Prihovor k zlatej konfirmácii

Jar sa prejavuje všade okolo nás. Prišla do našich záhrad, na polia, do lesov a odiala všetko do krásnej zelene, farby nádeje. Okrem nej do nášho cirkevného zboru, do nášho chrámu v dnešnú tretiu nedeľu po Veľkej noci (lat. Jubilate) prišla aj duchovná jar. Keď boli pred štrnástimi rokmi tieto deti pokrstené, vnímali sme ich Krst ako duchovné znovuzrodenie. Rodičia a krstní rodičia sľúbili v ich mene, že ich budú vždy privádzať k živému, Vzkriesenému Pánovi, aby mohli neskôr sami vyznať svoju vieru v Neho, sľúbiť Mu vernosť a zároveň aj vernosť našej duchovnej matke - evanjelickej cirkvi.

Konfirmácia ako míľnik viery a dospelosti

Koniec detstva a začiatok zodpovednosti

Milí bratia a milé sestry, priatelia, rodičia, krstní rodičia, príbuzní, milí konfirmandi, tak sa nám to dnes už končí. Tie dva školské roky konfirmačnej prípravy, obdobie učenia, čas vážnych i humorných okamihov, chvíle napätia i uvoľnenia. To všetko dnes končí. Iste, nie je to beznádejný koniec. Mnoho nového na vás čaká, mnoho nového sa pred vami otvára.

Ale predsa len niečo končí - s konfirmačnou prípravou a dnešnou konfirmačnou slávnosťou končí kus vášho detstva, obdobia nevinnosti. Začína doba, kedy sa vám vaše drobné i väčšie prehrešky budú čím ďalej menej odpúšťať a čím ďalej viac za nich ponesiete zodpovednosť. To je daň za dospievanie a dospelosť - čím ďalej menej sa nám odpúšťajú naše previnenia. Čím ďalej menej ich i naši blízki prejdú s úsmevom a mávnutím ruky, čím ďalej menej nám budú prechádzať naše hriechy i pred Bohom, keď čím ďalej viac dospievame a zrejeme.

Potvrdenie krstnej zmluvy a prístup k sviatostiam

Nie náhodou práve počas konfirmačnej slávnosti po prvýkrát pristupujeme ku Spovedi. Je to závažný signál, že nám bude potrebné vyznávať sa zo svojich vín a prijímať odpustenie čím ďalej tým viac. Dnes končí nielen konfirmačná príprava, ale i vek vašej detskej nevinnosti. Ale nemusíte byť smutní, nemusíte strácať hlavu. Naopak, dôverujte Bohu, s ktorým dnes obnovujete svoj vzťah, potvrdením svojho krstu, krstnej zmluvy.

O tom je viera - že i na tých nových a neznámych životných cestách, kde za nás už nie všetko budú žehliť a prikrývať naši blízki, že i na nich budeme môcť obstáť, s pomocou Božou, vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý berie naše viny na seba tam, kde ich na seba už nikto iný nechce brať, alebo vziať nemôže. A tak ani to nie je náhoda, že práve dnes budete po prvýkrát pristupovať i k Večeri Pánovej, k účasti na Ježišovej obeti za vás. Končí sladká nevedomosť, neznalosť, nezáväznosť, nevinnosť, začína horké precitnutie svedomia, poznávanie svojej hriešnosti, ale tiež čím ďalej viac pribúda zažitie milosti Božej, zažitie malých i veľkých radostí nad Božou dobrotou. Komu bolo viac odpustené, ten viac miluje.

Život kresťana ako boj: Viera a dôvera v Boha

Príklad Dávida a Goliáša: Viera ako zbraň

Konfirmačná príprava sa končila, ale my si spoločne uvedomujeme, že v konečnom cieli ešte nie sme, že sme ešte nedosiahli to, o čo sa máme usilovať, ale spoločne „snažne bežíme“. Ak s apoštolom Pavlom prirovnáme našu kresťanskú púť k maratónskemu behu, k behu na dlhú trať, môžeme povedať, že sme dosiahli, alebo prišli k „prvej občerstvovacej stanici“ na tejto trati. Chceme spoločne prijať Kristom Pánom ponúknuté „občerstvenie“, doplnenie „vody“ a duchovných kalórií prostredníctvom „pravého pokrmu a nápoja“, ktorý nám dá silu „bojovať“ ďalej dobrý boj viery. Hovorí sa - a iste právom, že život je boj. Nemusí vždy ísť priamo o prežitie, alebo zachovanie života. Neraz tak hovoríme aj vtedy, keď nám ide o kvalitu života. Keď máme poznať a získať pravé hodnoty života. K takémuto zápasu o pravú hodnotu patrí aj zápas o víťazstvo viery v nebeského Otca.

