Predvianočné obdobie a samotné Vianoce predstavujú pre mnohých z nás čas pokoja, rozjímania a spoločne strávených chvíľ s rodinou a priateľmi. Tieto sviatky majú bohatú históriu, množstvo tradícií a hlboký význam, ktorý sa v priebehu storočí menil a prispôsoboval.
Advent - Čas očakávania a príprav
Pôvod a význam Adventu
Advent, to sú štyri nedele pred Štedrým večerom. Samotné slovo advent pochádza z latinčiny, presnejšie zo slova adventus a znamená príchod. Pre katolíkov symbolizuje príchod Ježiša - nielen jeho narodenie, ale aj očakávaný druhý príchod. Advent sa v dnešnom Francúzsku a Španielsku objavil od 4. storočia n. l. Toto obdobie prípravy na oslavu Narodenia Pána sa dostalo z kresťanského Východu. Zmienky o predvianočných prípravách môžeme nájsť aj z obdobia pápeža Leva I. Veľkého (440 - 461). V rímskej liturgii trval advent dva týždne. Všeobecne však bolo pre tento predvianočný prípravný čas v katolíckom svete určených šesť týždňov, ktoré mali slúžiť na pokánie a postenie sa veriacich. Na štyri týždne skrátil advent pápež Gregor I. Veľký, aby zdôraznil jeho spojitosť so štyritisícročným čakaním na Mesiáša od vyhnania Adama a Evy z raja. Definitívna podoba adventu, v akej ho poznáme dnes, sa ustálila približne v 8. - 9. storočí. Pravidlá pôstu počas adventu zaviedol až pápež Urban V. (1362 - 1370).
Prvým dňom adventu je štvrtá nedeľa do Štedrého dňa. Jej dátum teda nie je presne stanovený, pohybuje sa od 27. novembra do 3. decembra. Prvou adventnou nedeľou sa zároveň začína nový liturgický rok pre katolícku cirkev. Každá zo štyroch adventných nedieľ je zasvätená inej tematike. To sa odráža aj v čítaniach z Evanjelia: prvá nedeľa je venovaná príchodu Krista, druhá a tretia prechodu od Starého zákona k Novému, štvrtá udalostiam predchádzajúcim Vianociam. Keďže sa v advente spája dvojaké očakávanie - narodenia Krista aj jeho druhého príchodu - toto štvortýždňové obdobie sa symbolicky delí na dve časti. Do 17. decembra sa nesie v znamení očakávaného druhého príchodu Spasiteľa, po tomto dátume sa veriaci pripravujú na stretnutie s ním pri jasliach pri príležitosti jeho narodenia.
Symboly a tradície Adventu
Podľa biblických textov kedysi vznikali špeciálne adventné piesne, roráty. Ich názov je odvodený od latinskej adventnej piesne „Rorate coeli de super..." (Rosu dajte nebesia zhora), pochádzajúcej zo 16. storočia. Zvyčajne pre deti sú určené adventné kalendáre. Azda najvýraznejším symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviecami. V prvú nedeľu adventu sa zapáli prvá z nich a každú ďalšiu nedeľu horí na venci o sviecu viac. Na Štedrý deň už horia všetky štyri. Sviece tradične bývali fialové alebo tmavomodré, čo sú liturgické farby adventných nedieľ. Ich plameň symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý ako svetlo sveta rozptyľuje temnotu.
Adventný veniec však nie je taký starý ako samotný advent. Prvá zmienka o ňom pochádza až zo začiatku 19. storočia. Johann Henrich Wichern, teológ z Hamburgu, zriadil útulok pre chudobné a opustené deti. Deti tu nielen našli ubytovanie a stravu, ale mohli sa aj priučiť remeslám, a tak si zabezpečiť ďalšie živobytie. Všetky z nich vždy túžobne očakávali Vianoce, preto Wichern v roku 1838 vyrobil na začiatku adventu špeciálny drevený veniec. Umiestnil naň 24 sviečok - 4 hrubšie, symbolizujúce nedele ostávajúce do Štedrého dňa, 20 tenších, predstavujúcich zase všedné dni. Na Slovensku nie sú tieto vence také rozšírené ako napríklad v Spojených štátoch.
