Ako napísať príhovor na absolventský večierok

Písanie slávnostného príhovoru je umenie, ktoré si vyžaduje úprimnosť, presvedčenie a logické usporiadanie myšlienok. Pre úspešnosť celej reči je dôležitý najmä úvod a záver. Autor by mal byť vždy úprimný a do témy treba vložiť vlastné presvedčenie. Je dôležité si pamätať, že zámená ako "vás", "vám" píšeme s malými začiatočnými písmenami.

Slávnostný prejav je žánrom rečníckeho štýlu, v ktorom sa realizuje replika iba jedného účastníka. Predpokladá sa prítomnosť adresáta, ktorého oslovujeme. Od situácie závisí miera subjektívnosti prejavu. Jeho znakmi sú ústnosť (aj keď je pripravený v písomnej podobe), zrozumiteľnosť, jednoduchosť, jednoznačnosť a sugestívnosť. Prevahu v ňom má úvahový a výkladový slohový postup. Slávnostný prejav je často označovaný aj ako hovorená hodnotiaca úvaha.

Musí rešpektovať gramatickú, výslovnostnú a spoločenskú normu. Vyznačuje sa jednoduchosťou, preto kladie dôraz na každé slovo. Neprijateľná je frázovitosť a nezmyselné hromadenie slov. V slávnostnom prejave sa oceňuje originálnosť, efektívne a tvorivé využitie jazykových prostriedkov.

Základná kompozícia slávnostného príhovoru

Prejav sa tradične skladá z úvodu, jadra a záveru, pričom súčasťou je aj oslovenie a poďakovanie za pozornosť. Pri písaní je dôležitá nadväznosť a logickosť textu, ako aj prehľadné členenie textu.

Oslovenie

Pri oslovení dodržiavame pravidlá spoločenského správania a taktu. Oslovujeme napríklad jubilanta, hostí, darcu. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Pri „funkčne“ zmiešanej spoločnosti oslovujeme ako prvého najvyššie postaveného človeka.

Prítomných môžeme osloviť aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Rečník využíva opakované a modifikované oslovenia (napr. „vážení prítomní“, „milí zúčastnení“). Oslovenie však musí byť použité funkčne. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Oslovenie končíme výkričníkom (!) a po oslovení treba vynechať jeden riadok.

• Príklady oslovenia:
  • „Vážený pán minister, vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!“
  • „Vážená pani triedna učiteľka, milí rodičia, spolužiaci!“

Úvod

V úvode by malo byť jasné, o čom bude reč. Cieľom úvodu je upútať záujem adresáta. Môžeme použiť citát, výrok, porekadlo, príslovie, konkrétny príklad, definíciu, príbeh alebo otázku. Úvod tiež obsahuje pomenovanie udalosti, pre ktorú je prejav určený, dôvod oslavy a objasnenie príležitosti, pri ktorej sa prejav koná. Text úvodu môžeme štylizovať frázami ako: „Dovoľte mi, aby som... privítal...“, „Je pre nás veľká česť, že...“ V úvode môžeme použiť umelecké a rečnícke prostriedky.

Jadro

Jadro príhovoru je priestorom pre analýzu, spomienky na príjemné životné okamihy, komparáciu a objasnenie či posudzovanie pojmov. Dôležité je nepreskakovať z jednej veci na druhú, ale postupovať od jednoduchosti k zložitosti. Myšlienku opakujte inými slovami, používajte trópy a figúry pre názorné vyjadrovanie. Ak uvádzate čísla, zaokrúhľujte ich.

V jadre môžete rozvíjať jednotlivé myšlienky, vysvetľovať tému, hodnotiť určité obdobie alebo udalosti, vysloviť predpoklad, vieru, presvedčenie, hypotézu alebo pohľad do budúcnosti. Pre oživenie prejavu možno použiť rečnícku otázku, vytýčený vetný člen (napr. „Naši spolužiaci, tí sa nikdy nevzdávajú.“) alebo dva zápory (napr. „Nemožno nespomenúť...“).

