Ukončenie základnej školy je významným míľnikom v živote každého študenta. Je to obdobie plné spomienok, emócií a zároveň otvára dvere k novým začiatkom a výzvam. Na tejto slávnostnej príležitosti sa zvyčajne odznievajú rozlúčkové prejavy, ktoré reflektujú prežité roky, ďakujú za podporu a prajú úspešnú budúcnosť.
Príhovor mamy
Mila mama, som si istý, že vieš, aká si pre mňa dôležitá, tak ako každá mama pre svoje dieťa. Už od malička si mi dávala len to najlepšie zo seba a som na to hrdý. Každý by si prial mamu ako si ty. Vždy si pri mne stála, nikdy si mi neodmietla pomoc, neustále si pre mňa bola oporou.
Pamätám si na prvý deň, keď si ma viedla za ruku do školy a ja som sa bál, pretože som si nebol istý, aké to tam bude. Mal som menšie obavy, ale práve to, že si išla so mnou, mi dodalo odvahu.
Moje prvé kroky viedli k tebe, prvý úsmev bol do tvojich farebných očí, prvý krásny pocit bol určený tebe. Bola to láska dieťaťa k matke, tá, ktorá je najdlhšia a najsilnejšia spomedzi všetkých. Trvá od prvého otvorenia očí až do smrti. Som rád, že tá moja patrí tebe, mamu ako ty by som prial všetkým.
Možno si to niekedy ani neuvedomuješ a možno ani ja sám, ale keď sa poriadne zamyslím, práve ty stojíš za mojimi všetkými úspechmi, za tým, aký som a akým ešte budem. Mami, mám ťa rád tak veľmi, že to ani poriadne nedokážem opísať, ale myslím si, že každý vie, čo toto slovo v živote človeka znamená.
Keď som bol ešte maličkým piatakom, nemal som odvahu ako teraz. Ty si stála pri mne a dodávala si mi ju. Vždy, keď som sa vracal zo školy domov, tešil som sa na to, že znova ucítim ten najkrajší pocit matky k dieťaťu a to najprecítenejšie objatie môjho života.
Boli momenty, keď som bol smutný, niekedy mi to nešlo v škole, niekedy som sa pohádal s dobrým kamarátom a ty si mi vždy zlepšila náladu a pomohla vyriešiť vždy to, čo ma trápilo. Preto som sa snažil byť vždy tým najlepším synom, akého môže každá mama mať, a napriek tomu, že niekedy mi to nevychádzalo, ty si ma rešpektovala, a aj za to ti patrí moja vďaka.
Moje prvé slovo patrilo tebe. Bola, aj teraz si a navždy budeš pre mňa ten najlepší človek na svete a hlavne moja mama, tá, ktorá ma vychovala, starala sa o mňa a doviedla si ma až sem, na toto miesto, aby tieto slová neboli určené nikomu inému ako tebe, mojej mame, človeku, ktorý pre mňa znamená najviac na svete.
Príhovor deviatakov
Ukončenie školskej etapy
Dnes sme sa tu zišli, aby sme opäť ukončili jeden, a to pre nás posledný, školský rok na tejto škole. Pre nás, deviatakov, nastal okamih, keď sa musíme s vami rozlúčiť. Pre nás všetkých to bude koniec jedného krásneho obdobia.
Nastal čas, keď poslednýkrát zasadneme do našich lavíc, keď naposledy zazvoní známy školský zvonček, ktorý nás sprevádzal každý deň celých 9 rokov. Bolo to dávno, ale pre nás, ako by to bolo len pred nedávnom.
Prvé kroky a rast
Sedeli sme v laviciach, vystrašení a plní očakávaní z niečoho nového. Prváčikovia, ktorí nevedeli písať ani počítať. Niekedy sa nám v očiach objavili slzy, keď sme chceli ísť domov k svojej mame. Postupne sme sa udomácňovali na novej pôde, v novom kolektíve, získavali sme množstvo poznatkov, nachádzali nových kamarátov, zistili sme, ako sa správne učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky.
