Vianoce sú pre mnohých obdobím, keď si bez výčitiek užívame skvelé jedlo, poctivé koláčiky a občas aj nejaký ten drink. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Vianoce, najkrajšie a najväčšie kresťanské sviatky v roku, sa slávia v mnohých krajinách sveta. Každá krajina má svoje tradície a zvyky, no je dôležité nezabúdať ani na tie slovenské.
Opäť je tu „ten čas“. V kuchyni to vrie horúčkovitými prípravami, kapustnica si pomaly prebubláva na sporáku, ryba sa pečie a medovníky záhadne miznú skôr, než sa dostanú na stôl. Každý rok je to rovnaké a pritom zakaždým iné - tie isté koledy, no nové príbehy, smiech a často aj nové víno, o ktorom sa bude hovoriť ešte o polnoci. Vianoce sú chvíľou, keď sa všetko spomalí a jedlo chutí o čosi lepšie. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.
Gastronómia štedrej večere a správny výber nápojov
Vianočné sviatky sú časom pokoja, rozjímania či oslavou narodenia Ježiša Krista. Vianoce sú však aj časom rodinných tradícií a hlavne lahodných jedál. Každý dobrý hostiteľ by mal vedieť, aké víno k dobrým jedlám zvoliť, aby sme si mohli tieto vzácne chvíle ešte viac obohatiť.
Vianočné prípitky a aperitívy
Ak by sme vám mali poradiť, na prípitok použite šumivé víno. Ide o klasiku, s ktorou nič nepokazíte, zároveň sa šumivé víno, ktorému u nás nesprávne hovoríme aj šampanské, hodí k ľahkým vianočným oblátkam s medom a cesnakom. K medu a orechom sa najlepšie hodia šumivé vína vyrábané tradičnou metódou, či už siahnete po francúzskom crémante, kvalitnom sekte zo Slovenska, Rakúska či Nemecka alebo po španielskej cave. No ak je vo vašej rodine zvykom pripiť si s vermútom či vaječným likérom, choďte do toho!
Odporúčame vyhnúť sa miešaným drinkom, ktoré vedia byť poriadne zradné. Ak máte radi vaječný likér či iné sladké drinky, doprajte si ich v podobe prípitku, následne si ich dajte až približne hodinku po večeri. Na vianočný stôl rozhodne nepatrí pivo. No ak si bez neho večeru neviete predstaviť, namiesto krígľu si ho nalejte do pohára na malej stopke.
Víno k tradičným vianočným pokrmom
Práve víno je najvhodnejší alkohol, ktorý krásne doladí vašu štedrú večeru. Výber vína je samozrejme veľmi individuálny a závisí od mnohých faktorov, vrátane osobných preferencií vašich hostí. V jesenných a zimných mesiacoch sa pijú predovšetkým vína z červenej odrody viniča, pretože sa väčšinou nepodávajú vychladené, čo v zime robí dobre hrdlu, a ťažšie červené vína sa hodia k jedlám bežnejším v zime. Vianočná večera je totiž vo väčšine domácností veľmi honosná. V každej rodine existujú ľudia, ktorí vždy uprednostňujú biele víno pred červeným, z tohto dôvodu je vhodné zamerať sa aj na tento druh vína pri výbere vín.
- K polievke (kapustnica, strukovinová, hríbová): Väčšina z nás má ako polievku kapustnicu alebo strukovinovú polievku. K polievkam sa víno tradične nepodáva, ale ak si chcete zachovať sviatočný prípitok pri stole, nič nepokazíte pohárom sviežeho sektu. Jeho bublinky príjemne osviežia a nenarušia chuť polievky. Ponúknite k nej aj biele víno, ideálne suché, napríklad Müller-Thurgau, Rizling vlašský či Veltlínske zelené.
- K hlavnému jedlu (ryba): Tradičnými pokrmami na štedrovečernom stole bývajú ryby, najčastejšie kapor. Pri rybách platí jednoduché pravidlo: čím ľahšia a jemnejšia je úprava ryby, tým sviežejšie a ľahšie môže byť aj víno.
- Vyprážaný kapor alebo pstruh si žiada víno s vyššou kyselinou - napríklad Rizling rýnsky, či Veltlínske zelené.
- Ak je ryba pečená alebo grilovaná, veľmi dobre funguje aj Sauvignon blanc so sviežim bylinkovým profilom.
- Losos volá po sviežom rosé, ale ak ho pripravíte s lahodnou krémovou omáčkou, kľudne siahnite po Burgundskom Chardonnay.
