Oslavy 75. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, konané pod záštitou predsedu vlády SR Petra Pellegriniho, začali už v stredu 28. augusta, pričom hlavná časť programu je sústredená na štvrtok 29. augusta 2019. Tieto celoštátne oslavy sú príležitosťou uctiť si významnú časť našej histórie a národnej hrdosti, pričom aj železničná doprava a s ňou spojené aktivity zohrali a stále zohrávajú svoju úlohu.
Oslavy 75. výročia SNP v Banskej Bystrici a železničná doprava
Legiovlak - putovné múzeum na koľajniciach
Na banskobystrickej Železničnej stanici je od utorka 27. augusta sprístupnené putovné múzeum československých légií Legiovlak. Tento vlak je vernou replikou legionárskeho vlaku z obdobia rokov 1918 až 1920, kedy na Transsibírskej magistrále v Rusku prebiehali vojnové operácie československých légií. Expozícia vlaku bude v Banskej Bystrici k dispozícii do soboty 31. augusta každý deň od 8:00 do 18:00 h, v deň sviatku od 9:00 do 19:00 h.
Výhodné cestovanie vlakom na oslavy
Pre návštevníkov 75. výročia SNP, ktorí sa rozhodli cestovať vlakom, sú pripravené špeciálne podmienky. Oficiálny dopravca osláv SNP, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), poskytuje cestujúcim 50-percentnú zľavu pri spiatočnej ceste. Z ktorejkoľvek stanice na Slovensku tak zaplatia len cestu do Banskej Bystrice, pričom cesta naspäť domov je pre nich bezplatná.
Dopravné obmedzenia v Banskej Bystrici
Oslavy 75. výročia SNP sú sprevádzané aj dopravnými obmedzeniami, ktoré súvisia s prípravou a prevedením vojenskej prehliadky a bezpečnostnými opatreniami počas 29. augusta. Kvôli zmenám v MHD od večerných hodín 27. augusta do skorých ranných hodín 28. augusta budú cestovné poriadky na linkách verejnej osobnej dopravy, ktorých sa dotkne uzávera cesty I/66, upravené. Ostatná verejná osobná doprava (prímestské a diaľkové linky) budú premávať podľa upravených cestovných poriadkov. V deň osláv, 29. augusta, budú zmeny platné po celý deň.
Historické vlaky a výročia SNP
Pancierový vlak Štefánik na 65. výročie SNP (2009)
Pri príležitosti centrálnych osláv 65. výročia SNP, ktoré sa konali v Banskej Bystrici v dňoch 28. až 29. augusta 2009, sa verejnosti predstavil pancierový vlak Štefánik. Išlo o jeden z troch vyrobených pancierových vlakov, ktoré boli zhotovené v roku 1944 v ŽOS Zvolen a významne prispeli k domácemu odboju voči fašistickým okupantom. Pancierový vlak bol zložený z tykadlového vozňa, delového vozňa, tankového vozňa, parného rušňa 422.0108 a guľometného vozňa. Za týmto účelom boli na koľaje znovu postavené repliky vozňov pancierového vlaku spod zvolenského zámku, múzea SNP v Banskej Bystrici a originál vozňa, skutočného účastníka bojov, dlhodobo vystaveného v areáli ŽOS Zvolen. Opätovné zloženie a prevádzka pancierového vlaku sa udiala po prvýkrát od skončenia SNP, po 65 rokoch.
Dňa 29. augusta 2009 prebehla prezentácia pancierového vlaku pre verejnosť na železničnej stanici. V sobotu 30. augusta 2009 sa oslavy presunuli na trať Chvatimech - Hronec, kedy bol najprv do Hronca presunutý pancierový vlak bez parného rušňa 422.0108. O 11:20 bol zo železničnej stanice Banská Bystrica vypravený osobný vlak do Brezna so zastavením v železničnej stanici Chvatimech. V úseku Chvatimech - Hronec sa počas dňa vlastnou silou pohyboval pancierový vlak.