Záver

Záver príhovoru by mal zhrnúť hlavné myšlienky, zdôrazniť najdôležitejšie body, obsahovať výzvu k činnosti, vyjadrenie úcty, obdivu, poďakovanie a vyjadrenie priania či želania. Môže tiež zahŕňať citovanie vhodných veršov, pochvalu poslucháčov (kompliment) alebo vyvolanie smiechu. Nevhodným záverom je veta typu: „To je asi všetko, čo som chcel povedať, takže môžem prestať.“ Súčasťou dobrého záveru je vždy poďakovanie, rečník musí byť vďačný. Príklady: „Drahí priatelia, ďakujem vám...“, „Želám vám...“.

Jazykové prostriedky a štýl

Jazykové prostriedky pomáhajú vzbudzovať a udržať záujem poslucháča a pôsobia na neho. V slávnostnom prejave sa využívajú prvky rečníckeho štýlu a emocionálne prostriedky. Časté sú citácie, parafrázy a jednočlenné vety. Dôležitá je subjektívnosť pohľadu a originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť.

• Slovná zásoba a vetná skladba:
  • Slovné druhy: prídavné mená (potrebný, výstižný, vyspelý, presný), príslovky (vhodne, vysoko, dôsledne, dôkladne, povrchne), podstatné mená (epocha, vzdelanie, mládež, kultúra, odievanie, úpadok, vzostup, pád, kríza), slovesá (oceniť, prekvapiť, zaujať, myslieť), citoslovcia, ukazovacie zámená.
  • Používajú sa citovo zafarbené slová, archaizmy, historizmy, neologizmy. Tvary slov musia byť morfologicky správne.
  • Syntax: rôzna modálnosť viet (oznamovacie, opytovacie, zvolacie). Opytovacie vety sú hlavne rečnícke otázky, ktorými sa autor obracia k čitateľovi; nečaká sa na ne odpoveď, vedú k zamysleniu a pôsobia na svedomie, myslenie a konanie. Rôzna dĺžka viet - jednoduché, zložené, jednočlenné, dvojčlenné, neúplné vety. Vyhýbame sa opakovaniu slov a dbáme na správny slovosled.
• Rečnícke figúry a trópy:
  • Rečnícka otázka: má dramatizujúcu funkciu.
  • Zvolacie vety.
  • Hyperbola: zveličenie.
  • Perifráza: nepriame vyjadrovanie (napr. „krajina tulipánov“).
  • Anadiplóza: opakovanie posledného slova výpovede ako prvé v novej vete.
  • Litotes: vyhýba sa drsnému pomenovaniu (namiesto „zlý“ - „nie najlepší“, „starý“ - „nie najmladší“).
  • Metafory, prirovnania, opakovacie figúry.
  • Okrídlené výrazy: (napr. „Damoklov meč“, „Achillova päta“, „Veľa vody pretieklo.“).
  • Aforizmy: stručný výrok s vtipnou myšlienkou.

Príhovor na absolventský večierok: Špecifiká a príklady

Absolventský večierok, či už ide o stužkovú slávnosť alebo rozlúčku s vysokou školou, je významnou udalosťou, ktorá si vyžaduje osobný, dojímavý a zároveň inšpiratívny prejav. Mal by obsahovať vtipné (ale slušné) spoločne prežité príhody, dosiahnuté úspechy spolužiakov a mal by vyzdvihnúť dobré črty kolektívu.

Je pravdou, že prejavy môžu byť napísané k rôznym príležitostiam. Avšak pre absolventský večierok je kľúčové zamerať sa na spoločné zážitky, poďakovanie a víziu budúcnosti. Prejav na stužkovú slávnosť musí mať pripravený aj riaditeľ školy a väčšinou i zástupca z rodičov. Keďže väčšina osôb sa medzi sebou pozná, prejav sa môže niesť v uvoľnenejšom duchu.

Časté témy a frázy, ktoré možno použiť v jadre absolventského príhovoru:

• „Navždy sa zachová v pamäti stužková…“
• „Maturitná skúška nie je len skúškou vedomostí, ale i skúškou dospelosti, skúškou…“
• „Roky, ktoré sme tu prežili, kamarátstva, ktoré sme…“
• „Žiaľ, boli medzi nami aj takí, ktorí nemali to šťastie, aby…“
• „Tak ako aj iní študenti, aj my tu dnes stojíme pred vami…“
• „Dostali by sme sa sem len veľmi ťažko nebyť…“
• „Shakespeare povedal: „Svet je veľké javisko, na ktorom každý hrá svoju úlohu.“ Naša úloha sa na javisku gymnázia definitívne končí. Začiatok či koniec?“

Vzorový príhovor študentov na stužkovú slávnosť

Vážený pán riaditeľ, vážená pani profesorka triedna, ctení zástupcovia profesorského zboru, drahí rodičia, milí spolužiaci a všetci naši vzácni hostia, ktorí ste sem dnes večer zavítali, aby ste spolu s nami oslávili tento výnimočný okamih!

