bruselu. Zdôraznil, že najdôležitejším momentom volieb je pro-európsky imidž krajiny. V prezidentskom paláci ho nahradí doterajší prezident Andrej Kiska, ktorý sa po Čaputovej víťazstve zvítal s ňou a silno ju objal, darujúc jej kyticu. Kiska v krátkom vystúpení povedal, že Slovensko potrebuje prezidentku, akou je Zuzana Čaputová, za dôvod označil témy ako Kočner a spravodlivosť.
Kontroverzný príhovor Ivana Štefunka a Miroslava Beblavého
Krátko po vystúpení Zuzany Čaputovej vystúpili na pódium aj Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Skonštatovali, že jej víťazstvo je zároveň aj víťazstvom liberalizmu na Slovensku. Za toto sa na ich hlavy zniesla ostrá kritika najmä z radov opozície. Mnohí tvrdili, že to bolo nevhodné. Zuzana Čaputová vnímala túto situáciu trošku inak, keďže bola zamestnaná práve skončeným prejavom a počúvala ich menej pozorne. Vnímala, že tam stoja dvaja predstavitelia dvoch politických strán, ktorí pomáhali kampani. Pre ňu sa ich prejav spájal najmä s množstvom dobrovoľníkov, ktorí na kampani spolupracovali, zbierali podpisy alebo rozdávali letáky. Ich vystúpenie brala ako symbolické zavŕšenie alebo oslavu pomoci týchto dvoch politických strán.
Na strane opozície to však bolo vnímané tak, že sa pokúsili uzurpovať si pozornosť, ktorá tam bola kvôli Čaputovej, na seba a na svoj vlastný politický projekt v eurovoľbách a v parlamentných voľbách. Čaputová priznala, že je to legitímny pohľad. „Možno mohli voliť šťastnejší obsah alebo slová, aby to nevyznelo ako politická reč predstaviteľov dvoch politických strán a viac sa to držalo kontextu prezidentských volieb.“ Volebnú noc usporiadatelia držali viac-menej mimo politiky okrem tých dvoch strán, ktoré boli užšie spojené s kandidatúrou, keďže sa Čaputová celý čas neprofilovala ako kandidátka opozície, ale uchádzala sa o hlasy všetkých voličov.
Zazneli aj silné kritické hlasy. „Bol by som rád, aby týchto pánov dala do karantény, aby neznechucovala kresťanov, aby ich nevystavovala strachu,“ povedal Igor Matovič na margo vystúpenia Štefunka a Beblavého na Čaputovej pódiu. Podobne sa pridala aj SaS, ktorá tvrdí, že išlo o vrcholne nevhodné vystúpenie. „Očakávam od prezidentky, tak ako sme ju podporovali a budeme ju kontrolovať, že sa odstrihne od týchto ľudí a bude nestranícka,“ povedala šéfka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová.
Prvotné zhodnotenie výsledkov prezidentských volieb 2019
Vízie a prvé výzvy novej prezidentky
Zuzana Čaputová sa po zvolení stretne s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, ale o vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice hovoriť nechce. V povolebnom rozhovore pre TREND rozpráva aj o tom, či jej môže ešte vypadnúť zo skrine nejaký kostlivec podobne, ako sa to stalo Andrejovi Kiskovi v súvislosti s daňovou kauzou jeho firmy. Pokiaľ ide o prvé kroky, zatiaľ nemala premyslené nič konkrétne po náročnom víkende, avšak avizuje, že sa určite bude snažiť urobiť niečo, čo bude podobne symbolické s hodnotovým odkazom. Prvým reálnym testom jej politických zručností bude zrejme voľba nového generálneho prokurátora. Prezident nemôže zmeniť zákon, ale môže komunikovať s predstaviteľmi výkonnej moci alebo oslovovať poslancov parlamentu, aby sa spoločne zamysleli nad modelom, ktorý by mohol byť pre všetkých lepší.
Šéf parlamentu Andrej Danko želal Zuzane Čaputovej, aby bola prezidentkou, ktorá bude ľuďom pomáhať hľadať pravdu, cestu, pomáhať zachovať si národnú identitu a aby im pomohla zachovať si ľudskosť. Podpredseda vlády Richard Raši želal prezidentke SR Zuzane Čaputovej, aby ani na chvíľu nezabudla, že reprezentuje všetkých občanov Slovenska. Jeho stranícky kolega Dušan Jarjabek ocenil prejav prezidentky ako výborne napísaný a ambiciózny. Jarjabek zdôraznil, že Čaputová svoju politickú kariéru začína v paláci a nikto ju zatiaľ nepozná, preto ju mieni hodnotiť až po čase. Prejav vníma ako ústretový, s cieľom dosiahnuť zmierenie v spoločnosti a venovať sa problémom každodenného života namiesto roztržiek. Predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára tešilo, že prezidentka neprichádza s čiernymi okuliarmi a že sa nevyhla oblastiam, v ktorých sa Slovensku darí, pričom zdôraznil význam členstva v euroatlantických štruktúrach. Prezidentke zaželal úspešné plnenie mandátu a aby dokázala ostať nadstraníckou hlavou štátu pre každého občana.
