Jakabov palác patrí k najkrajším a vizuálne najzaujímavejším historickým pamiatkam Košíc. Táto stredoveko vyzerajúca budova, stojaca na rohu Mlynskej a Štefánikovej ulice, má síce len necelých 130 rokov, no jej dejiny sú mimoriadne bohaté a plné dramatických zvratov.
História a vznik paláca
Budovu si ako súkromné rodinné sídlo nechal postaviť významný košický staviteľ a podnikateľ Peter Jakab. Výstavba prebiehala v rokoch 1899 až 1903 podľa projektu jeho synov, Árpáda a Gejzu. Palác vznikol v štýle romantickej novogotiky, čo sa prejavuje prítomnosťou vežičiek, lomených oblúkov a bohato členenej fasády. Zaujímavosťou je, že pri stavbe boli použité aj vyradené kamenné články a dekoratívne prvky z rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, čím stavba získala jedinečnú autenticitu.
Pôvodne lokalita pri Mlynskom náhone ponúkala idylické bývanie v blízkosti Mestského parku. Budova od začiatku plnila viacero funkcií: okrem súkromného bývania rodiny Jakabovcov slúžila aj ako sídlo ich stavebnej firmy či nájomný objekt.
Zmeny majiteľov a vojnové obdobie
Rodina Jakabovcov palác vlastnila len do roku 1908, kedy ho predala staviteľovi Hugovi Barkányimu. Rodina Barkányiovcov objekt vlastnila až do druhej svetovej vojny, kedy sa však stali obeťami protižidovských zákonov. V rámci vojnových udalostí bola budova štátu zhabaná. Po oslobodení mesta v roku 1945 sa palác na krátky čas stal sídlom prezidenta Edvarda Beneša, čo dodnes pripomína pamätná tabuľa na jeho južnej strane.
Využitie v období socializmu a po roku 1989
Po roku 1948 palác slúžil ako výchovné a ideologické centrum Komunistickej strany Slovenska s knižnicou politickej literatúry. Neskôr, v 70. rokoch minulého storočia, prešiel objekt rekonštrukciou na Dom socialistických obradov, kde sa konali sobáše a prijímali významné návštevy. Po roku 1990 v priestoroch sídlila Britská rada (British Council).
Súčasnosť a vlastnícke spory
Smutné obdobie budovy sa začalo v súvislosti s reštitučnými nárokmi. O vlastníctvo sa dlhé desaťročia súdili dedičia rodiny Barkányiovcov a následne aj potomkovia rodiny Szakmáryovcov. Tieto právne nezhody spôsobili, že budova zostáva od roku 2001 verejnosti neprístupná a postupne chátra. Hoci boli vykonané nevyhnutné opravy strechy, otázka budúceho využitia tohto architektonického skvostu zostáva v dôsledku prebiehajúcich súdnych sporov naďalej otvorená.