Medzník v elektrifikácii železníc: Príchod rušňa E 499.001 k 9. výročiu SNP (1953)
Pamätný dátum 29. august 1953 sa zapísal do dejín nielen ako výročie SNP, ale aj ako veľký a významný medzník v elektrifikácii železníc jednosmerným systémom na Slovensku. V tento deň odviezol elektrický rušeň označenia E 499.001 prvý slávnostný elektrický vlak zo Žiliny do Vrútok. Hoci táto 21 kilometrov dlhá trať nebola ešte elektrifikačne celkom ukončená, keďže sa pracovalo na zatrolejovaní staníc Žilina a Vrútky, spustenie prevádzky bolo symbolicky spojené s výročím Povstania.
Legendárny rušeň E 499.001 (dnes 140.001-9)
Po 55 rokoch berieme elektrickú prevádzku na popisovanom úseku ako úplnú samozrejmosť a možno si ani neuvedomujeme, že legenda, stroj dnešného označenia 140.001-9, spieva potichu labutiu pieseň s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou svoju prevádzku v tomto roku definitívne ukončí. Možno to história chcela, aby rušeň, ktorý prišiel ako prvý na Slovensko a vlastne aj zahajoval prevádzku zo sto kusovej série bobín, ju ako posledný v štátnych službách ukončil.
Ide o prototypový elektrický rušeň pôvodného označenia E 499.001, ktorý bol vyrobený pod výrobným číslom 3067 v roku 1953 v podniku Závody V.I.Lenina Plzeň, neskôr opäť ŠKODA Plzeň. Jedná sa o jediný stroj výrobnej série 12 E 1, ktorý mal nevýhodu od ostatných sériovo vyrobených bobín: bol kratší, podvozky sa nedali s nimi meniť a strieborný okrasný pruh vpredu do V bol vyrobený celý z dubového dreva.
Prvé jazdy a uvedenie do prevádzky
Prvú technicko-bezpečnostnú jazdu vykonal 24. júna 1953 vo výrobnom závode v Plzni pod napätím 1500V, nasledujúci deň bolo vykonané protokolárne odovzdanie zástupcom ČSD. V posledný júnový deň 1953 bol prevezený z Plzne do železničnej stanice Praha Smíchov, kde bol po „oživení“ nasadený na zvláštny vlak do železničnej stanice Praha hlavné nádraží. Prvopočiatočná prevádzka tejto bobiny bola v depe Praha hlavné nádraží, kde 6. júla 1953 vykonal medzi Hrabovkou a Libňou úspešnú TBS (technicko-bezpečnostnú skúšku) pod napätím 1500V, počas ktorej dosiahol rýchlosť 90 km/h. Po skúške bol vykonaný zábeh na pražských spojkách elektrifikovaných systémom 1500V=, pre ktoré bol rušeň upravený.
Večer 22. augusta 1953 bola vykonaná jeho prehliadka a príprava pred prevozom do Žiliny, kam sa previezol parným rušňom 387.0 ako vlak násled 9620 s odchodom o 0:22h dňa 23. augusta 1953. Príchod do Žiliny bol podnietený plánovaným zahájením elektrickej prevádzky Žilina - Vrútky, ktorá mala byť odovzdaná na 9. výročie SNP. Prvé skúšobné jazdy boli vykonané zníženou rýchlosťou 25. augusta 1953, kedy bola odovzdaná do užívania meniareň Varín, kde sa počas skúšobných jázd zberačmi prúdu „očistilo“ od sadzí z komínov parných rušňov trolejové vedenie. Dňa 27. augusta 1953 vykonala „jednička bobina“ technicko-bezpečnostnú skúšku na rovinke medzi Tepličkou a Varínom, pri ktorej dosiahla rýchlosť 138 km/h.
Nastal pamätný deň 29. august 1953, kedy rušňová čata Florián Vršan, Imrich Nagy a Jozef Ertl odviezli prvý slávnostný elektrický rýchlik do Vrútok. Pre spomínané nedokončené trolejové vedenie bol vlak zo Žiliny vytlačený parným rušňom a naopak do Vrútok vchádzal zotrvačnosťou so stiahnutými zberačmi prúdu.
