Predvianočná nočná mora (angl. The Nightmare Before Christmas) je americký animovaný film režiséra Henryho Selicka z roku 1993, produkovaný Timom Burtonom. Ide o kultovú snímku, ktorá sa rýchlo po svojom uvedení stala hitom a tradičným sprievodcom Vianoc v americkej televízii. Film nie je typickým animovaným filmom, ale veľmi netradičnou zmesou fantastických a občas až desivých vízií Tima Burtona a zvyšku štábu. Netradičný príbeh, fascinujúce spracovanie a okúzľujúca hudba dokáže každého filmového fanúšika dostatočne potešiť.
Základná zápletka a svet filmu
Film rozpráva príbeh Jacka Skellingtona, kráľa strašidiel v meste Halloween (Halloween Town, alebo Mesto Všetkých Svätých). Jack Skellington je obľúbený vládca halloweenskeho mestečka, ktorý dohliada na vytváranie všetkých morbídnych pôžitkov, hrôz a prekvapení. Ako najlepšieho strašiaka v histórii mesta, si ho každý váži a miestni obyvatelia sa k nemu správajú s veľkou úctou. Celý rok má plné ruky práce, aby v deň Všetkých svätých postrašil všetky deti. Napriek tomu všetkému je Jack úplne znudený svojou každoročnou, nemennou rutinou a nie je spokojný so svojím životom.
Navyše, napriek svojej bezhraničnej kreativite pri tvorbe nových spôsobov strašenia, sa počas tohoročného Halloweenu nestal hviezdou strašenia, vyhrali jednoducho mladší - štýloví upíri. Jack sa začne len tak bezcieľne potulovať, až sa jedného dňa náhodou ocitne v susednom Vianočnom meste. Tu je okamžite uchvátený skvelou atmosférou týchto sviatkov, ktoré doteraz nepoznal. Myšlienka Vianoc ho tak uchváti, že sa rozhodne urobiť Vianoce po svojom. Rozhodne sa preto ukradnúť Vianoce a zinscenovať ich v halloweenovom šate, pričom požiada o pomoc svojich priateľov zo záhrobia.
Obyvatelia mesta Halloween sa začnú svedomito pripravovať na Vianoce - baliť strašidelné darčeky a šiť Jackovi oblek Santa Clausa, ktorého medzitým uniesli. Vytvoria záprah z kostlivcových sobov a Jack sa vydá do sveta ľudí, obdarovať deti svojimi darčekmi. To však vyvolá medzi ľuďmi paniku a pokúsia sa Jackov záprah zostreliť. Jack vďaka svojej vernej priateľke Sally pochopí, kde je jeho pravé miesto a rozhodne sa vrátiť veci na pravú mieru. Finálna konfrontácia Jacka so skutočnosťou a Santom je možno až príliš moralizujúca, zachováva si však potrebný nadhľad a vtip.
Zrod netradičnej vízie: Od nápadu k realizácii
Tim Burton je režisér neustále čerpajúci z prepojenia svojho štylizovaného sveta s našim reálnym. Už počas práce v Disneyho štúdiách začal vytvárať koncept veľkého príbehu o Vianociach. Bola to odpoveď na filmy, ktoré musel pásovo animovať. Vždy ho skôr fascinovali príbehy typu Grinch, kde je narušená atmosféra Vianoc a pracuje sa s temným motívom. Pomaly tak položil základy Predvianočnej nočnej mory. Príbeh pre film vznikol tak, že Tim Burton raz pozoroval v obchodnom dome, ako zamestnanci menia reklamy z Halloweenu na vianočné reklamy. V tej chvíli vraj začal v jeho mysli vyrastať príbeh, kde by sa tieto dva svety tradičných sviatkov nejako preplietli. Následne tento príbeh napísal vo forme básne, ktorú sa rozhodol pretvoriť na animovaný film.
Burtonovo detstvo bolo poznačené sterilným prostredím kalifornského Burbanku, pričom údajne jediným miestom, ktoré tam narúšalo pravidelnosť a usporiadanosť, bol miestny cintorín. Vyrastal na low-budgetových hororoch, čo mu zanechalo výrazný vplyv na filmárskom rukopise. Téma outsiderstva sa u neho po prvýkrát objavila v krátkom animovanom filme Vincent (1982), ktorý predznamenal aj tému, či formálne spracovanie Predvianočnej nočnej mory. Malý Vincent má svoj bohatý a temný vnútorný svet, stretáva sa s nepochopením okolia. Jeho vzorom je herec z low-budgetových hororov Vincent Price, ktorý je aj rozprávačom príbehu.
