Oslava Života a Vďačnosť za Jubileum
V tento slávnostný deň sme sa tu všetci stretli, aby sme vo veľkom oslávili Tvoje okrúhle narodeniny, osemdesiate. Je to výnimočná a vzácna udalosť, ktorá nás vyzýva zastaviť sa a zamyslieť nad prežitým životom, jeho hodnotami a odkazom. Teraz je ten správny čas, aby sme Ti všetci povedali, že Ťa ľúbime, že si náš poklad a že si pre nás obrovskou inšpiráciou.
Mnohí z nás mali možnosť ochutnať už všeličo, veď za posledné roky sa to v našej rodine akosi rozcestovalo. No nech je tam vo svete akokoľvek zaujímavo, každý sa rád vráti domov. Každý z nás sa rád vráti do Tvojho domčeka, kde je príjemne teplúčko a vonia to tam, napríklad, aj pečenými buchtami. To teplo domova, ktoré nám je u vás poskytnuté, si každý z nás, aj keď sme ďaleko, nesie vo svojom srdci.
Tvoje osemdesiat rokov sú životom plným príbehov, úspechov a obetavosti. Si príkladom silnej a nezdolnej osoby, ktorá sa vždy postaví na výšku výziev, ktoré život prináša. Tvoja láska, starostlivosť a obetavosť sú neprekonateľné. Vždy si tu bola, aby si nás podporila, povzbudila a pomohla nám prekonať všetky prekážky na ceste. Tvoje múdre rady a láskavé slová nám dali silu a sebavedomie, aby sme sa stali tými, kým sme dnes.
Tvoja odvaha a neúnavná energia sú príkladom pre nás všetkých. Vo svojom veku stále záříš mladosťou a životom. Si aktívnou a živoučkou osobou, ktorá nikdy nezostala pozadu. Dnes, keď oslavujeme Tvoje osemdesiatiny, je to nielen čas na oslavu, ale aj na vzdanie úcty a poďakovanie za všetky Tvoje obetavé roky starostlivosti, trpezlivosti a lásky, ktorú si nám dávala. Tvoje nezištné obetovanie sa pre našu rodinu je neprekonateľné a vždy si to vážime. Tvoja prítomnosť je žiarivou hviezdou v našom živote a Tvoje hodnoty nás viedli a inšpirovali. Si pilierom našej rodiny a náš zdroj sily.
Duchovné Povolanie k Láske a Rodinnému Životu
Božie slovo nás vovádza do tajomstva povolania človeka, ktoré vždy prichádza od Boha. V Kristovi, s Kristom a pre Krista nachádza miesto a zmysel povolanie každého človeka. Každý si uchováva svoju originalitu, ktorú má nezávisle a plne rozvíjať. Práve preto je dôležité pripomínať si životné cesty ľudí, ktorí svojou činnosťou a postojmi zanechali hlbokú stopu v spoločnosti.
Cirkev si uvedomuje, že manželstvo a rodina tvoria jedno z najcennejších bohatstiev ľudstva. Láska vo svojej najhlbšej skutočnosti je v podstate dar. Rodina, založená na láske a ňou oživovaná, je spoločenstvom osôb: muža a ženy spojených manželstvom, rodičov a detí, ako aj príbuzných. Vnútorným princípom, stálou hnacou silou a najvyšším cieľom tejto úlohy je láska. Bez lásky nemôže rodina ani žiť, ani rásť a zdokonaľovať sa ako spoločenstvo osôb. Človek nemôže žiť bez lásky.
Manželská láska, ktorá vedie manželov k "poznaniu" a robí z nich "jedno telo", nijako sa nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi. Keď sa manželia stávajú rodičmi, dostávajú od Boha dar novej úlohy, spojenej so zodpovednosťou.
