Posledný ročník štúdia na strednej škole prináša nezabudnuteľné momenty. V prvom rade sa nesie v znamení príprav na maturitné skúšky, no prichádzajú taktiež chvíle veselé či nostalgické. Jednou z nich je aj pomyselná rozlúčka so školou, a to posledný zvonček.
Dlhým dňom v škole je už koniec, avšak len pre maturantov, ktorí sa týmto slávnostným aktom lúčia so svojimi školskými lavicami. Maturanti sa už nevrátia do tried, no o pár dní zasadnú k zelenému stolu, kde vyvrcholí ich študijné úsilie. Je to zároveň symbolický začiatok novej životnej etapy.

Priebeh slávnosti posledného zvončeka
Slávnostný akt posledného zvončeka sa často koná vo vestibule školy. Odštartovať ho môže napríklad pieseň mladých „Gaudeamus igitur“, po ktorej zvyčajne nasleduje prejav riaditeľky školy. Kľúčovou súčasťou programu je aj príhovor zástupcu končiacich ročníkov, ktorý v mene študentov vyjadruje poďakovanie a spomienky.
Napríklad, za končiace ročníky sa prítomným prihovoril Dominik Čonka. Vyjadril poďakovanie riaditeľke školy a celému pedagogickému zboru nielen za profesionálny, ale aj ľudský prístup. V závere slová vďaky v mene svojej triedy venoval triednej učiteľke. Myšlienka, že „Dobrý hospodár zaseje, stará sa a príde čas, keď pristúpi k žatve a zberu úrody,“ sa v kontexte maturitných skúšok a tohto dňa stáva obzvlášť výstižnou.
Príklad slávnostného príhovoru študenta
Nižšie uvádzame príklad študentského príhovoru, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia pre budúcich rečníkov. Reflektuje pocity, vďaku a nádeje, ktoré sú s týmto dňom spojené.
Oslovenie a úvod
Vážený pán riaditeľ, vážené pani zástupkyne, vážené pani profesorky, milí študenti!
Nastal ten čas. Dnes je deň, keď si každý z nás absolventov povie: „To naozaj tak rýchlo ubehlo?“ Len nedávno sme v jedno teplé septembrové ráno neisto hľadali na školskom dvore nejakú známu tvár, snažili sme sa nenápadne splynúť s davom a zaradiť sa k svojej budúcej triede. Všetko bolo pre nás nové, mali sme veľké očakávania a tešili sme sa na naše nové životné obdobie.
Spomienky a bilancovanie
Toto obdobie sa však už za niekoľko okamihov ukončí a dnešok napíše symbolickú bodku za touto rozpísanou kapitolou. Jedno je však isté, milí maturanti. Niečo sa končí, niečo sa začína - taká je „kniha života“. Za každou dopísanou kapitolou nasleduje ďalšia, ktorá príbeh dotvára. Dopredu ešte neviete, či bude pre hlavného hrdinu pozitívna, alebo mu, naopak, prinesie ťažkosti. Zaručene však posúva dej vpred. Bol by som preto rád, keby sme dnešok nevnímali ako koniec, ale ako začiatok.
Výhľad do budúcnosti a výzvy
Tento nový svet bezpochyby vyvolá v každom z nás iné pocity. Niektorí ste plní očakávaní a tešíte sa naň. Iní ste neistí a neviete, čo máte očakávať. Možno sú medzi vami aj takí, ktorí sa boja a nechcú cez tieto otvorené dvere prejsť. Musíme si uvedomiť, že závisí hlavne od nás, ako bude ten svet vyzerať a ako si poradíme s nástrahami, ktoré na nás budú za rohom číhať. Keď sa na vás pozriem, milí maturanti, viem, že väčšina si s týmito nástrahami hravo poradí. Verím, že výskok z odrazového mostíka, ktorým je dnešný deň, bude mať pre každého z vás pohodlné pristátie, a že plavba vo vlnách života bude hladká a bezproblémová.

Poďakovanie pedagogickému zboru
Touto cestou by som sa chcel poďakovať vám, pani profesorky a páni profesori, za všetko, čo ste pre nás počas rokov strávených na gymnáziu urobili. Za vaše vedomosti, ktoré ste nám trpezlivo odovzdávali, za vašu podporu, keď sme ju najviac potrebovali a v neposlednom rade za vaše cenné rady a odporúčania, ktorým ste nám viackrát nesmierne pomohli. Zaslúžili ste sa vo veľkej miere o to, aby táto kapitola, ktorá je práve na svojej poslednej strane, vyzerala tak, ako teraz vyzerá. Prispeli ste k tomu, aby nám nedopísalo pomyselné pero, aby sme neodbočili od deja a aby sme nespravili rozhodnutie, ktoré by mohlo tak pekne rozvíjajúci sa príbeh pokaziť. Za to vám od nás, absolventov školy, patrí skutočne obrovská vďaka.
Záver a prianie
Dnes tu stojíme v teplé májové ráno. Vidíme samé známe tváre a v dave nedokáže splynúť nikto. Každý z vás, milí absolventi, úspešne zvládol skúšku dospelosti a dostal tak kľúč k dverám do nového sveta. Leťte, sokolíci naši, na krídlach, ktoré vám u nás spevneli v šíry kraj, a nech vám dobrý vietor veje.