Ukončenie základnej školy je významným míľnikom v živote každého študenta. Je to obdobie plné spomienok, emócií a zároveň otvára dvere k novým začiatkom a výzvam. Na tejto slávnostnej príležitosti sa zvyčajne odznievajú rozlúčkové prejavy, ktoré reflektujú prežité roky, ďakujú za podporu a prajú úspešnú budúcnosť. Tento komplexný vzor príhovoru deviatakov je zostavený z rôznych myšlienok a formulácií, aby poslúžil ako inšpirácia pre vytvorenie vlastného, originálneho prejavu.
I. Oslovovanie a úvod
Príhovor by mal začať oslovením všetkých prítomných, aby sa prejavila úcta a vďačnosť za ich prítomnosť.
Vážená pani riaditeľka, vážené pani zástupkyne, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí rodičia a priatelia, milí spolužiaci!
Čas uteká ako voda, jeho hodiny sú rýchle, neúprosné. Deväť rokov rýchlo uplynulo, my sme vyrástli a dnes nám prichodí rozlúčiť sa s Vami aj s touto našou školou. Je tu koniec nášho detstva a kráčame ďalej v našej ceste stať sa múdrejšími a skúsenejšími, ako sme doteraz. Dnes je ten deň, dnes je tá chvíľa, dnes je ten čas, kedy sa lúčime, my deviataci, s touto školou. Dovoľte nám, aby sme teraz vyjadrili svoje pocity a spomienky.
II. Spomienky na školské roky
Táto časť príhovoru je venovaná nostalgickým spomienkam na prežité chvíle, prvé krôčiky v škole a postupný rast. Je dôležité spomenúť akademické aj životné lekcie.
Prvé kroky a rast
Pamätáme si, ako sme pred deviatimi rokmi stáli spolu s rodičmi ustráchaní pred bránami tejto školy. Bola som útle, vystrašené dievčatko, ktoré sa pevne a bojazlivo držalo mamkinej ruky. Strach a neistota pominuli, keď sa k nám prihovorila naša prvá pani učiteľka. Zase prišiel strach a obavy z druhého stupňa, no po prvom polroku sme boli opäť v pohode, pretože páni učitelia neboli žiadni strašiaci, ale obyčajní ľudia, ktorí nás chceli veľa naučiť a usmerniť nás tým správnym smerom. Úplne prvý deň v škole sme mali nakresliť cestu z domu do školy. Aj keď mal každý z nás inú cestičku, cieľ bol rovnaký - naša škola.
Nadobudnuté vedomosti a zručnosti
Vy, naši učitelia, ste nás prijali, vzali za ruku a viedli od prvej čiaročky, cez prvé písmenká a číslice. Krok za krokom ste nás zasväcovali do tajov vedy a umenia. Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Pochopili sme, že 2+2 sú 4, že v slove „mýliť sa“ je ypsilon, že Zem je guľatá. Náročný bol najmä deviaty ročník, keď sme sa pripravovali na prijímacie pohovory a monitor, o ktorom nám učitelia už nejaký ten rôčik rozprávali. Sme vďační za vedomosti, ktoré ste nám odovzdali a za trpezlivosť, ktorú ste k nám preukazovali.
Životné lekcie a priateľstvá
V škole sme sa naučili i to, čo nenájdete v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Učili ste nás rozoznávať dobro od zla a vnímať krásy života. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Tu sme sa naučili znášať prehry, ale aj postaviť sa znova na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z úspechu alebo podržať sa v neúspechu. Jednou z najdôležitejších vecí, čo sme sa naučili, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie. V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi všetko išlo ľahšie. Spolu sme sa tešili, keď nebola písomka, smútili, keď písomka bola. Spájali nás ťaháky, učenie pred Testovaním, radosť z dobrých výsledkov.
III. Poďakovanie
Jedna z najdôležitejších častí prejavu je poďakovanie všetkým, ktorí prispeli k výchove a vzdelaniu deviatakov.