V pláne Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa rodina spoznáva nielen svoju "totožnosť", čiže to, čím sama "je", ale i svoje "povolanie", čiže to, čo môže a má "robiť". Rodina sa teda musí nevyhnutne vrátiť k "počiatku" Božej stvoriteľskej činnosti, ak sa chce spoznať a realizovať podľa vnútornej pravdy nielen svojho bytia, ale aj svojho historického konania. Nakoľko podľa Božieho plánu rodina je "dôverné spoločenstvo života a lásky", má za úlohu stále viac stávať sa tým, čím je, čiže spoločenstvom života a lásky.
Postavenie, v akom sa dnes rodina nachádza, má kladné i záporné stránky. Na jednej strane tu stojí živšie vedomie osobnej slobody a berie sa väčší ohľad na kvalitu medziosobných vzťahov v manželstve, na povznesenie dôstojnosti ženy, na zodpovedné plodenie detí a na ich výchovu. Aj toto sú aspekty, ktoré v dlhom živote jedného človeka formujú jeho odkaz a svedectvo viery.
doc. Štefan Paločko - Geniálna prednáška o manželstve
Svedectvo Viery a Vytrvalosti: Príklad Kardinála Jána Chryzostoma Korca
Pri príležitosti významného životného jubilea, akým je 80. výročie narodenia, je dôležité pripomínať si životné cesty ľudí, ktorí svojou činnosťou a postojmi zanechali hlbokú stopu v spoločnosti. Bohatá činnosť otca kardinála Korca je odrazom takmer päťdesiatročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku v minulom storočí. Počas komunistického útlaku, keď všetky úsilia štátnej politiky obmedziť činnosť Cirkvi smerovali k jej zámernej likvidácii, prijal dňa 24. augusta 1951, ako 27-ročný, tajne z rúk biskupa Pavla Hnilicu biskupskú vysviacku.
Za svoju obetavú činnosť pre dobro Cirkvi a národa bol 11. marca 1960 zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Sám na to - väzeň biskup Korec - spomínal: „Základom bola nenávisť k viere v Boha a absolútny bojový ateizmus. ... Mne pripisovali pri súde za zločin „vernosť pápežovi“. Povedal som im, že som na túto vernosť pápežovi hrdý.“ Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Neskôr ho prijal na audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal opäť súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Aj naďalej jeho postavenie nebolo ľahké, a to až do konca socialistického zriadenia.
Aj napriek nepriaznivej situácii, v ktorej sa nachádzal, ako pred väzením, tak aj potom, neostal nečinný. Pokračoval vo svojej neúnavnej činnosti kňaza - biskupa, spisovateľa a človeka, u ktorého nachádzali mnohí otvorené dvere a srdce. Vo svojich dielach, ktorých vyšlo vyše 80, sa javí ako teológ, filozof, kultúrny a cirkevný historik, etik a sociológ, ale predovšetkým ohlasovateľ evanjelia. Dnes vychádzajú jeho diela v rôznych svetových jazykoch.
Po zmene spoločenských pomerov 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. menoval za nitrianskeho diecézneho biskupa. V čase, keď podľa ľudských kritérií mal právo na „zaslúžený odpočinok“, z poverenia najvyššieho pastiera zasadol „biskup v montérkach“ na najstarší biskupský stolec strednej a východnej Európy na prestol sv. Metoda. V roku 1991 bol menovaný za kardinála, ako prejav ocenenia jeho svedectva živej viery.