Slovenské predvianočné a vianočné tradície
Historické korene a zvyky predkov
V minulosti zvykom a tradíciám dominoval zimný slnovrat (22. december). Ide pravdepodobne o pozostatok slovanskej tradície, hlboko zakorenenej v našich predkoch. V celkovej symbolike ľudia vnímali obdobie konca jesene a začiatku zimy ako čas, v ktorom získavalo prevahu zlo nad dobrom, temnota nad svetlom. V tomto čase narastala aktivita nepriaznivých síl a počas predvianočného obdobia boli vyčlenené dni, v ktorých boli negatívne sily údajne najsilnejšie. Tieto dni dostali spoločný názov - stridžie dni.
Ľudia verili, že strigy škodia práve počas týchto dní, usilovali sa vniknúť hlavne do stajní, ale aj príbytkov. Z tohto dôvodu by počas stridžích dní nikto nevpustil do stajne ženu, s výnimkou domácej. Žena tiež nesmela vojsť do domu ako prvá, oveľa vítanejší bol ako prvý návštevník muž. Stridžie dni začínali na Katarínu (25. november), ďalej sa viazali ku dňom Ondreja (30. november), Barbory (4. december), Mikuláša (6. december), Lucie (13. december) a Tomáša (21. december).
Tradície vybraných stridžích dní
- Katarína: Prvým magicky významným dňom bola Katarína. Praktizovali sa pozitívne i negatívne čary. Pomerne známym zvykom bolo odrezanie konárika (napr. čerešne) a jeho zasadenie do črepníka. Ak konárik do Vianoc zakvitol, dievča, ktoré sa oň staralo, sa malo do roka vydať.
- Ondrej: Verilo sa, že aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť po celú zimu. Bolo zakázané priasť, aby sa nepoškodili ovce. Tento deň patril hlavne veštbám o vydaji. Známym zvykom je liatie olova.
- Barbora: Za stridží deň bola považovaná len v niektorých oblastiach Slovenska a zvyky sa podobali tým na Luciu.
- Mikuláš: Hoci patrí medzi stridžie dni, má pomerne malý magický význam. Jeho podstata - obdarúvanie v čase pred slnovratom - bola ovplyvnená cirkevnými snahami o potlačenie pohanských zvyklostí. Dnes poznáme sprievody s Mikulášom, čertom a anjelom, ktoré odmeňujú poslušné deti a trestajú neposlušné.
- Tomáš: (21. december) Pravdepodobne v dávnejšej histórii koncentroval viacero významných obradov, ktoré sa neskôr presunuli k 24. a 25. decembru. Tento deň bol vnímaný ako sviatok lesov.
Okrem toho, ako sa spomína, každé obdobie roka sa spája s určitými činnosťami. Počas zimy sa dianie v živote, rodinách a obciach presunulo z exteriéru pod strechy domov. Neznamenalo to však útlm spoločenského života, práve naopak. Prvou takou príležitosťou bývali priadky, ktoré tvorili neodmysliteľnú súčasť života mládeže. Išlo o pracovnú akciu, na ktorej sa zúčastňovali dospelé dievčatá od 14-15 rokov. Na priadky mali prístup aj mládenci, avšak len v určené dni. Pánske návštevy boli veľmi žiadaným spestrením, znakom prestíže. Hoci išlo o pracovne strávený čas, našiel sa čas aj na zábavu.
Štedrovečerné zvyky a hostina
Na Štedrý deň sa kresťania začínajú pripravovať v predstihu. V rodinách, kde je láska a porozumenie, má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro. Gazdinky vstávali na Štedrý deň ešte za tmy a skoro ráno už mali napečené tradičné koláče z kysnutého cesta, plnené tvarohom, lekvárom, orechmi a makom. Štedrý večer začínal prípravou štedrovečerného stola. Na stôl sa položil čistý biely obrus, ktorý bol zdobený hlavne červenou výšivkou. Do rohu izby sa položil malý snop obilia, pretože klas znamenal bohatú budúcu úrodu. Nohy stola gazda omotal železnou reťazou, ktorá znamenala súdržnosť celej rodiny.
Samotná večera začínala čítaním zo Svätého písma. Nasledovala modlitba a nesmel chýbať prípitok, poväčšine hriatô, aby bolo celé osadenstvo zdravé a obchádzali ich všetky choroby. Od dávnych čias sa tradovalo pečenie oblátok. Počas štedrej večere sa jedli po prípitku práve oblátky. V niektorých regiónoch samotné, v niektorých regiónoch Slovenska zasa s medom alebo cesnakom. Cesnak symbolizoval pevné zdravie. V dome bol zvyčajne dostatok ovocia - jablká, hrušky a slivky. Slivky vydržali najdlhšie sušené a v niektorých regiónoch Slovenska tvorili súčasť tradičnej kyslej štedrovečernej kapustnice spolu s hríbami a kúskom ryby. Niekde sa zvyklo na štedrovečerný stôl pripraviť sedem až dvanásť rôznych jedál. Medzi typické jedlá patrili i polievky zo strukovín, ako napríklad šošovicová či fazuľová polievka, kaše z kukuričnej múky a pohánky, alebo viac tradičné „bobaľky“ či opekance s makom a pirohy s bryndzou alebo lekvárom.
Počas Vianoc sa v domoch šírila nádherná vôňa ihličia. Práve ostré ihličie symbolizovalo ochranu pred všetkým zlým v dome. Stromček sa z praktických dôvodov malého priestoru v dome zavesil na strop a ozdobil sa malými jabĺčkami, orieškami, ozdobami vyrobenými zo slamy a neskôr nezdobenými medovníkmi alebo ďumbiernikmi. Ako retiazka slúžili šípky navlečené ihlou na dlhú niť, alebo si naši predkovia nastrihali tenké pásiky z papiera a vytvorili tak papierovú reťaz, ktorou celý stromček dozdobili. Na stole nesmel chýbať krížik ako znak kresťanstva a zapálená sviečka ako symbol svetla, večnosti a nového začiatku.
Reflexie a zamyslenia nad Vianocami
Vianoce - viac než len darčeky
Vianoce sú sviatky pohody a kľudu, ale tiež slávnosti oplývajúcej tajuplnou históriou. Vianoce, to je slovo, ktoré pozná hádam každý obyvateľ tejto planéty. Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov - radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné. Netreba zabúdať ani na snívanie. Snívanie pred Vianocami môže spočívať v tom, že jeden večer si sadneme so svojimi blízkymi a porozprávame sa o miestach, kde by sme chceli byť, koho by sme chceli stretnúť a čo zažiť.
Pri pečení máme ideálny čas na rozhovor s rodičmi, starými rodičmi, ako to vyzeralo v ich rodinách, keď boli deťmi oni, ako ich učili piecť ich rodičia, čo zvykli piecť na sviatky, čím ozdobovali vianočný stromček a pod. Medzi pekné a dnes už ojedinelé zvyky patrí aj posielanie vianočných pohľadníc rodine a kamarátom, ktorí sú nielen v inom štáte, ale aj v inom meste či obci. Aj keď je pre mnohých z nás obdobie štyroch týždňov pred Vianocami hektický čas vyplnený zháňaním darčekov, upratovaním a chystaním dobrôt na sviatočný stôl, pôvodne to bolo obdobie spomalenia a upokojenia, určené na rozjímanie. Tento zámer vychádza zo životného štýlu našich predkov, žijúcich v súlade s prírodným cyklom.
Vianočné zvyky v Pohorelej → Dokumentárny film | TV © Slovenská televízia 1989 [Pohorelá, Slovensko]
História Vianoc a jej kontroverzie
Vianoce boli zavedené v 4. storočí po Kristovi namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu. V dnešnej dobe sú to najmä kresťanské sviatky, ktoré sú založené na príbehu narodenia Ježiša Krista v meste Betleheme. Ježišovi rodičia majú do tohto mesta prísť z Nazaretu v Galileji. A pretože nikde nenájdu ubytovanie, Mária porodí chlapca v jasliach. Aké je ale to pravé miesto Kristovho narodenia? Betlehemy totiž existujú dva! Ten, do ktorého je miesto narodenia Ježiša vložené, leží južne od Jeruzalema. Ale lokalita s rovnakým názvom sa nachádza aj neďaleko Nazaretu.
Archeológovia naznačujú, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia. "Pokiaľ sa mal Ježiš narodiť v Betleheme, potom to bolo v tom severnejšom blízko Nazaretu. Archeologické nálezy tomu nasvedčujú viac ako v prípade Betlehema v Jeruzaleme. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by spojil južný Betlehem s obdobím, v ktorom Ježiš žil," potvrdzuje archeológ. (Ošri, A., Magický čas Vianoc. In: ENIGMA, 12/2012, 10.11.2012, s. 18).
Čo sa týka rozdávania darčekov, tento zvyk má hneď niekoľko vysvetlení. Prvá možnosť je, že ide o napodobovanie Božej veľkorysosti. Ako dal Boh ľuďom svojho syna, tak si ľudia dávaním darčekov prejavujú náklonnosť a štedrosť. Tento zvyk však môže odkazovať aj k darom, ktoré ľudia prinášali narodenému Ježišovi do Betlehema - bol obdarovaný kadidlom, myrhou a zlatom. Hovorí sa však aj to, že si ľudia začali dávať darčeky len preto, aby upevnili svoje vzťahy. Malým deťom ich nosí samotný Ježiško. Alebo je to bradatý deduško v červenom obleku?
Mohutný chlapík v červenom kostýme, ktorý nosí darčeky deťom, je Santa Claus. Aj keď je jeho pôvod cudzokrajný, okupuje naše obchody so železnou pravidelnosťou. Pomenovanie Santa Claus pochádza z holandského slova Sinterklaas, ktoré je skratkou slova Sint Nicolaas, čo znamená svätý Mikuláš. Komerčná podoba Santa Clausa sa rozšírila najmä vďaka spoločnosti Coca-Cola, ktorá na konci 20. rokov 20. storočia využila jeho postavu vo svojej vianočnej reklame na zvýšenie tržieb.
Posolstvo Vianoc v dnešnej dobe
Vianoce sú pre mňa zvláštnym sviatkom. Uvedomujem si, že je to sviatok, ktorý má dlhú tradíciu. Vianoce sú kresťanským sviatkom a pre veriacich predstavujú pripomenutie si narodenia najväčšieho proroka, Božieho Syna, ktorý svojím príkladom a Slovom Pravdy ukázal ľuďom dobrej vôle pôvod ľudského ducha a cestu Domov, do duchovnej ríše. Želám si, aby na Vianoce nebol nik sám, aby vládla všade láska, aby mali všetci ľudia na tvárach úsmev. Dúfam, že raz sa naše spoločné želania splnia a na svete zavládne pokoj a láska človeka k človeku. Vianoce u nás doma pôsobia čarovne tým, že sa zíde celá naša rodina.
Aj keď Vianoce v súčasnosti mnohí ľudia vnímajú ako určitú povinnosť spojenú s nákupnými horúčkami, pôvodné kúzlo sviatkov by sa nemalo vytratiť. Dôležitý je čas, ktorý strávime so svojou rodinou. Aj keď nad jednou otázkou by sa mnohí z nás mohli zamyslieť: Aká je skutočná predloha nášho Mikuláša?
Ako zvládať predvianočný zhon: Praktický sprievodca
Vymýšľanie vianočných darčekov, dokončovanie práce, plánovanie dovolenky, zariaďovanie adventnej výzdoby, zvládanie digitálneho učenia s deťmi a pravdepodobne ešte oveľa viac - to všetko vás pravdepodobne čaká pred Vianocami. Tu sú štyri účinné kroky, ktoré vám pomôžu dokonale zvládnuť toto obdobie:
Plánovanie a organizácia
- Pokojne si sadnite a vytvorte si zoznam činností: Vyhraďte si tichú chvíľu pre seba. Pripravte si ceruzku a papier, čaj alebo kávu a začnite premýšľať. Rozdeľte si prácu na časti, ktoré musíte stihnúť do Vianoc, napríklad: PRÁCA, VIANOCE, DETI, RODINA.
