Vážení spolužiaci a priatelia!
Je mi nesmiernou cťou privítať vás na tomto stretnutí po rokoch. Je to skutočne nádherný okamih, keď sa môžeme znova stretnúť, a som rád, že ste prišli, že stále cítime vzájomnú spolupatričnosť. Dnes si pripomíname naše spoločné časy a všetky zážitky, ktoré boli pre nás jednými z najkrajších.
Spomienky na školské roky
Nastal okamih, ktorým si pripomíname naše detstvo a čas prežitý na škole. S odstupom času spomíname, ako sme pred rokmi, mladučkí, nezrelí, možno trochu vystrašení, ale odhodlaní niečo dokázať, prekročili brány našej školy. Boli sme ohúrení jej veľkosťou, množstvom a chaosom. Strach zo školy pominul, keď sa k nám prihovorila naša pani učiteľka. Boj s písmenkami, číslami, násobilkou i s vybranými slovami sme zvládli úspešne. Každý školský rok nám dal niečo nové, výnimočné - spoločné výlety, bláznovstvá, prvé lásky, výhry aj prehry. Spomíname na spolužiakov, na to, ako sme boli či neboli pripravení na vyučovanie, na našu stužkovú zábavu, či možno aj na tie „Čaje o piatej“, a na mnoho iných udalostí. Na to zlé sme už dávno zabudli a to dobré sme si ešte prifarbili ružovou farbou a radi na to spomíname.
Uplynuté roky a zmeny
Odkedy sme opustili lavice našej školy, ubehlo dlhých tridsať rokov. Za ten čas pretieklo pod mostmi veľa vody a hoci občas podliehame ilúzii, že sa toho až tak mnoho nezmenilo, neúprosný čas naše tváre zmenil a na vlasoch pribudli prvé šediny. Mnohí sme sa stali babičkami a dedkami a tešíme sa z našich vnúčat. Naša škola zohrala v našom živote nezastupiteľnú úlohu, tu sa začínali naše životné víťazstvá a možno aj prehry. V našom veku už skôr inklinujeme k bezporuchovému priebehu udalostí, než k pachteniu sa za úžasnými, veľkolepými a nezabudnuteľnými zážitkami. Ale ako sa hovorí, život hovorí za nás - hovoria za nás naše rodiny, deti, a hovorí za nás náš profesionálny život.
Ako vznikajú spomienky a ako ich strácame - Catharine Young
Spomienka na absentujúcich spolužiakov a učiteľov
Dnes s láskou spomíname aj na našich spolužiakov a učiteľov, ktorí sa nedožili dnešného slávnostného dňa. Práve preto nezastupiteľné miesto pri našich spomienkach majú aj naši učitelia, najmä náš triedny profesor, ale spomenieme aj ďalších, ktorí zostali v našich mysliach a spomienkach. Ich prítomnosť v našich životoch bola rovnako dôležitá ako prítomnosť našich rovesníkov.
Prosím, vstaňme a minútkou ticha venujme spomienku nielen tým, ktorí nás opustili, ale aj nášmu triednemu učiteľovi a všetkým pedagógom, ktorí nás formovali.
(Minúta ticha)
Význam a radosť z opätovného stretnutia
Každé maturitné stretnutie má svoje neopakovateľné čaro. V takomto prípade vystupuje do popredia citovosť a intenzita znovuprežívania zašlých študentských čias. Pocit spôsobený spoločným prežívaním zašlých bezstarostných študentských čias sa za takýchto okolností ničím nedá nahradiť. Nie je dôležité, ako nás vníma verejnosť, ale ako sa vnímame navzájom, čím sme jeden pre druhého. Veríme, že tento okamih je neopakovateľný a tak krásny, že naň nikdy nezabudneme.
Logistika a poďakovanie
Pre spoločne strávené posedenie je rezervovaná miestnosť a občerstvenie. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí na stretnutie prišli a pomôžu vytvoriť jeho skvelú atmosféru, a taktiež tým, ktorí sa podieľali na jeho organizácii. „Nevadí“, môžeme vrieskať aj my a tešiť sa, že prídu iní a hlavne, že prídu tí, ktorí budú chcieť a môcť. Nemusíme si vymýšľať výhovorky, a ani tvrdiť, že stretnutie je kyslé. Stačí prísť a byť s nami.
Táto škola nás nielen dnes, ale aj po mnohé roky spájala, a ja si dnes pripadám, že som tu v jednej dobrej rodine. Cíťte sa tu ako doma, prežívajme toto naše stretnutie s láskou, ktorá nás spája. Vitajte a cíťte sa tu čo najpríjemnejšie a verím, že sa nám naše spoločné stretnutie vydarí!