Tu sme sa naučili znášať prehry, ale aj postaviť sa znova na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z úspechu alebo podržať sa v neúspechu. Už vieme, že 2+2 sú 4, že v slove „mýliť sa“ je ypsilon, že Zem je guľatá. Dôležité pre nás bolo i zistenie, že priateľstvo, lásku a porozumenie si treba vážiť.
V našich spomienkach si nájdu svoje miesta i školské výlety, exkurzie, výmenné pobyty a množstvo iných atrakcií, ktorých nebolo málo.
Poďakovanie učiteľom a spolužiakom
Milé pani učiteľky, ďakujeme vám za trpezlivosť, priateľský prístup a množstvo vedomostí, ktoré ste nám vkladali. Boli ste nám veľkou oporou, druhou rodinou, poradcom, ale i kritikom. Našli ste si pre nás v ťažkých chvíľach pekné slovo, pohladenie, radu. S radosťou sa budeme vracať v spomienkach do obdobia, keď sme boli súčasťou tejto školy.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať obzvlášť našim triednym pani učiteľkám, ktoré to s nami nemali ľahké, ale vždy nám podali pomocnú ruku, aby sme sa dostali z každého problému.
Milí spolužiaci, navzájom sme si našli nových kamarátov, vytvorili úžasné priateľstvá, zažili krásne a neopakovateľné zážitky. Aj keď sa naše cesty onedlho rozdelia a každý pôjde za svojím cieľom, verím, že príde čas, keď sa po rokoch opäť stretneme a zaspomíname si.
Budúcnosť a odkaz
Teraz nás čakajú stredné školy, noví učitelia, nový kolektív, noví kamaráti. Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. V každom prípade, táto škola bola pre nás druhým domovom, ale aj keď si to úplne uvedomujeme až na konci nášho pôsobenia.
Končí sa jedno obdobie nášho života a musíme vykročiť do ďalšieho. Taký je život, musíme ísť ďalej za svojím cieľom. Sme si vedomí, že to nebude len cesta ružovou záhradou a budeme si musieť poradiť s prekážkami.
Na záver by sme úprimne chceli poďakovať vedeniu školy, celému pedagogickému zboru, ale aj našim triednym pani učiteľkám a našim spolužiakom za príjemných 9 rokov na tejto škole.
Slávnostný prejav na rozlúčku s deviatakmi (z pohľadu školy)
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí deviataci, rodičia a priatelia,
dnes sme sa tu zišli, aby sme oslávili významnú životnú etapu našich žiakov deviatej triedy. Je to chvíľa plná emócií a spomienok, ale aj nových začiatkov. Stojíme na prahu rozlúčky s kapitolou, ktorá sa uzatvára, a zároveň očakávame nové príbehy, ktoré ešte len majú byť napísané.
Počas rokov strávených v našich triedach ste, milí deviataci, rástli nielen fyzicky, ale najmä intelektuálne a emocionálne. Spoločne sme prekonávali prekážky, oslavovali úspechy a učili sa z chýb. Videli sme vás rásť v skvelých jednotlivcov pripravených čeliť výzvam, ktoré prináša život.
Chcel by som sa poďakovať všetkým učiteľom a školským pracovníkom, ktorí venovali svoj čas, energiu a vášeň, aby vás, našich študentov, viedli, vzdelávali a inšpirovali. Bez vašej neúnavnej práce a odhodlania by dnešný deň nebol možný.
Obzvlášť chcem vyjadriť vďaku vám, rodičom a opatrovníkom. Vaša podpora a láska sú základom, na ktorom naši žiaci stoja.
Milí deviataci, pred vami sú nové príležitosti a výzvy. Niekedy to bude ľahké, inokedy to bude vyžadovať veľa sily a odhodlania, ale verím, že ste na to pripravení. Svoje budúce úspechy budujte na hodnotách, ktoré ste tu získali: úcte, zodpovednosti a vzájomnej pomoci.