Mladý pastier Dávid, neskorší kráľ Izraela, jasne hovorí a vyznáva osobnú vieru a presvedčenie, kto mu v tomto, ľudsky videné - nerovnom boji s mocným Filištíncom, pomôže a zaručí úspech. Je to viera v Božiu pomoc. Preto sa snažme aj my urobiť náš život životom a zápasom bojovaným s Božou pomocou. Dávid povedal Saulovi: „Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom.“ Saul odpovedal Dávidovi: „Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, on však je bojovníkom od svojej mladosti.“

Ale Dávid povedal Saulovi: „Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Ak sa však oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.“ Ďalej Dávid hovoril: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca.“ Vtedy povedal Saul Dávidovi: „Choď a Hospodin bude s tebou!“

Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nakoľko nebol na to zvyknutý, povedal Saulovi: „Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to zvyknutý.“ I zložil to Dávid zo seba. Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak tak sa približoval k Filištíncovi.

A Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním. Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. I povedal Filištíncovi Dávidovi: „Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou?“ A Filištínec preklial Dávida svojimi bohmi. A ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: „Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri!“ Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: „Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha šíkov izraelských, ktorého ty si potupoval. Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa, a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli.“

Moderné výzvy a duchovné hodnoty

Aj doteraz ste sa snažili prekonávať rozličné prekážky a úskalia života, ale je isté a nepochybné, že mnohé a ešte väčšie zápasy a skúšky vás čakajú. Budú to rozličné „zvieratá“, raz „lev, inokedy medveď“, ktorí vás budú chcieť olúpiť o duchovné hodnoty, ktoré ste získali a ktoré si máte strážiť. Tými zvieratami sú ľudia, ktorí žijú okolo nás. Niekedy sú to protivníci slabší, málo nebezpeční, ale môžete naraziť aj na „filištíncov“, silných ozbrojencov, ktorí sú mocní a bezohľadní. Aj oni môžu mať „vieru v svojich bohov“ a budú sa vám možno vysmievať, inokedy budú zastrašovať, práve tak, ako to robil Goliáš voči Dávidovi. Zostaňte pevní, pokojní, neklátiví vo viere.

Vzor oddanosti: Kráľ Dávid a Milan Rastislav Štefánik

Predstavili sme si mladého pastiera, neskoršieho milého pevca Hospodinovho a skladateľa krásnych Žalmov, úspešného kráľa Dávida. Od neho sa iste tiež môžeme učiť pevne dôverovať Hospodinu a slúžiacej láske, pretože ani on neišiel do zápasu s Goliášom pre osobnú slávu, ale pre dobro svojho národa. Nedávno sme si priblížili syna košariskej fary, Milana Rastislava Štefánika, ktorý miloval svojich najbližších, ale aj svoj národ, z ktorého vyšiel a na slobodu ktorého nezabudol ani v cudzom svete a pre ktorý vstúpil aj do ťažkého boja ako letec a vojak.

Podpora blízkych a Kristus ako Učiteľ lásky

Uvedomte si tiež, že aj naďalej budú pri vás vaši milí a drahí rodičia, krstní i starí rodičia, ktorí vás s láskou prijali, s láskou vás vychovávali a preukazovali vám mnohé dobro. Aj vtedy, keď vás napomínali, snažili sa vám preukázať dobro a lásku. Iste ste im už poďakovali za všetko, urobíte tak ešte raz a znovu aj tu v spoločenstve ostatných veriacich. Nepochybne sa môžete na nich, otcov i matky, oprieť aj v ďalšom živote po konfirmácii. Pri tom však každý rodič vie, že tým naším najlepším Učiteľom lásky je náš spoločný Pán Ježiš Kristus. On bude mať pre vás vždy čas, On vám bude pripravený odpustiť vám vždy znovu vaše hriechy mladosti a On nám všetkým dal príklad skutočnej a pravej lásky. Preto na Neho pamätajte vždy, na Neho myslite, keď budete hľadať zdroj lásky a od Neho sa učte vždy nanovo.