Ivan Štefunko opúšťa predsedníctvo Progresívneho Slovenska
Koncom apríla 2019, približne mesiac po prezidentských voľbách, predseda strany Progresívne Slovensko (PS), z ktorej vzišla novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová, ohlásil, že sa už nebude uchádzať o funkciu šéfa strany. Ivana Štefunka pravdepodobne nahradil Michal Truban. Štefunko sa v širokej verejnosti v posledných dňoch zapísal aj nevydareným príhovorom po Čaputovej víťazstve. Ako hlavný dôvod svojho rozhodnutia nekandidovať na májovom sneme strany uviedol: „Viem, že do volieb musí hnutie viesť človek, ktorý je 100-percentne zdravotne fit. Mám za sebou tri operácie mozgu a doteraz riešim ich dôsledky. Napriek tomu som naštartoval hnutie, dosiahli sme skvelé výsledky, je čas posunúť štafetu ďalej. Svoju úlohu som splnil.“ Zároveň dodal: „Progresívne Slovensko sme od začiatku a zámerne budovali ako hnutie, ktoré nestojí na jednom človekovi.“
K Štefunkovmu odstúpeniu mohla prispieť aj trápnosť, ktorá sa mu podarila vyrobiť počas volebnej noci Zuzany Čaputovej spoločne s Miroslavom Beblavým, keď dvojica na seba nepremyslene strhla pozornosť, čo bolo mnohým proti srsti. Faktom však je, že o Štefunkových zdravotných problémoch sa v kuloároch hovorilo už dlhšie. Marketingová odborníčka Simona Bubánová v tejto súvislosti uviedla: „Je to určite dobrý ťah. Tým, že voľby vyhrala Zuzana Čaputová, zabezpečil Progresívnemu Slovensku mediálnu pozornosť. Keďže pán Štefunko odstúpil, ešte posilnil značku PS.“
Ďalšie dôvody Štefunkovho odchodu:
- Zdravotné problémy: Štefunko prekonal tri operácie mozgu, čo mu bránilo venovať sa líderstvu v strane naplno.
- Nevydarený príhovor po Čaputovej víťazstve: Spolu s Miroslavom Beblavým využili víťazstvo Čaputovej na príhovor na pódiu, za čo schytali veľkú kritiku.
- Podozrenia okolo podnikania: Štefunko musel vysvetľovať podozrenia okolo možného kartelu pri eurofondovej súťaži v súvislosti s firmou Monogram, v ktorej mal podiel, hoci tvrdil, že bol nepriamym akcionárom a nemal dosah na jej riadenie.
- Marketingová stratégia: Niektorí odborníci upozornili, že Štefunko už mal politickú minulosť (začínal v SDĽ). Michal Truban bol novou tvárou, ktorú bolo možné lepšie „predať“ voličom.
Štefunko napriek podlomenému zdraviu z politiky úplne neodchádza. „Mojou ambíciou bude venovať sa príprave volebného programu a hľadaniu talentov pre PS v role podpredsedu,“ priblížil s tým, že bude naďalej podpredsedom strany. Pomyselnú štafetu po ňom pravdepodobne prevzal zatiaľ jediný kandidát na lídra strany - Michal Truban. Ten svoje dôvody kandidatúry vysvetlil: „Po debatách s ľuďmi v PS a mojom okolí som sa rozhodol, že na tomto sneme budem kandidovať za predsedu. Chcem do toho dať všetko, lebo viem, že zo Slovenska vieme spraviť super modernú a progresívnu krajinu, kde sa bude dobre žiť.“
Rast vplyvu PS/Spolu a politická scéna
Progresívne Slovensko prvýkrát koketovalo s myšlienkou spájania so stranou Miroslava Beblavého pred komunálnymi voľbami. Ich spoločná podpora pomohla Matúšovi Vallovi zasadnúť do primátorského kresla Bratislavy. Spoluprácu avizovali aj pri voľbách do europarlamentu a vyšlo im to aj v prezidentských voľbách. Ich spojenie im vynieslo v nezverejnenom prieskume agentúry Focus z obdobia pred druhým kolom prezidentských volieb tretie miesto s 9,1 %. Novší aprílový prieskum im už dával 14,4 %, čo by týmto stranám vo voľbách prinieslo druhé miesto hneď za Smerom a 22 kresiel v parlamente. Rýchlo získaná podpora nového opozičného bloku začala dráždiť doterajšie opozičné strany. Podľa analytikov totiž práve opozičné strany budú hrať o podobného voliča.