Keď odchádzate z týchto dverí poslednýkrát ako žiaci, pamätajte, že vždy budete súčasťou našej školskej rodiny. Sme na vás hrdí a tešíme sa na to, čo pre vás život prichystá. Idete do sveta s našimi najlepšími želaniami a s vedomím, že vás tu vždy radi uvidíme.
A teraz, keď sa lúčime, nechajme slzy radosti a nostalgie, aby si urobili svoje miesto spolu so smiechom a nádejou.
Ďalšie prejavy a básne
Príhovor pri skončení deviateho ročníka
Vážená pani riaditeľka, vážení páni zástupcovia, milé naše pani učiteľky, páni učitelia a milí hostia!
Deväť rokov je dosť dlhá časť v živote človeka. A čas tých našich, pre nás veľmi dôležitých, deviatich rokov sa pomaly naplnil. Prichádza chvíľa spomienok, družných rozhovorov, nostalgie, možno sĺz a rozlúčky. A my sme radi, že ste tu teraz, vy všetci, s nami, lebo ste významnou, nepostrádateľnou súčasťou nášho života.
Dovoľte nám teda, milí naši hostia, ešte raz vás v mene všetkých deviatakov srdečne privítať na tomto stretnutí.
Bolo to pred deviatimi rokmi, keď sme nesmelo prekročili bránu školy. Netrvalo dlho a my sme sa prestali báť. Stačilo, keď sa nám prihovorila naša prvá pani učiteľka, ukázala nám krásne vyzdobenú triedu, rozdala nám učebnice. Potom sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou i vybranými slovami. Na druhom stupni sa veľkou rýchlosťou rozširoval obzor nášho poznania. Naše vedomosti rástli, rozširovali sa naše pracovné návyky a zručnosti. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. A vy, milí naši učitelia, ste boli stále pri nás. Trpezlivo, ako majster sochár formuje svoju sochu, formovali ste naše osobnosti, vzdelávali ste nás, poskytovali ste nám cenné rady, odovzdávali more skúseností, pomáhali, kde bolo treba. Našli sme vo vás dobrých priateľov, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť, a ktorí sú oporou v ťažkých chvíľach. Za to všetko, milí naši učitelia, ďakujeme.
Uvedomujeme si, že sme vám veľakrát spôsobili nemálo problémov a starostí, že sme boli veľakrát neposlušní, nezodpovední, nechápaví a málo citliví. Prosíme vás, aby ste nám prepáčili tieto naše previnenia a aby ste si uchovali v spomienkach na nás len chvíle radostné a príjemné.
My vám dnes, keď sa naše cesty rozchádzajú, sľubujeme, že sa budeme snažiť, aby sme všetko bohatstvo, čo ste nám odovzdali, využili a znásobili pre dobro svoje i našej spoločnosti.
Príhovor deviatakov na rozlúčkovej slávnosti
Vážená pani riaditeľka, milí hostia, vážený učiteľský zbor! Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. O mladosti sa hovorí, že je najkrajším okamihom života.
Pri tejto príležitosti sa chcem vrátiť do chvíle, keď som prvýkrát nesmelo prekročila bránu tejto školy. Bola som útle, vystrašené dievčatko, ktoré sa pevne a bojazlivo držalo mamkinej ruky. So zvedavosťou som vstupovala do školy. Strach a neistota pominuli, keď sa ku mne prihovorila moja prvá pani učiteľka. V triede som zahliadla svojich škôlkarov-rovesníkov a hneď som si bola istejšia.
Potom sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou i s vybranými slovami. Ani sme sa nenazdali a prvý stupeň sme mali za sebou. Zase prišiel strach a obavy z druhého stupňa. Po prvom polroku sme boli opäť v pohode, pretože páni učitelia neboli žiadni strašiaci, ale obyčajní ľudia, ktorí nás chceli veľa naučiť a usmerniť nás tým správnym smerom. Každá vyučovacia hodina žiakovi dala to, čo rozšíri jeho obzor a vedomosti. No nie všetci sme boli na hodinách pozorní a usilovní, a tak sa stalo, že isté medzery predsa len niektorí majú. Náročný bol najmä deviaty ročník, keď sme sa pripravovali na prijímacie pohovory. Už to máme všetko za sebou a teraz sa patrí poďakovať sa Vám, pani učiteľky, učitelia i Vám, pán riaditeľ.