- V časti PRÁCA si odpovedzte na otázky: Čo mám robiť? Do kedy majú byť úlohy splnené? Koľko mám času? Aké sú priority? Kto vám môže pomôcť?
- Pre VIANOCE zvážte: Vianočné upratovanie (čo bezpodmienečne urobiť, čo nie), vianočná výzdoba (čo kúpiť), vianočné cukrovinky (čo piecť, čo kúpiť), darčeky (zoznam ľudí a konkrétne darčeky).
- Pre DETI si spíšte: Čo ich čaká do Vianoc (aktivity v škole, krúžky, návštevy), ako to bude vyzerať so školou/školským zariadením, kde môžu priložiť ruku k dielu (upratovanie, darčeky, pozvánky).
- Pre RODINU sa zamyslite nad: Aké aktivity vás v rodine čakajú (stretávanie, pomoc rodičom, umývanie okien), s čím vám môžu pomôcť konkrétni členovia rodiny (manžel/partner, deti, starí rodičia).
- Vezmite si k ruke kalendár: Kalendár je kľúčovou položkou vášho plánovania. Do Vianoc zostáva menej ako mesiac a vy si musíte dobre naplánovať všetky svoje aktivity. Zapisujte si aj maličkosti, ako je nákup posledných darčekov alebo umývanie okien. Pri plánovaní nezabúdajte na priority. Poznačte si všetky aktivity pre deti a ostatných členov rodiny. Naplánujte nákupy s ohľadom na otváracie hodiny obchodov a dodacie lehoty e-shopov. Ak nestíhate, zvážte skoršie vstávanie alebo vyškrtnutie aktivít s nízkou prioritou.
Starostlivosť o seba a užívanie si procesu
- Užívajte si: Žiadny zbytočný stres z vianočného zhonu! Snažte sa skutočne si užiť všetko, čo máte pred sebou. Vianočné upratovanie môžete poňať ako návštevu posilňovne, pustite si hudbu a vnímajte každý svoj pohyb. Nezabudnite sa starať aj o seba! Nájdite si čas na pokojné chvíle bez technológií, s dobrou knihou, kreatívnou činnosťou alebo prechádzkou.
- Skráťte si čas: Keď už raz splníte nejakú aktivitu zo svojho zoznamu, nenechajte sa obrať o ten úžasný pocit, že ste si ju odškrtli! Uvidíte, ako sa váš zoznam pomaly stenčuje, keď s pocitom úplného uspokojenia odškrtnete poslednú položku.
Atmosféra Vianoc: Umelecký pohľad
Prvé vdýchnutie mrazivého vzduchu, z neba padajú malé, snehové vločky, ktoré vytvoria dlhý, biely koberec, pokojná príroda a pohoda v každom z nás, tak to sú Vianoce. Vianoce - čas, keď sa hluk, hnev a nepokoj premenia na lásku a ticho. Predvianočné obdobie sa vlastne začína zapálením prvej sviečky na adventnom venci. Deti každý deň otvoria jedno okienko s cukríkom a posledný deň 24. decembra sa im splnia všetky ich sny.
Na Vianoce v domácnosti rozvoniavajú koláčiky a medovníky pečené s láskou. Vianočný stromček v obývačke svieti pestrými farbami a na Štedrý večer je pod ním veľa darčekov, ktoré potešia každú ľudskú dušu. V izbe hrá vianočná melódia, ktorú počúvajú deti pri čakaní na zvonček. Na Štedrý deň pozerá celá rodina rozprávky a rodičia sa vracajú do detstva. Ich šťastné chvíle strávené pri stromčeku s rodičmi sa premenia na skutočnosť. S príchodom Vianoc sa mení celá príroda, ktorá postupne odkrýva svoje čaro. Vtáčí spev sa presťahuje do teplých krajín a zelený koberec pokryje biela perina. V každom rohu stojí snehuliak, ktorý skrášli každý dvor a na strechách domov žiaria farebné vianočné svetlá. Vonku šantia deti, ktoré poteší stavanie snehuliakov, sánkovanie a nejaká poriadna guľovačka. Ale Vianoce nie sú len o darčekoch a guľovačkách, sú hlavne o nás a našich rodinách.
tags: #predvianocny #cas #uvaha