- Pri ázijských a aromatických úpravách siahame po Tramíne alebo Muškáte.
- K hlavnému jedlu (mäso, ak nie ryba): Nie v každej domácnosti kraľuje na Vianoce ryba. Často sa na stole objaví vysmážaný bravčový či teľací rezeň, alebo sviatočnejšia kačka či morka. Ak plánujete na štedrej večeri podávať napríklad pečené mäso alebo jedlá s tmavšími omáčkami, môžete siahnuť po stredne plných až plných červených vínach, ako je napríklad Merlot, Cabernet Sauvignon, alebo Pinot Noir.
- Vyprážané mäso potrebuje víno so sviežou kyselinou, ktoré zjemní mastnotu, ako Rízling rýnsky, Veltlínske zelené alebo Rulandské biele / Pinot blanc.
- Kačka a morka už dovoľujú prejsť k jemným červeným vínam, ktoré majú hladké taníny a ovocno-korenistý charakter - ideálne Pinot Noir či Frankovka modrá.
- K dezertu: Medovníky, vanilkové rožky, linecké pečivo, bobaľky či štedrák - každý má svoju obľúbenú sladkosť, bez ktorej by to neboli Vianoce. Pri dezertoch je dôležitý kľúčový princíp: víno musí byť sladšie ako dezert. Inak bude pôsobiť kyslo a tvrdšie, než by ste chceli.
- K štedráku, medovníkom či bobaľkám je skvelou voľbou Tokaj - s tónmi medu a sušeného ovocia je pre tento chod ako stvorený.
- Vanilkové rožky či linecké pečivo si pýtajú sladšie šumivé víno.
Slovenské vianočné zvyky a povery pri štedrej večeri
Vianoce sa u nás začínajú sláviť na Štedrý deň, 24. decembra. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes.
Predvečerný pôst a prvá hviezda
Od rána sa drží pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy, kedy začína slávnostná štedrovečerná hostina. Tento zvyk dodržiavali už naši predkovia a symbolicky sa spája s narodením Ježiška, ktorý prišiel na svet práve s východom prvej hviezdy. Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Aby malé deti vydržali celý deň nejesť, sľubovalo sa im, že ak vydržia do večera nepapať, uvidia zlaté prasiatko alebo zlatú hviezdu.
Cudzia žena nemohla vstúpiť do domu a zlým znamením bolo, aj keď si niekto niečo potreboval požičať. Kto v tento deň ráno ešte pred jedením kýchol, znamenalo to, že sa mal dožiť vysokého veku. Črepy v tento deň zase predpovedali nešťastie a rovnako sa nesmela zavesiť opraná bielizeň, lebo sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie.
Štedrovečerný stôl a jeho rituály
Práve so štedrovečernou večerou sa spája najviac zvykov a tradícií, ktoré sa dodržiavajú dodnes:
- Šupina z kapra alebo peniaze: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze. Ešte pred začiatkom večere sa pod obrus dala šupina z ryby alebo peniaze, čo malo zaručiť ich dostatok v budúcom roku.
- Modlitba: Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Na začiatok sa všetci spolu pomodlili. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba. Po večeri sa rodina opäť pomodlila a najstarší člen rodiny sa poďakoval Bohu za jedlo a pitie, ktoré im doprial.
- Cesnak: Gazdiná dala každému strúčik cesnaku, aby boli v budúcom roku všetci zdraví. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Jablko: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Hlava rodiny rozkrojila najkrajšie jablko, ktoré sa vždy krájalo na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvorila hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak kríž, potom rodinu čakala choroba alebo dokonca smrť. Gazda potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo členov rodiny a každému dal po kúsku. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý člen, ako kúsky tvoria celé jablko.
- Oblátky s medom: Na stole nikdy nesmeli chýbať oblátky s medom, ktorými sa začínala štedrá večera.
- Medový krížik: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Polievka: Polievka sa jedla kapustová, no niekde sa podávala aj šošovicová či hrachová, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci. V minulosti tvorili štedrovečerné hodovanie viac jedlá z múčnikov, ako napr.: opekance, šúľance, na rôzny spôsob pripravené pirohy, buchty. Zemiakový šalát a ryba sa dostali do povedomia viac až s príchodom kresťanstva.
- Gazdiná a stôl: Štedrý večer bol vždy opradený rúškom tajomstva a povier. Od stola by sa nemalo vstávať a obsluhovať nemala gazdiná, ktorá vlastnila sliepky, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo ako úcta zosnulému členovi rodiny. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.