Ďakujeme za vedomosti, ktoré ste nám odovzdali a za trpezlivosť, ktorú ste k nám preukazovali. Ďakujeme za chvíle prežité so spolužiakmi, za nové priateľstvá i prvé lásky.
Deviatacky príhovor
Vážený pán riaditeľ, pani zástupkyne, vážení učiteľský zbor, milí žiaci!
Nastal ten dôležitý okamih, na ktorý sme čakali 9 rokov. Sme deviataci, najstarší žiaci našej školy. Je tu koniec nášho detstva a kráčame ďalej v našej ceste stať sa múdrejšími a skúsenejšími, ako sme doteraz. Budeme sa musieť rozlúčiť s našou dobrou pani triednou učiteľkou, s našou triedou, mladšími kamarátmi a v podstate s celou školou vrátane učiteľov.
Zažili sme tu mnoho krásnych a nezabudnuteľných chvíľ. Nedá sa zabudnúť na všetky naše prežité chvíle v kruhu našej školskej „rodiny“. Veľké poďakovanie patrí hlavne Vám, učitelia. Postupne ste nás pripravovali na tú cestu životom, ktorá nás onedlho čaká. Na cestu, ktorá nebude vždy ružovou záhradou, na ktorej bude veľa prekážok, s ktorými si budeme musieť poradiť už sami.
Chcel by som sa poďakovať aj našej triednej učiteľke, ktorá to nemala s nami ľahké, ale vždy nám pomohla dostať sa zo všetkých problémov.
Slávnostný prejav - rozlúčka deviatakov (rôzni žiaci)
Žiak 1:
Čas ubieha rýchlo, podľa kozmu presne. Jeho hodiny sú rýchle, neúprosné. Odchádzame od Vás na rozličné miesta, otvára sa pre nás do neznáma cesta.
Žiak 2:
Vážená pani riaditeľka, vážené pani zástupkyne, drahé triedne učiteľky, milí učitelia, žiaci!
Dnes je ten deň, dnes je tá chvíľa, dnes je ten čas. Čas, kedy sa lúčime, my deviataci, s touto školou. Dovoľte nám, aby sme teraz vyjadrili svoje pocity a spomienky.
Život plynie ako rieka, raz bystro, raz pomaly. Opúšťame našu školu, v srdci trochu zapichá, budeme piť nový život z tajomného kalicha. Otvára sa svet ružový, možno modrý, zlatistý. Nevieme, čo život píše do budúcna na listy.
Žiak 3:
Drahí učitelia, narodili sme sa s malými krídlami, ktoré možno prirovnať ku krídlam malej usilovnej včielky. Tak ako sme rástli, postupne ste nás sprevádzali životom školy. Životom nie ľahkým, ale životom osožným. Naučili ste nás nielen lietať, ale naučili ste nás žiť - vytvárať si názory, hodnotiť veci kladne i záporne, pozerať na svet s vľúdnym a láskavým srdcom, ale pritom zostať nohami stále na zemi.
Žiak 2:
Darovali ste nám trochu zo svojho života. Darovali ste nám svoj čas, svoj úsmev, vľúdne a povzbudivé slová, ale i trpezlivosť. Chceme, aby ste vedeli, že si to hlboko vážime. Sme Vám za to veľmi vďační. Teraz je čas, aby sme ukázali, čo je v nás, čo ste nás naučili. Patrí Vám veľká vďaka.