Určite je výnimočný v mnohom. Dnes večer sme sa tu zišli pri príležitosti odovzdania maturitných stužiek nám, študentom triedy 4.C. Áno, už sú to skoro štyri roky, čo trochu roztrasených 18 párov nôh prekročilo po prvýkrát bránu Stredného odborného učilišťa strojárskeho a elektrotechnického a navždy sa tak zapísalo do jej histórie ako jedna z dvoch tried v odbore obchodný pracovník v ročníkoch 2002 - 2006. Prežili sme toho veľa, spoznali sme nové miesta, nových ľudí a v neposlednom rade sme lepšie spoznali aj sami seba. A tak, ako sa už od 16. storočia traduje zvyk odovzdávania zelených stužiek ako symbolu nádeje v úspešný vstup do sveta dospelých, dnes, v poslednom školskom roku nášho stredoškolského štúdia, tu pred vami stojí 18 mladých ľudí s veľkou nádejou v srdci. S nádejou, že prvú veľkú skúšku dospelosti zvládneme šťastne a do života vykročíme s hrdo vztýčenou hlavou a krásnymi spomienkami na roky na strednej škole. A jednou z najkrajších by mala byť práve spomienka na túto, pre každého z nás tak dôležitú chvíľu, ktorá by sa mala do našich pamätí zapísať ako jedna z najvýznamnejších a najdôležitejších udalostí nášho života.

O chvíľu sa definitívne uzavrie brána s rokmi nášho detstva. Nastane ten rozhodujúci zlom, maličký okamih pravdy, keď v každom z nás dozrie vedomie, že to trvalo príliš krátko. Veď už Ovídius skonštatoval: „Čas plynie a my nepozorovane starneme.“ Čas beží svojím nezvratným tempom a len tie radostnejšie alebo naopak smoliarske dni nám relativizujú tempo jeho toku. A tak dnes, po uplynutí presne 1183 dobrých i tých nie celkom dobrých dní, sa tu všetci stretávame, aby sme sa rozlúčili s érou našich študentských čias a vkročili do toho povestného sveta dospelých. Byť dospelým niekedy znamená aj vyrovnať sa so stratou. Myslím, že každý, kto to zažil, vie, že s človekom, ktorí odíde, vždy odíde aj kúsok z nás samých. Ale rovnako tu ostáva kúsok z neho v našich spomienkach. A tak všetci, ktorí tu dnes večer nemôžu byť fyzicky, či už je to niekto blízky z rodiny alebo priateľ, všetci tí tu budú s nami v našich myšlienkach. A tak, ako sme sa cez letné prázdniny museli rozlúčiť s riaditeľom školy pánom Ing. Petrom Ficom, ktorý si náš rešpekt vyslúžil hlavne svojou ľudskosťou, sa aj on navždy vryl do našich spomienok, ale rovnako zanechal aj odkaz pre všetkých pedagógov, že najlepší spôsob, ako si získať úctu študentov, je byť férový.

Áno, stužková slávnosť je dôležitá nielen pre nás, študentov, ale aj pre vás, našich profesorov. Zaiste to nebola vždy ľahká úloha usmerniť takmer dvadsiatku pubertiačok, ale priznajte si, vážené pani profesorky a páni profesori, ani my sme to s vami nemali vždy ľahké. Ale úprimne verím, že dnes si každý z vás môže povedať, že tá namáhavá práca nebola celkom zbytočná. Veď keď si spomeniem na posledných niekoľko rokov, často sme sa riadili heslom: „Z učenia ešte nikto nezomrel, ale načo riskovať.“ Ale nech je akokoľvek, sme vám vďační za mnoho skúseností a nových poznatkov, ktoré ste nám odovzdali, aj keď to možno teraz nie je celkom vidieť. Budeme sa snažiť robiť dobré meno nielen nám, ale aj nesklamať vaše nádeje, ktoré do nás vkladáte. Za tolerovanie našich výstrelkov však patrí osobitná vďaka Vám, našej pani profesorke triednej. A dúfame, že takí žiaci ako my, sa Vám už do rúk nedostanú. Jednak preto, aby ste už nemuseli prežívať opäť to, čo s nami, ale i preto, aby spomienka na našu triedu bola pre vás neopakovateľná a jedinečná.