Skúšobná prevádzka a zahraničné pôsobenie
Nedokončené trolejové vedenie robilo komplikácie v ďalšej skúšobnej prevádzke a tak bolo rozhodnuté, že pokiaľ nebudú elektrifikačné práce na Slovensku definitívne ukončené, bude rušeň E 499.001 podrobený skúškam na tratiach PKP (Poľské štátne železnice). Takto 24. septembra 1953 odchádza vlakom 9072 späť do Prahy, kde jazdil do konca roka po pražských spojkách. Po Novom roku 2. januára 1954 bol prevezený do Plzne na prehliadku pred odoslaním na skúšky do Poľska, kam odchádza 21. februára 1954. Počas skúšok v Poľsku bola zaradená do depa Varšava, kde bola nasadená do bežného turnusu rýchlych predmestských vlakov na vozebných ramenách do Otwocku a Blowie, od októbra 1954 aj na pár rýchlikov do Lodže. Skúšobná prevádzka tu bola ukončená 22. novembra 1954 a späť do Československa sa vracia vlakom 6047 dňa 5. decembra 1954, následne 28. decembra 1954 do Plzne.
Dlhoročná služba a "labutia pieseň"
Na jar 12. - 19. mája 1955 bol rušeň využitý na záťažové skúšky na liptovskej strane Štrbskej rampy, teda z Liptovského Mikuláša na Štrbu, neskôr aj na spišskej strane. Skúšky ukončil 8. júna, kedy z dôvodu závady na trolejovom vedení došlo k strhnutiu zberačov prúdu. Po oprave a následnej revízii bol 22. júna 1955 vrátený späť do Prahy, prakticky o mesiac neskôr 31. júla 1955 bol prevezený do výrobného závodu, kde zotrval takmer jeden rok. Podľa pamätníkov 2. júla 1956 prichádza do depa Žilina, v ktorom pôsobí dodnes.
V novembri 1957 a 19. mája 1958 došlo k požiarom v strojovni rušňa z dôvodu nezhodných vypínacích časov hlavných vypínačov. V čase 25. mája 1958 - 23. augusta 1959 bola bobina E 499.001 zapožičaná do depa Česká Třebová. Prevádzka v Žiline bola poznamenaná násilným poškodením, po ktorom bola od 17. novembra 1966 odstavená a do prevádzky sa vrátila dva dni pred Štedrým dňom. Je možné, že po tejto udalosti bol z jej skrine odstránený dubový ozdobný kruh a stala sa tzv. „hladkou“ bobinou. Strieborný pruh na nej nebol po jeho odstránení vedený na čelách do V, ale vodorovne ako u rušňov E 499.1 či E 469.1.
Ďalšia prevádzka v Žiline pokračovala bez podstatnejších udalostí. Za zmienku stojí násilné poškodenie oboch stanovíšť 18. marca 1976, či požiar druhého stanovišťa na rýchliku R 541 „Detvan“ v roku 1983. V tomto čase ju bolo možné vidieť hlavne na osobných vlakoch do Bohumína, Čadce, Púchova či Ružomberka, nezriedka si odviezla rýchlik do Přerova, Púchova i Košíc. Dňa 27. februára 1986 bol po dovezení R 503 z Púchova využitý na jazdu zvláštneho vlaku do Vrútok pri príležitosti 30 rokov elektrifikácie Žilina - Spišská Nová Ves. Koncom osemdesiatych rokov bola presunutá na vozbu manipulačných nákladných vlakov Žilina - Púchov. Rok 1991 bol pre ňu dôležitý, nakoľko podstúpila EH opravu v ŽOS Vrútky, počas ktorej sa jej ako prvej bobine vrátil pôvodný náter. Oprava bola ukončená 26. júna 1991, po ktorej bol v rámci garancie zaradený na „prieťahy“ vlakov medzi osobnou a nákladnou stanicou. Neskôr ako záložný stroj bol deponovaný v Púchove a využívaný bol len podľa potreby. Od 1. januára 2005 bola pridelená spoločnosti Cargo, kde pôsobí dodnes. Podľa dostupných informácií ostáva do jej definitívneho odstavenia niekoľko stoviek kilometrov, nakoľko sa nepočíta s jej dielenskou opravou.