Žiak 1:
Učiteľ - pedagóg, vysieva poznatky do duší mládeže, problémy, tajomstvá pred nimi rozviaže. Prijmite v kytici vďaky dar od detí, z každého kvetu nech pozdrav náš vyletí. Nech lieta sťa motýľ nad lúkou ihravý, nech zmení na radosť tie naše pozdravy. Za všetky trápenia, úsilia, obete, za všetko poučné, čo nám vždy poviete.
Žiak 3:
Milí spolužiaci, prežili sme spolu tie najkrajšie roky. Roky detstva. Keď si pozrieme film o našich školských časoch, nájdeme v ňom veľa srandy, smiechu, ale i chvíle, keď sme museli zaťať zuby. Všetko sme prekonali.
Žiak 2:
Boli dni lepšie, ale prišli aj dni horšie. Dnes tu stojíme na prahu konca základnej školy. Lúčime sa spolu, možno padne i slza. Slza spomienok, priateľstva, radosti i smútku.
Žiak 3:
Spolu sme sa tešili, keď nebola písomka, smútili, keď písomka bola. Spájali nás ťaháky, učenie pred Testovaním, radosť z dobrých výsledkov. Spomenieme si na chvíle, keď sme potrápili aj našich učiteľov, no nikdy nám nezmizol úsmev z tvárí.
Žiak 2:
Nech nám tento úsmev vydrží, nech spomienky nám nedovolia na seba zabudnúť. Verím, že sa nevidíme posledný raz, a že sa stretneme onedlho ako spolužiaci na stredných školách.
Žiak 1:
Skončili sme školu, dobyli jeden cieľ, odišlo nám detstvo. A život - veliteľ usmerní nám kroky. Možno bude prísny, možno bude krotký. S odvahou, s úsmevom vykročíme ďalej, majákom vždy bola pre ľud vzácna nádej. Ďakujeme všetkým, čo nás viedli školou, pripravili pre nás druhý krásny domov. Lúčime sa s vami, so všetkými spolu.
Žiak 2:
Vážená pani riaditeľka, vážené pani zástupkyne, drahí učitelia, milí žiaci! Skončila sa jedna etapa našich životov a stojíme na rozhraní ďalšej. V tento čas si uvedomujeme, že už nám ostáva málo času. Na záver by sme chceli poďakovať všetkým za tie chvíle šťastia, za skúsenosti, vedomosti, na ktorých môžeme stavať.
Žiak 1:
Choď vlastnou cestou. Široká cesta je tá, ktorou kráčajú všetci. Ty si musíš nájsť svoju vlastnú cestu a pozorne ju sledovať. Odvážne sa rozhodnúť ísť touto cestou, aj keby si sa na nej cítil osamelý. Len na svojej vlastnej ceste budeš rásť a spoznáš pravý život.
Žiak 3:
Prajeme všetkým príjemnú zábavu.
Príhovor ôsmakov k deviatakom
Dovoľte mi, aby som sa dnes v mene ôsmakov a všetkých žiakov tejto školy s vami rozlúčila, milí deviataci.
Posledný krát dnes pre vás zazvoní zvonec. Zažili sme s vami veľa pekných chvíľ, našli sme si medzi vami veľa dobrých kamarátov i priateľov. Nezabudnite na nás, na školu, ktorá vás pripravila do života, na učiteľov - viac či menej obľúbených.
Dnes preberáme od vás deviatackú štafetu. Máme z toho radosť - veď budeme najstarší, najväčší, najskúsenejší na škole - proste machri. Ale máme aj strach - byť deviatakom je aj veľká zodpovednosť, veľa povinností. Chceme obstáť v tejto skúške aspoň tak ako vy. Aby sme aj my o rok s hrdosťou opúšťali brány tejto školy, v ktorej sme strávili zaujímavých deväť rokov.
Všetko v živote má svoj začiatok i koniec. „Život je ako hodina matematiky. Dostaneš úlohu, pracuješ na nej; pomýliš sa, chceš to opraviť, ale nedá sa, je neskoro - zvoní ...“
Kde Sú Detské Hviezdy zo Seriálu Oteckovia Dnes?
tags: #prihovor #na #deviatacky #vecierok