Cesta pokánia a Božieho odpustenia

Avšak aj ten najväčší hrdina, alebo človek, ktorý síce miluje svojich, môže v určitom okamihu zakolísať a sklamať seba aj iných. My ako kresťania vieme, že nie sme dokonalí v láske. Kráľ Dávid prostredníctvom a s pomocou Božieho muža Nátana spoznal pravdu o sebe, spoznal svoj hriech, ale aj cestu, ktorá je cestou všetkých kajúcich hriešnikov. Aj vy ste dnes iste prišli do chrámu po prosbách o zmierenie a odpustenie toho, čo ste možno zanedbali, v čom ste sklamali a tým Pána Boha rozhnevali.

Kráčať cestou Kristovou znamená aj to, že vieme, kam a ku komu máme ísť a zdôveriť sa so svojimi hriechmi. Vieme, pred kým a prečo máme urobiť pravé pokánie. Opäť je tým najlepším Radcom, cestou a pravdou náš Pán a Syn Boží. Nevyženie nás, ani sa nám nevysmeje, ani nezneužije proti nám naše pokánie. Naopak, On je Ten, ktorý nám pomáha tým, že nám zo svojej milosti dáva plné odpustenie a pomocnú ruku na ďalšej ceste života. Vykročme preto spoločne na ďalšiu cestu života v mene Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. On nám úspech zaručí, On nás aj naďalej v láske žiť naučí a On nás, kajúcich hriešnikov, dokonale omilostí, pozdvihne a zachová vo viere a privedie aj k pravému cieľu života vo večnosti.

Päť rád apoštola Pavla pre rast v kresťanskej dospelosti

A na konci tohto vyučovania, keď sa apoštol Pavol s nimi lúči, odovzdá im ešte päť dôležitých rád pre ďalšie dospievanie, pre rast v kresťanskej dospelosti. Práve týchto päť apoštolových rád by som vám chcel nakoniec našej konfirmačnej prípravy tiež odovzdať a tlmočiť. Takže nakoniec:

1. Žite v radosti.

   Deťom by nikto túto radu nedával. K deťom prirodzená radosť patrí akosi prirodzene, spontánne. Ale Pavol tu k radosti pozýva dospievajúcich i dospelých. Práve tých, ktorí stále viac poznávajú svet a čím viac svetu prichádzajú na kĺb, tým viac im mrzne úsmev na perách. Žite v radosti, i keď veľa dôvodov k nej nebudete mať. Zdroj vašej radosti totiž nie je z tohto sveta. Skutočná radosť pochádza od Boha, to on vás môže naplniť skutočnou vnútornou radosťou, ktorá sa teší na budúce dni, s nádejou očakáva ďalšie kapitoly života.

2. Naprávajte svoje nedostatky.

   Možno to je ten kľúč, ktorý nám dáva nádej žiť budúce dni. Hriechov odpustenie, ako ste sa tomu naučili vo Vyznaní viery. Nedostatky, nedokonalosti, hriechy budú významnou súčasťou vášho dospievania. To už tak v živote nás pozemšťanov chodí. Ale čo zvykom byť nemusí, to môže byť náš odpor, vzdor proti všetkému, čo nás zráža. Napravujte svoje nedostatky, nepoddajte sa zlému (sprotivte sa), s Božou pomocou bojujte dobrý boj viery.

3. Povzbudzujte sa.

   Tak znie ďalšia stručná rada apoštola Pavla pre všetkých dospievajúcich a rastúcich vo viere. Povzbudzujte sa. Keď Ježiš pri svojom odchode zasľúbil svojim učeníkom Ducha svätého, toho ducha novej motivácie, zmocnenia, tak ho práve pomenoval ako ducha Povzbudenia, útechy i napomenutia. Povzbudenie, alebo aktívne povzbudzovanie je tak Boží dar, dar Ducha svätého. A ako už z Biblie vieme, tak dielo Božieho ducha má svoje miesto zvlášť v cirkvi, v spoločenstve veriacich. Preto i dar povzbudenia ku statočnému životu, pravdepodobne nenájdete niekde v sebe, alebo na kurze zdravého sebavedomia, ale práve v cirkvi, v spoločenstve Božieho ľudu, tam kde Pán Ježiš zasľúbil zosielať svojho Ducha. To by mohol byť taký impulz, pozvanie k ďalšej účasti na službách Božích, na stretnutiach mládeže. Nebude to za body ako na pretekoch, ale bude to možnosť prichádzať si tu pre povzbudenie, pre nové sily k ďalším životným cestám a zápasom.