Avšak je tu ešte niekto, kto sa na dnešný večer tajne tešil spolu s nami. Naši rodičia. V mene nás - všetkých študentov - by som vám chcela poďakovať. Bez vás by sme neboli tým, čím dnes sme. Nemali ste to s nami vždy ľahké, ale neviem, neviem, drahí rodičia, či by ste aj dnes zvládli plniť požiadavky, ktoré na dnešných študentov kladie škola a dospievanie. Ale nech je vám zadosťučinením, že do sveta ideme so všetkým tým najlepším i najhorším, čo máme práve od vás a našej školy a budeme sa snažiť žiť tak, aby sme neurobili zlé meno sebe, ale ani vám, ktorí nás, takpovediac, máte na svedomí. Vy ste pozorovali, ako sa postupom času formujú naše osobnosti a teraz už vieme aj to, čo ste sa nám za tie roky snažili sprostredkovať. A to, že len vlastnou usilovnosťou a ctižiadosťou budeme pripravení zdolávať prekážky, ktoré nám do cesty podhodí život.

A tak dnes, v tento slávnostný moment, keď nám v srdciach plápolajú ohníčky nedočkavosti a vzrušenia a v nejednom oku sa objaví slzička dojatia, tu, na tomto mieste, stojíme s tajnou túžbou. Túžbou, stať sa skutočne dospelými. A tak mi neostáva nič iné, ako vám všetkým - našim rodičom a profesorom - vyjadriť našu vďaku za to, že tu dnes môžeme stáť v tak hojnom počte. Pretože to je nielen naša, ale i vaša zásluha.

Ďalší príklad absolventského príhovoru

Milý pán riaditeľ, jedinečný profesorský zbor, obetaví rodičia, super spolužiačky, spolužiaci, priateľky a priatelia!

Život je javisko, na ktorom musíš stáť a hoc Ti srdce krváca, ústa sa musia smiať. Život je komédia pre toho, kto myslí, no tragédia pre toho, kto cíti. Život nemá slzy rád, ešte Ťa vysmeje... v živote vyhrá ten, kto sa usmeje. Život je jediná kniha, ktorú čítame od prvej strany po poslednú. Hlupák v nej číta len letmo, no múdry pri čítaní premýšľa, lebo vie, že v nej môže listovať len raz.