- Svieca: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Reťaz: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
- Hádzanie orechov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
Vianočné tradície mimo stolovania
Vianočný stromček a jeho história
Bez vianočného stromčeka si už nevieme predstaviť žiadne Vianoce. Kedysi však nebol súčasťou tradičných vianočných zvykov. Medzi tie patrili vence z čačiny a slamy, ktoré viseli zo stropu. Prvé vianočné stromčeky sa na Slovensku začali ozdobovať až v 18. storočí a táto tradícia k nám prišla z Nemecka. Ozdoby boli jednoduché a zároveň tie najvzácnejšie, čo v domácnosti mali: jabĺčka, orechy, medovníčky, rôzne ručne vyrobené papierové ozdoby a sviečky.
Darčeky a ich význam
Dnes sa naše stromčeky pod záplavou darčekov priam rozplývajú, no v minulosti ich pod ním veľa nebolo. Vlastnoručne vyrobené a s láskou, také boli darčeky pod stromčekom v minulosti. Mnohokrát vyrezávané hračky, riad či upletené ponožky a šály boli tým pravým prekvapením pod stromček. V niektorých bohatších rodinách, okrem tých vyrobených darčekov, dostali deti zošit či nejaké pastelky, ktoré im museli vydržať celý rok.
Starostlivosť o zvieratá a povery
Bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom gazda zavesil nad chliev, stajňu, kurník i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. V niektorých obciach bolo tiež zvykom, že gazda na Štedrý deň urobil cesnakom nad dvere do maštale krížik a zavesil nad ne zelenú halúzku, aby ochránil zvieratá pred strigami. Zo Štedrovečerného stola sa nič nevyhadzovalo a odkladali sa aj odrobinky, ktoré pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň dostali lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.
Magická moc vianočného pečiva
Magická moc sa pripisovala aj pečivu. Gazdiné na Štedrý deň ráno ešte pred svitaním piekli vianočné pečivo. Podľa tradície muselo byť hotové ešte pred východom slnka a čo bolo ešte dôležitejšie, muselo byť hotové ako dar pre koledníkov. Po vymiesení cesta si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili a často sa z tohto cesta dávalo aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Vo vianočných obradoch malo pečivo mimoriadny význam. Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v budúcom roku.
Tradícia vianočných vinšov a betlehemcov
K vianočným zvykom neodmysliteľne patria aj vinše, ktorými si ľudia navzájom želali zdravie, bohatstvo i pokojný život. Podľa folkloristky Miroslavy Zaujcovej mali v minulosti svoj nezastupiteľný význam a okrem iného pomáhali aj udržiavať dobré rodinné a susedské vzťahy. „Susedia si pri vinšovaní vzájomne žičili." Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás.
Betlehemci a ich posolstvo
Po Štedrej večeri spravidla chodili po domoch betlehemci, ktorí zvestovali o narodení Božieho syna a vinšovali jednotlivým rodinám všetko dobré. Hlavnou postavou v betlehemskej hre bol Anjel v bielom rúchu, ktorý niesol betlehem. Ďalšími postavami boli traja pastieri - Bača, Fedor a Stacho. A posledným bol obávaný Kubo, alebo inak Starý pes, ktorý nosil strašidelnú masku a desil ľudí. Hra začínala príchodom Anjela, ktorý zazvonil na zvonček a vypýtal si od domácich povolenie na vstup do domu. Potom nasledoval monológ všetkých zúčastnených postáv, scéna na salaši, zvestovanie narodenia Krista, ofera v Betleheme a nakoniec záverečné vinše domácim pred odchodom. Vinšovalo sa, aby bola na budúci rok bohatá úroda, a aby z domu šťastie a zdravie neodišlo.
Príklady vianočných vinšov
Vinše mali väčšinou ustálenú formu s niekoľkými výstižnými veršami. Podľa folkloristky Miroslavy Zaujcovej, v niektorých regiónoch západného Slovenska zvykli chlapci na Štedrý deň chodiť po domácnostiach a nosili oceľ. „Mali v rukách sekerky, kúsky železa alebo reťaze a hovorili:
"Doniesol som vám oceli, aby ste nepadli z posteli, aby sa vám hrnce, misky a rajnice nebili. Reťaze netrhali, sekery nelámali."