Poďakovanie pedagogickému zboru
Vážime si Vašu prácu, úprimne Vám všetkým ďakujeme za deväťročnú každodennú námahu, ktorú ste vynaložili na to, aby sme dnes postúpili do stredných škôl a odborných učilíšť dobre pripravení. Vy, milí naši učitelia, ste boli stále pri nás. Trpezlivo, ako majster sochár formuje svoju sochu, formovali ste naše osobnosti, vzdelávali ste nás, poskytovali ste nám cenné rady, odovzdávali more skúseností, pomáhali, kde bolo treba. Našli sme vo vás dobrých priateľov, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť, a ktorí sú oporou v ťažkých chvíľach. Za to všetko, milí naši učitelia, ďakujeme. Špeciálna vďaka patrí našej triednej pani učiteľke, ktorá sa o nás starala ako o svoje vlastné deti a vždy nám podala pomocnú ruku, aby sme sa dostali z každého problému. Bola nám veľkou oporou, druhou rodinou, poradcom, ale i kritikom. Našli ste si pre nás v ťažkých chvíľach pekné slovo, pohladenie, radu.
Poďakovanie ostatným zamestnancom
Ďakujeme aj pani riaditeľke, ktorá bdela nad naším vzdelaním a dozerala na všetko. Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé. S tetami kuchárkami sme sa tak často nestretávali. Väčšinou boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to im patrí ďakujem.
Ospravedlnenie
Vieme, že práca s nami si vyžadovala nesmierne veľa trpezlivosti a námahy. Vieme aj to, že nie vždy sme chápali Vaše úsilie tak, ako bolo treba a spôsobili sme Vám nejednu trpkú chvíľu. Uvedomujeme si, že sme vám veľakrát spôsobili nemálo problémov a starostí, že sme boli veľakrát neposlušní, nezodpovední, nechápaví a málo citliví. Ak môžete, odpustite nám, zabudnite na zlé a spomínajte na nás ako na dobré deti, ktoré Vás mali vždy rady. Prosíme vás, aby ste nám prepáčili tieto naše previnenia a aby ste si uchovali v spomienkach na nás len chvíle radostné a príjemné.
IV. Odkaz mladším spolužiakom a budúcnosť
Táto sekcia by mala obsahovať odkaz mladším generáciám a vyjadrenie nádeje pre vlastnú budúcnosť.
Pre mladších spolužiakov
So slovami lúčenia obraciame sa i na Vás, naši mladší spolužiaci. Spomínajte len na pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili a zabudnite, keď sme sa k Vám správali niekedy povýšenecky z pozície starších. Vážte si svojich učiteľov a poslúchajte ich. Verte, chcú Vám len to najlepšie. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Pohľad do budúcnosti
Teraz nás čakajú stredné školy, noví učitelia, nový kolektív, noví kamaráti. Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. Končí sa jedno obdobie nášho života a musíme vykročiť do ďalšieho. Sme si vedomí, že to nebude len cesta ružovou záhradou a budeme si musieť poradiť s prekážkami. Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. S odvahou, s úsmevom vykročíme ďalej, majákom vždy bola pre ľud vzácna nádej.
V. Záver
Záver by mal zhrnúť pocity a predstaviť rozlúčku s nádejou.
Pri tejto rozlúčke sa nám všetkým lesknú v očiach slzy. Sú to slzy dvojaké. Slzy radosti, že sme šťastlivo ukončili školskú púť na tejto škole a prijali nás na školy, ktoré sme si vysnívali, no kalia ich slzy žiaľu, že sa musíme rozlúčiť s Vami aj s touto školou. Na záver by sme chceli poďakovať všetkým za tie chvíle šťastia, za skúsenosti, vedomosti, na ktorých môžeme stavať. Lúčime sa s vami všetkými a želáme veľa šťastia. Ešte raz vám všetkým ďakujeme a dovidenia!