Je mi cťou vás tu všetkých privítať, na našej stužkovej slávnosti, na oslave príchodu do maturitného ročníka. V prvom rade vám všetkým ďakujem, že ste prišli. No nikto by tu teraz nebol, keby neboli naši rodičia. To vy ste nás priviedli na svet. Vzájomnou láskou, vytrvalým vychovávaním urobili z nás slušných, rozumných ľudí a priviedli k štúdiu na strednej škole. Vštepovali ste nám svoje celoživotné skúsenosti a rady. Učili, čo je dobré a čo zlé. Denne ťažko pracujete, aby ste nám zabezpečili pohodlie, pokoj. Venovali ste obrovské množstvo času. To, čo ste dali, život, vám nikdy nemôžme vrátiť ani vynahradiť. Cena života je neoceniteľná. Ďakujem aj pani profesorkám a pánom profesorom, lebo vy ste nás naučili, ako si máme zarábať sami na seba a vďaka vám sa aj mi neskôr môžme s radosťou postarať o svojich rodičov a vyjadriť im tak aspoň trošku vďaky. Vašimi vedomosťami robíte z nás najlepších profesionálov vo svojom obore. A vďaka vám si tak zarobíme na svoj prvý mercedes, na prvú vilu, na prvý ostrov v Karibiku. Učíte logicky myslieť, tiež ako sa máme učiť, ako efektívne riešiť problémy. Ste výborným príkladom vo všetkom čo robíte. Celé tie štyri roky ste nás tiež vychovávali a delili sa o všetko čo vo vás je. Osobitú vďaku si určite zaslúži naša triedna pani profesorka. Nech všetko zlé ostane napísané v piesku a to dobré, vyryté navždy do kameňa. Slzami, krvou a prekrikovaním tlačila vedomosti do hlavy. A na husto! Vedela, že nebudeme ľahké sústo, že učiť nás nie je rajská kvetín záhrada, len mozole, podliatiny, obité kolená. A tu konečne úroda! A spravili sme všetkým radosť a dostali sa až na túto slávnosť. Chce z nás mať najlepšiu triedu na škole. Či sa tak aj stalo? Či málo nám chýbalo? Neviem posúdiť, no môžem to priblížiť. Oddať sa pokušeniu si niekedy žiada dávku odvahy. Dám ruku do plameňov za všetkých spolužiakov, že sa nemýlim, keď poviem, že sa oddali študovaniu, lebo viem, že ich výsledky bola drina. Každú voľnú minútu, každú voľnú sekundu venovali učeniu. Dlho do noci spali na výkresoch. Prebúdzali sa s odtlačenými, vyšrafovanými lícami. Plní smútku odovzdávali výkresy po termínoch. Žiadali o odklad písomiek. Nechceli sme sklamať vašu dôveru a snahu, pustiť nové vedomosti do priepasti zabudnutia, ale ďalej ich zveľaďovať. A efekt sa úspešne dostavil. Sme teraz tu. Tu, kde vám za všetko, čo ste kedy pre nás urobili, dali nám, ďakujeme. Vďaka, ktorá vychádza priamo z našich sŕdc, je ako slnečné lúče: sú jasné, isté vo svojej dráhe, priame, dostanú sa ku každému, cítite na tvári ich teplo, ich silu, energiu, jednoduchosť a zároveň jednoznačnosť, rozžiaria celú miestnosť. Pevne verím, drahý pán riaditeľ, drahý profesorský zbor, drahý rodičia, drahí plyn a elektrina, že to tak cítite, lebo je to skutočnosť. Sme vám do smrti zaviazaní a vďační.

Mladosť je krásna vec, nie preto, že dovoľuje robiť hlúposti, ale preto, že dáva čas ich napraviť. Ďakujem vám, milí rodičia a profesorský zbor, že ste nám to umožnili. A aj preto sa spolu radujme, hodujme do rána a pripime na dnešný večer, na to, aby stredná priemyselná škola stavebná v Žiline nikdy nestratila svoju povestnú úroveň, aby študenti nikdy nestratili chuť do učenia, aby ste, milí rodičia a profesorský zbor, nikdy nemali pocit, že si nevážime čas, ktorý ste nám obetovali, lebo by to určite nebola pravda, aby nevyhynuli ľadové medvede a za svetový mier!

Príhovor pri rozlúčke so školou

Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. Všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným - škola. Nie je to však len zhluk písmen označujúcich budovu, je to samostatná kapitola neodvratne zapísaná v knihe bytia. Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne zapečatili 78 životných kapitol, aby sme 78 spolužiakov odprevadili na cestu dospelosti. Zavrieme bránu detstva za tými, ktorých sme niekoľko rokov stretávali na chodbách nášho gymnázia.

Čas plynie ako rozbúrená rieka. My sa len nechávame strhnúť jej rýchlym spádom. Pamätám sa na časy, keď sme ako ustráchaní prváci obdivovali vyobliekaných maturantov. Chceli sme byť ako oni, najstarší, a že vraj aj najmúdrejší na škole. Teraz po tom už netúžime. Cítime, že nás budúcnosť začína dobiehať. Pretože, len čo odídete, preberáme vaše žezlo my. Čaká vás veľa nových dvier. Želáme vám, milí štvrtáci, aby každé, do ktorých vstúpite, boli tie pravé. Ak by ste si náhodou vybrali nesprávne a nevládali sa nadýchnuť, obzrite sa späť. Rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc. Nechajte sa nimi viesť, vždy tu budú pre vás, keď zablúdite.

Na záver len veta, ktorú ste v uplynulých dňoch počuli určite veľa ráz: „Blíži sa maturita.“ Prajeme vám, aby ste zúročili všetky získané vedomosti, mali šťastnú ruku pri ťahaní otázok a zhovievavú komisiu.

tags: #prihovor #na #absolventsky #vecierok