Pápež Ján Pavol II. pri stretnutí s mládežou Slovenska 30. júna 1995 v Nitre povedal: „Kardinál Korec, toto meno veľa hovorí. ... Chcem dnes poďakovať Pánu Bohu, za svedectvo, veľké svedectvo viery, ktoré nám všetkým dal Ján Chryzostom Korec, prenasledovaný za svoju vieru, väznený.“ Otec kardinál sám vyznával: „Mojou Matkou je Cirkev, ktorá poznala obdobia rozmachu i úpadku, ktorá však dosvedčuje, že Kristus žije stále uprostred nás a v nás. V tomto spoločenstve Cirkvi nachodím svoju radosť, svoju silu, svoj zmysel života… Cirkev je moja Matka.“
Celá ľudská, kňazská, strastiplná, pracovitá, heroická životná cesta otca kardinála je svedectvom o tom, čím môže byť človek vo svojej slobodnej a zodpovednej voľbe aj v časoch neslobody a neľudského poníženia. Toto svedectvo - martyrológium našich čias nemožno zamlčať. Je to svedectvo o Kristovi žijúcom vo svojej Cirkvi, čo nás dnes vedie k prejavom úprimného obdivu, vďaky i ochoty plniť Božiu vôľu. Otcovi kardinálovi pri takejto príležitosti želáme a vyprosujeme všetky potrebné milosti, aby ho aj naďalej viedla Božia ruka v primeranom zdraví, spokojnosti aj v tichej radosti a vďačnosti z diela, ktoré v spolupráci s Božou pomocou učinil.
Priania a Požehnania k Osemdesiatke
Pri príležitosti okrúhleho jubilea sa zvyknú prednášať vinše a blahoželania, plné úprimných želaní a požehnaní:
- Dožiť sa radosti kvitnúceho rána je zázrak milosti, najkrajší dar Pána. Aj my dnes želáme dobrého zdravíčka pre našu babi od Pána z nebíčka. Nech jej dá dar zdravia, v ňom je žitia sila, aby tu radostne a šťastne žila.
- Hodiny života krútia sa dokola, kto sa raz narodil, musí ísť do boja. Ide cez bolesti, ide cez nádeje, dúfa, že život mu kus šťastia naleje. A život nalieval, na čo mal kto cit, chuť, každý si usmernil osudu ťažkú púť. Hodiny postáli, práve dnes, na sviatok, prednášame k slávnosti srdečný prípitok: Vďaka ti Bože náš za rokov osemdesiat, majme sa radi vždy tak, ako v knihe stať. Vykročme zvesela na ďalšiu žitia púť, život aj v zrelosti môže mať sladkú chuť.
- Dôležité je nikdy nezabúdať na lásku, na rodinu, na priateľov, a čas Ti vráti všetky krásne spomienky života. Želáme Ti, aby si vždy mala dostatok času na prežitie krásy života...
- Krásny pozdrav, ako kytku rozmarínu, prinášame na narodeniny, i s prianiami plamennými, aby si nám v zdraví žila, ostala vždy taká milá, aby dlhé, dlhé roky šťastné boli tvoje kroky.
- Želáme Ti, nech máš šťastia denne veľa, ešte zdravie k tomu želáme, objatie Ti posielame k tomu Tvojho anjela, aby Tu bol vždy, keď ho treba, aby strážil sny a Teba...
- Občas tiež nazrieme životu do svedomia a len tak vzhliadneme za seba nevdojak. V ušiach nám stáročné agáty hudbou zvonia, no život ulieta tak ako z hniezda vták... Nuž aj Ty, otče náš, cez úspechy i pády, spieval si pesničky, čo Ti vždy prislúšali. Aj preto v srdiečkach našich ťa máme radi, kým slákom huslí nás zohrievaš na duši... Dnes, keď máš veľký deň a vzduch sa šťastím plní, chceme Ťa pozdraviť najkrajšou áriou. Svietiš nám v živote...
Dúfame, že až my budeme v roli babičiek a deduškov, budeme vedieť vytvoriť také príjemné teplo domova s takou priaznivou atmosférou, ako vieš poskytnúť Ty nám spolu s dedkom. Prečo by aj nie, však máme teraz ten najlepší vzor. Babička naša najdrahšia, všetci Ti zo srdca prajeme ešte veľa krásnych rokov, aby zdravíčko slúžilo a aby ste si spolu s dedkom nažívali tak pekne a pokojne ako doteraz. Želáme Ti nekonečné šťastie, zdravie a lásku. Nech každý deň prináša nové zážitky a radosti. Vďaka Tebe sme sa stali lepšími ľuďmi a Tvoja prítomnosť v našich životoch je nesmiernym darom.