4. Buďte jednomyseľní.

   Majte spoločné zmýšľanie. To nie je nič samozrejmé, pretože vždy tu bude viac vecí, ktoré nás budú viac rozdeľovať než spájať. Každý z nás je originál. Skúste zladiť 10, 20, 100 rôznych myšlienkových svetov. V cirkvi sa o to i napriek tomu snažíme a učíme, a to už cez 2000 rokov. Tým podstatným spojujúcim prvkom už od počiatku bolo to, čo apoštol Pavol nazýval myseľ Kristova. Myseľ Kristovu máme! Tam, kde medzi kresťanmi hrozilo rozdelenie, tam Pavol odkazoval k Ježišovmu zmýšľaniu, ktoré môže byť a má byť tým spoločným menovateľom našich rôznych myšlienkových svetov. Ježišovo zmýšľanie to je to, čo spája kresťanov od nepamäti. Nesebecké zmýšľanie, obetavé zmýšľanie milosrdného samaritána, zmýšľanie láskavého Otca, ktorý prijíma márnotratného syna i potom, čo ho sklamal a urobil mu hanbu. A tak by sme mohli pokračovať, mohli by sme si pripomínať ďalšie a ďalšie príbehy, podobenstvá evanjelií. Stále a stále sa potrebujeme vracať k myšlienkovému bohatstvu Ježišovho života, aby sa stávalo i naším myslením, a tým i tým, čo nás bude spájať navzájom.

5. Buďte pokojní.

   I vy ste sa počas konfirmačnej prípravy zúčastňovali služieb Božích. A tak ste si možno všimli i prianie pokoja, ktorým niekedy končila kázeň. Ako to prianie znie? „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia i vaše mysle v Kristu Ježiši…“ (F 4,7). Byť pokojným, byť šíriteľom pokoja tak môže znamenať dať za pravdu tomuto prianiu pokoja a uvedomovať si, že Boží pokoj, zmierenie, je viac než rozum, než všetky výšiny ľudského myslenia, poznania a vedy. To, čo nás dokáže chrániť, a čo raz môže zachrániť náš svet, pravdepodobne nebude náš rozum, naše schopnosti, trebárs i duchovné poznanie, ale práve dar Božieho pokoja. On bude chrániť a strážiť vaše srdce i vaše myslenie v Kristu Ježiši. Boží pokoj vás raz môže i zachrániť. Takže to som chcel povedať nakoniec myšlienkami, výzvami apoštola Pavla: žite v radosti, napravujte svoje nedostatky, povzbudzujte sa, buďte jednomyseľní, pokojní. Je takých päť rýchlych šípov, skupina piatich charakterných a odvážnych postojov pre vaše dospievanie a rast. Rozvíjajte túto päticu životných postojov a Boh lásky a pokoja bude s vami - tak to videl a tiež prežíval apoštol Pavol, jeden z prvých kresťanov, ktorý na túto päticu postojov v živote vsadil a neprerobil.

Zlatá konfirmácia: Oslava polstoročia viery

Spomienky, vďačnosť a duchovné bohatstvo

Slávnosťou zlatej konfirmácie si zlatí konfirmandi zaspomínali na časy svojej mladosti, v krátkom príhovore sa poďakovali všetkým, ktorí ich k viere viedli. V živote človeka to už tak býva, že čím je starší, tým častejšie spomína na mladosť. Častejšie otvára album a na fotografiách sa snaží rozpoznať tváre, ktoré v toku času upadli do zabudnutia. Možno i naša konfirmačná fotografia niečo prezradí o dni, od ktorého ubehlo už veľa času... Vidíme na nej mladé tváre, šibalské oči, krásne biele šaty, prvé topánky s podpätkom, vážne obleky na útlych chlapčenských pleciach, otcovými rukami uviazaný uzol na prvej kravate... Veru, čas nikto nezastaví. Dnešná slávnosť zlatej konfirmácie, však môže byť osobným vyznaním každého z nás: „Až potiaľto nám pomáhal Hospodin.“ On pomohol, potešil, pozdvihol, posilnil, i keď nie vždy sme sa my vo svojich životoch k Nemu priznávali, On stál vždy pri nás.

V prvom rade veľké ďakujem patrí Pánu Bohu za to, že sme sa tejto chvíle všetci tu prítomní mohli dožiť. Chválime Ťa, Bože, všemohúci Otče, za tento deň i za celý náš život. Veľká a úprimná vďaka patrí našim milovaným rodičom, starým rodičom a krstným rodičom, i keď už mnohí nie sú medzi nami a predišli nás do večnosti. Poďakovanie patrí aj zborovým farárom a celému tunajšiemu cirkevnému zboru, ktorí ste nám toto krásne stretnutie a slávnosť Zlatej konfirmácie umožnili. Nech Pán Boh požehnáva slovám, ktoré v Božích chrámoch zvestujete, aby ste ľahostajných prebúdzali a veriacich utvrdzovali vo viere.

V tejto chvíli nezabúdajme ani na tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nemohli na tejto slávností zúčastniť. Aj za nich vyprosujeme u milého Pána Boha požehnanie, ale aj za tých, ktorí sa tejto chvíle nedožili. Nech im Pán Boh dá večnú slávu. Zároveň Ho prosíme o Jeho prítomnosť v našich životoch i v životoch našich blízkych. Tak ako sme my nachádzali a dodnes nachádzame istotu v Bohu, aby aj naše deti, naši vnukovia, ďalšie generácie nachádzali v Bohu svojho Spasiteľa. Za to dnes ďakujeme Hospodinovi.

Symbolika "zlata" v kresťanskom živote

Slovo zlato veľa ľudí vníma ako synonymum bohatstva. Kto má zlato, je bohatý. Zlaté prstene, náušnice, retiazky, niekde dokonca majú zo zlata aj kľučky na dverách. My, kresťania, by sme tiež mali mať svoje úschovy, ale nie v zlate v trezoroch, ale vo svojom srdci. Úschovy viery v Ježiša Krista a lásky k blížnemu, ako je to napísané v knihe kníh - v Biblii. Tak nás to učili už od detstva rodičia, krstní rodičia, starí rodičia... Krstom uzatvárame zmluvu s Ježišom Kristom ako jeho nasledovatelia. Číslo „50“ zohráva v živote človeka významné miesto. Možno je to preto, lebo je to pol storočia. A takýmto vzácnym je aj stretnutie konfirmandov po „50“ rokoch.

Príklady slávností Zlatej konfirmácie z cirkevných zborov

Jubilanti v Hanušovciach (1. septembra 2013)

V hanušovskom chráme Božom sa v nedeľu 1. septembra 2013 stretlo 28 zlatých konfirmandov, aby si pripomenuli slávnostné chvíle spred päťdesiatich rokov. Spomínali na to, ako 6. júna 1963 ako štrnásťroční stáli pred týmto oltárom, boli prijímaní za dospelých členov cirkvi a po prvý raz pristupovali k Večeri Pánovej. Bol to čas, keď ešte ani netušili, čo znamená nasledovať Boha v každej chvíli. Pred 50 rokmi bolo konfirmovaných päťdesiat, dnes sa ich zišlo len 28; piati už do tohto spoločenstva nemohli prísť, lebo si ich Pán povolal k sebe.

Oslavy v Modre-Kráľovej (november 2016)

Po slávnosti diamantovej a zlatej konfirmácie v tomto roku Cirkevný zbor ECAV Modra-Kráľová zorganizoval aj slávnosť Striebornej konfirmácie po 25 rokoch. V nedeľu 10. novembra sa v chráme stretlo deväť jubilujúcich konfirmandov. Vo svetle kázne založenej na Ef 3, 14 -19 ich sestra farárka povzbudila, aby boli ešte viac založení a zakorenení v láske Božej. Po spovedi sa jubilanti Božou láskou sýtili v hmatateľnej podobe vo sviatosti Večere Pánovej. Slávnostné chvíle umocnila majestátna organová hra teológa Gabriela Lovása a spevy, a to spev domáceho speváckeho zboru pod vedením domácej sestry kantorky a sólospev teologičky Niny Michalíkovej počas Večere Pánovej. Sestra Janka Dudová Ružek predniesla príležitostnú báseň L. Fričovského o viere. Jubilujúcim konfirmandom boli odovzdané kvety a pamätné listy aj s textami konfirmačného požehnania, vo svetle ktorého mali po konfirmácii v živote kráčať. Za jubilujúcich konfirmandov sa prihovorila Ing. Veronika Juranová, ktorá sa poďakovala za zorganizovanie slávnosti cirkevnému zboru a menovite aj sestre zborovej farárke Horňanovej, ktorá ich na konfirmáciu pred 25-timi rokmi pripravovala. Jubilujúci konfirmandi sa potešili, keďže príležitosť na stretnutie - aj zo základnej školy dlhšie nemali. Na prejav vďaky odovzdali sestre farárke kvety a tiež obetovali finančný dar na potreby cirkevného zboru. Spevom mládežníckej hymny „K trónu slávy“ bola slávnosť v kostole ukončená.

Obnovenie sľubu v CZ (29. novembra 2017)

V našom CZ sme 29. novembra 2017 pozvali na slávnosť zlatej konfirmácie konfirmandov, ktorí boli konfirmovaní v rokoch 1965, 1966 a 1967. Reakcie na toto pozvanie boli rôzne. Sme radi, že tejto slávnosti sa zúčastnilo 22 bratov a sestier, aby si po 50., 51. a 52. rokoch obnovili svoj konfirmačný sľub, kedy pred svojimi rodičmi, starými a krstnými rodičmi vyznali svoju vieru v Trojjediného Pána Boha a sľúbili vernosť našej ECAV.

Konfirmovaní v roku 1965:

• Milan Čepčány
• Ivan Genda
• Ján Kušmírek
• Ivan Lamoš
• Ondrej Barta
• Božena Lysičanová, rod. Belicová
• Danica Bremer, rod. Kráľová
• Oľga Rybanská, rod. Rakúsová
• Zdena Tkáčová, rod. Ruttkayová
• Viera Jambrichová, rod. Sohlmannová
• Eva Kozová

Konfirmovaní v roku 1966:

• František Klein
• Bohumil Kurhajec
• Anna Cígerová, rod. Buková
• Kamila Knapíková

Konfirmovaní v roku 1967:

• Vladimír Vilk
• Oľga Knapcová, rod. Ďurisová
• Danica Ertlová
• Viera Pauková, rod. Šróblová
• Eva Siráňová, rod. Záthurecká

Priebeh slávnosti a spomienky

Na úvod slávnostných SB sa jubilujúcim konfirmandom prihovorila zborová dozorkyňa Danica Ertlová, služby Božie liturgoval vrútocký zborový farár Marián Krivuš. Za konfirmandov sa prihovorila Anna Cígerová a pomodlila sa Viera Pauková. Zlatí konfirmandi po osobnej konfirmácii obdržali spomienkový list na túto vzácnu udalosť a spolu s ostatnými členmi zboru pristúpili k stolu Pánovmu, aby prijali sviatosť Večere Pánovej. Dojímavou chvíľou bolo spontánne odriekanie odpýtanky od rodičov a krstných rodičov. Medzi spievanými piesňami odzneli aj „Smieť žiť pre Krista“ a na záver „Hrad prepevný“. Po skončení SB sa spolu s vedením zboru zúčastnili posedenia v zborovej sieni, kde ochotné sestry z CZ pripravili pre nich chutný obed. Pri káve a zákuskoch si zaspomínali na svoje mladé časy, na svojho láskavého ale aj prísneho pána farára Milana Dudáša. Stretnutia sa zúčastnila aj jeho dcéra Milina Bubeníková, ktorá je v súčasnosti kantorkou CZ. V budúcich rokoch chceme pokračovať v stretnutiach „zlatých konfirmandov“.

Neustála vďačnosť a prosba za budúce generácie

Chýbali tí, ktorí už nemohli prísť, ale aj tí, ktorí neprišli. Ďakujeme Pánu Bohu za tento deň a všetko v Ňom prežité, že aj všetci prítomní v svojom srdci to cítia podobne. Nech im Pán Boh dá večnú slávu. Zároveň Ho prosíme o Jeho prítomnosť v našich životoch i v životoch našich blízkych. Tak ako sme my nachádzali a dodnes nachádzame istotu v Bohu, aby aj naše deti, naši vnukovia, ďalšie generácie nachádzali v Bohu svojho Spasiteľa. Za to dnes ďakujeme Hospodinovi.

tags: #prihovor #k #zlatej #konfirmacii