Železo malo veľký význam aj pri tých úkonoch, ktoré sa robili v domácnostiach. Zo Solčian v okrese Topoľčany pochádza vinš, ktorým si ľudia priali rozmnoženie majetku i šťastie:
"Vinšujem, vinšujem na šťastí, na zdraví, na toto božé narodení. Ten starý rok prežiť, nového sa dožiť, hojnejšého a pokojnejšého. Od Boha šťasťá, od ľudí lásku, sto zlatých do méška, plný dvor statku a po smrti Kráľovstvo nebeské. A gazdovi vinšujem sto meríc ovsa, sto meríc pšenice, sto meríc kukurice."
Nezriedka sa medzi vianočnými a novoročnými vinšmi nájdu aj rôzne žartovné priania, ktoré si však podľa Zaujcovej nemohol dovoliť každý. Vo Veľkom Záluží je napríklad takýto vinš:
„Vinšujem vám toľko žita mechov, koľko máte na povaly orechov a moc svinék do roka, aby ste aj druhým mohli pomócť."
„Čiže to je už taký veselý vinš. To si mohol dovoliť len niekto blízky z rodiny, alebo rodinný priateľ, ktorý mal tú výsadu, že mohol aj takýmto spôsobom vinšovať," vysvetľuje Zaujcová a pridáva ďalší vinš z okolia Nitry:
„Potom je ešte jeden taký pekný vinš. Používal sa aj na Vianoce, aj na Nový rok: Vinšujem vám títo slávne svátky Krista pána narodení a Nový rok, aby vám dal pánboh zdraví, šťastí, hojné božské požehnání do dlhého dožiťá."
Podľa etnologičky Anety Cintulovej mal charakteristické vinše aj trnavský región:
„Za všetky uvediem aspoň jeden. Vinšujem vám títo slávne svátki Krista Pána narodzení, abi vám dal Pán Boh zdraví, ščascí, Bošské požehnání a po smrci králofstvo nebeské."
Vianoce vo svete: Rozmanitosť tradícií
Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši. Len málokto vie, že obyvatelia našich obľúbených dovolenkových destinácií majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách.
- Grécko: Okrem ozdobených lodí majú Gréci vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny raz denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31. decembra.
- Taliansko: Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24. decembra u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
- Ukrajina: Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6. januára.
- Anglicko: Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
- Francúzsko: O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
- Holandsko: V Holandsku je zvykom, že v polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
- Poľsko: Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra rozprávať ľudskou rečou.
- Bulharsko: V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.
- Rumunsko: V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
- Argentína: Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierovú dekoráciu s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
- Mexiko: Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
- Kolumbia: Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
- Peru: Tradičným zvykom v Peru je „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
- India: V Indii žije iba 2,3 % kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
- Filipíny: Na Filipínach žije až 90 % kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
- Egypt: Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
- Austrália: Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
Duchovný rozmer Vianoc: Modlitby a zamyslenia
My kresťania vieme, že tieto dni sú sviatkami Pána Ježiša, ktorého narodenie si pripomíname. Narodenie Pána Ježiša oslavujeme teraz, v zimnom období, keď máme dlhé noci a krátke dni, aby sa zvýraznili jeho slová o tom, že on je svetlo sveta. Svetlo, ktoré bude od dnes pomaly premáhať tmu a predlžovať dni. Pán Ježiš, prítomný medzi nami, nám sľúbil, že náš nebeský Otec vypočuje prosby, ktoré prednesieme v jeho mene. Prajeme Vám požehnané sviatky narodenia nášho Spasiteľa.
Modlitba pred štedrou večerou
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Dnes oslavujeme Vianoce - sviatky narodenia nášho Pána. Ježiš sa narodil, aby priniesol dobro, lásku a pokoj do našej rodiny. Prinášame Vám modlitbu, ktorou môžete začať štedrovečerné stolovanie:
„Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen."
„Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen."
„Požehnaj, Bože, toto jedlo, nám na úžitok a Tebe na chválu. Amen."
Čítanie Božieho slova a vyznanie viery
ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA Mt 1, 18. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Evanjelium podľa Lukáša (Lk 2, 1-14): „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“
Pieseň: Tichá noc (JKS č. 1. Tichá noc, svätá noc! - Všetko spí, všetko sní, - sám len svätý bdie dôverný pár, - stráži Dieťatko, nebeský dar. 2. Tichá noc, svätá noc! 3. Tichá noc, svätá noc! 4. Tichá noc, svätá noc! - Spásy liek prijal svet; - otvorila sa nebies už sieň, - milosť zahnala ta hriechov tieň. - Takú, Ježiško, moc máš. 5. Tichá noc, svätá noc!).
Vyznanie viery:
„Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen."