Úvod do témy
Prvá svetová vojna bola globálnym konfliktom, ktorý zásadne zmenil politické, hospodárske, územné, národnostné a kultúrno-spoločenské usporiadanie sveta. Zasiahla takmer všetky oblasti ľudského života a jej dôsledky pociťujeme dodnes.
Motivácia a opakovanie učiva
Hodinu začneme motivačným rozhovorom, počas ktorého si zopakujeme učivo z predchádzajúcej hodiny. Cieľom je aktivizovať predchádzajúce vedomosti a skúsenosti žiakov týkajúce sa udalostí na prahu 20. storočia. Budem klásť otázky na tému, o ktorej ste hovorili na poslednej hodine.
Opakovanie kľúčových pojmov
- Aké vojensko-politické spolky vznikli na prelome 20. storočia?
- Ktoré štáty ich tvorili a aký mali význam?
- Čo výrazne ovplyvnilo život spoločnosti na začiatku 20. storočia?
- Čo rozumieme pod pojmom politika militarizmu?
Príčiny vzniku Prvej svetovej vojny
Po zodpovedaní motivujúcich otázok prejdeme k hlavnej téme hodiny: Prvá svetová vojna a jej príčiny. Na príčiny sa budeme snažiť prísť prostredníctvom poznatkov z minulých hodín.
Napätie na Balkáne a nemecké ambície
- Aká bola situácia na Balkáne?
- Ako sa „správalo“ Nemecko na začiatku 20. storočia?
Začiatkom 20. storočia boli európske mocnosti rozdelené do dvoch proti sebe stojacich táborov - Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko). Akýkoľvek incident mohol narušiť krehký mier. Trikrát sa podarilo tieto incidenty zažehnať:
- Keď Nemci bojovali s Nemcami o Maroko.
- Po anexii Bosny a Hercegoviny.
- Počas Balkánskych vojen, ktoré komplikovali veľmoci so svojimi vojenskými, hospodárskymi a politickými záujmami v regióne.
Rakúsko-Uhorsko malo záujem zväčšovať svoje územie na Balkáne, zatiaľ čo Nemecko zbrojilo a nebolo spokojné s rozdelením kolónií. Nemecké vrchné velenie a vláda dospeli k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené a čím skôr vojna vypukne, tým väčšie sú nemecké vyhliadky na úspech. Neodvážili sa však rozpútať vojnu ako zjavný agresor, a preto hľadali zámienku. Tá sa im naskytla v lete 1914.
Sarajevský atentát ako zámienka
Zámienkou na vyvolanie vojny sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu, Františka Ferdinanda d´Este. Spáchal ho mladý študent Gavrilo Princip 28. júna 1914, člen organizácie Mladá Bosna. Nemecko v tomto atentáte našlo dlho hľadanú zámienku, pretože mohlo vystupovať ako verný spojenec Rakúsko-Uhorska, a nie ako agresor.
Začiatok vojny a jej rozšírenie
Po splnení motivácie prejdeme do druhej fázy hodiny, kde sa žiaci oboznámia s novými informáciami a osvoja si nové poznatky. Budeme využívať aktivizujúce otázky a názorné pomôcky.
Reťazová reakcia vyhlasovania vojen
Vláda Rakúsko-Uhorska predložila Srbsku ultimátum s podmienkami, ktoré Srbsko fakticky nemohlo prijať bez straty suverenity. V dôsledku nesplnenia požiadaviek vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko 28. júla 1914 vojnu Srbsku. To spustilo reťazovú reakciu mobilizácií a vzájomných vypovedaní vojen. Rusko sa rozhodlo brániť Srbsko a začalo mobilizovať. 1. augusta 1914 vypovedalo Nemecko vojnu Rusku a 3. augusta aj Francúzsku. 4. augusta 1914 vstúpilo na strane spojencov do vojny Anglicko. K Dohode sa pridalo aj Japonsko. Taliansko a Rumunsko, spojenci Nemecka a Rakúsko-Uhorska, vyhlásili neutralitu. Na strane Trojspolku vstúpilo do vojny Turecko.
Svetový charakter konfliktu
Vojna nadobudla svetové rozmery. De facto proti sebe stáli dva tábory: Centrálne mocnosti (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a Bulharsko) a Dohoda (Anglicko, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA).
Priebeh vojny na frontoch
Bojovalo sa na troch hlavných frontoch: južnom, východnom a západnom. Nemecký generálny štáb vypracoval plán tzv. bleskovej vojny - Blitzkrieg.
Západný front: Schlieffenov plán a zákopová vojna
Podľa Schlieffenovho plánu mali Nemci prejsť cez neutrálne Belgicko, obísť francúzske opevnenia a zaútočiť na nechránenú francúzsko-belgickú hranicu, ešte pred mobilizáciou Ruska. Po vyradení Francúzska sa mali Nemci obrátiť na Rusko. Tento plán však prekazila Veľká Británia, ktorá vyhlásila Nemecku vojnu po napadnutí Belgicka. Schlieffenov plán stroskotal.
Bleskový útok Nemecka proti Francúzsku viedol k bitke na rieke Marne, kde sa francúzskej armáde podarilo Nemcov zdržať. Z rýchlej vojny sa v priebehu niekoľkých týždňov stala zákopová vojna.
V roku 1915 sa odohrala bitka pri Ypres, kde boli prvýkrát použité chemické zbrane. Na pomoc Francúzom prišla anglická armáda. Roku 1916 sa na západnom fronte odohrali ďalšie významné bitky - pri Verdune (Francúzi ubránili západný front) a Somme (najkrvavejšia bitka vojny s 1,3 milióna mŕtvych).
Východný front: Ruské snahy a Brusilova ofenzíva
Na východnom fronte sa ruské vojská snažili preniknúť do Rakúsko-Uhorska. V decembri 1914 obsadili niekoľko východoslovenských miest: Bardejov, Svidník, Stropkov, Sninu, Humenné a Medzilaborce. Ruská armáda však čoskoro stroskotala a vydala sa na ústup. Napriek neúspešným bitkám pri Tannenbergu a Mazurských poliach a napriek slabej výzbroji dosiahli Rusi vrchol svojho vojenského snaženia v tzv. Brusilovovej ofenzíve, ktorá spôsobila veľké straty nemeckej armáde.
Južný front: Boje na Balkáne a proti Taliansku
Na južnom fronte bojovalo Rakúsko-Uhorsko proti Srbsku, pričom mu pomáhali Nemci a Srbom Rusi. V októbri 1915 padol Belehrad do rakúskych rúk. Rakúsko-Uhorsko bojovalo aj proti Taliansku, ktoré si robilo nároky na južné Tirolsko. Dohoda bojovala proti Turecku.
Použité zbrane a technológie
V prvej svetovej vojne sa používali rozličné zbrane, ktoré spôsobili ešte väčšie straty na životoch. Medzi ne patrili:
- ďalekonosné strely
- ručné granáty
- ponorky
- tanky
- delá
- prvé samopaly
- otravné plyny
Zrodenie tanku - obrnená vojna v prvej svetovej vojne
Opakovanie a upevnenie učiva
Počas tejto fázy hodiny si spoločne zopakujeme a upevníme učebný materiál prostredníctvom kladenia otázok, aby sme preverili osvojené poznatky a pochopenie jednotlivých súvislostí.
Otázky na opakovanie
- Aké boli príčiny 1. svetovej vojny?
- Kto spáchal a na kom bol spáchaný sarajevský atentát?
- Čo to bol „Blitzkrieg“?
- Vymenujte najvýznamnejšie bitky na západnom fronte.
- Ako prebiehala vojna na východnom fronte?
- Ktoré slovenské mestá obsadila Ruská armáda koncom roku 1914?
- Ako prebiehala vojna na južnom fronte?
- Ktoré nové vynálezy boli použité počas 1. svetovej vojny?
Domáca úloha
Žiakom zadáme na domácu úlohu dve otázky na zamyslenie. Majú nad nimi porozmýšľať a svoje úvahy si zapísať do zošita. Na začiatku nasledujúcej hodiny si odpovede skontrolujeme a náhodne vyvolaní žiaci budú ohodnotení známkou.
- Ktorá časť politiky tvorila základ spojenectva Veľkej Británie, Francúzska a Ruska?
- Ako vplývala vojna na vojakov a civilné obyvateľstvo?
Formovanie mocenských blokov v Európe (nadväzujúce učivo)
Žiak vie, že pred 1. svetovou vojnou sa sformovali dva mocenské spolky (Trojspolok a Trojdohoda), ktorých existencia zasiahla do všetkých sfér ľudskej spoločnosti. Žiak pozná dôvody vytvárania mocenských blokov.
Vznik Dvojspolku a Trojspolku
V roku 1879 vznikol vo Viedni Dvojspolok, spojením Rakúsko-Uhorska a Nemecka. Dôvodmi boli zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom a vyostrenie rusko-rakúskych vzťahov na Balkáne. V roku 1882 sa k Dvojspolku pripojilo Taliansko, čím vznikol Trojspolok. Dôvodom pristúpenia Talianska bolo obsadenie Tuniska Francúzskom, o ktoré malo záujem aj Taliansko.
Uzatváranie dohôd
V roku 1892 bola podpísaná tajná zmluva medzi Francúzskom a Ruskom. Po uzavretí „srdečnej dohody“ sa Veľká Británia zriekla „politiky izolácie“ a v roku 1907 podpísala spojenú zmluvu s Ruskom. Tieto dohody viedli k vytvoreniu mocenských blokov Dohoda (Veľká Británia, Rusko a Francúzsko) a Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko), ktoré ovplyvňovali politiku na začiatku 20. storočia.
tags: #didaktika #vyucovacej #hodiny #sjl #blahozelanie