Produkcia a jedinečná animácia
Na sfilmovanie Predvianočnej nočnej mory si však Burton musel niekoľko rokov počkať - až Stephen King odštartoval jeho kariéru, keď zhliadol filmy Vincent a Frankenweenie (1984). Burton prepracoval celý film do formy scenára a detailných skíc. Mal kompletnú predstavu výtvarného spracovania a príbehu - vedel, že jediný spôsob, ako dostať jeho sen na plátno, je stop-motion animácia. Podľa vlastných vyjadrení mu však chýbala trpezlivosť a čas. Do projektu nakoniec vstúpil produkčne, a na réžiu oslovil svojho kolegu, animátora z Disneyho štúdií - Henriho Selicka. Keďže Burton nemal skúsenosti s tak veľkým projektom podobného štýlu (aj keď sa najprv živil ako animátor v štúdiu Disney, len jeho debut Vincent je animovaný, a to len šesťminútový), rozhodol sa, že réžiu zverí Henrymu Selickovi.
Tím skúsených výtvarníkov, kameramanov a animátorov, takmer stovka ľudí, postupoval slimačím tempom tri roky k vytúženému výsledku. To, čo sa im podarilo vytvoriť, bolo už takmer na hrane možností, ktoré stop-motion animácia ponúkala. Treba si uvedomiť, že v USA išlo o prvý veľký projekt tohto druhu - Burton a Selick (samozrejme aj producent) si nemohli byť istí, ako bude dielo prijaté.
Estetika dvoch svetov: Vizionársky štýl filmu
Najväčšou devízou filmu je jeho skvelé, hravé a farebné spracovanie. Ocitáme sa v mestečku Halloween plnom groteskných postáv. Halloweentown je vykreslený ako ponuré miesto plné kostlivcov, nemŕtvych a množstva iných milých potvoriek, ktoré tvoria temne farebný a hravý svet, trochu iný, ako je typický svet rozprávky. Život v meste sa zdá byť spokojný - každoročne sa konajú halloweenske oslavy, nik netuší, že okrem sveta plného pijavíc, amputovaných končatín a Rulíka Zlomocného existuje čosi úplne iné. Imaginácia tvorcov týchto postavičiek a scenérií je ozaj úchvatná, občas sa dokonca na plátne deje toho toľko, že divák nestíha všetko vnímať. K tomuto efektu výrazne prispievajú rôzne vizuálne gagy, ktoré sa medzi jednotlivými postavičkami v Halloweentowne odohrávajú.
Vizuálne film nadväzuje na Vincenta - prostredia sú štylizované, odkazujúce na horory štúdia Hammer. Kombinujú sa tu prvky gotiky, groteskna, ale aj nemých expresionistických diel. Všetko sa odohráva pod rúškom tmy, vrhá dlhé a pokrivené tiene, vytvára pocit bizarnosti. Bábky a ich animácia sú inšpirované priekopníkom európskej animácie, Wladyslawom Starewiczom, často čerpajú z jeho Maskota (Fétiche, 1934). Každá z bábok má vytvorenú kostru, na nej sú v niekoľkých vrstvách nanášané materiály umožňujúce verné pohyby. Bábky sú detailne spracované, sú jemnou karikatúrou. Celé mesto má cez šesťdesiat originálne spracovaných obyvateľov. Na jemnú mimiku tvárí sa použili rozfázované nasadzovacie hlavy.
Burton tu zakladá na kontraste dvoch svetov. Protipólom temnej stránky je Vianočné mestečko, kde sa využíva jednoduchá architektúra, rovné línie a pravidelnosť. Celé mesto je svetlé - žiari snehom a farbami. Jazda kamery je svižnejšia, pomáha jej aj zmena tempa strihu. Postavy pôsobia oproti kolegom z mestečka Halloween plocho, nezaznejú takmer žiadne dialógy, nemáme možnosť sledovať ich emócie, iba „predpísanú“ radosť a nefalšovaný strach a prekvapenie. Oproti tomuto temnému svetu stojí klasický, farebne gýčovitý svet Vianoc, ktorý ale našťastie takisto nie je úplne klasickým zobrazením ducha týchto sviatkov, aj tu sa dá nájsť množstvo vychytávok. Typické je pre Burtona vykreslenie temného sveta pomocou originality, čierneho humoru a skvelých postáv, zatiaľ čo vianočný svet povrchne žiari, má anonymných obyvateľov s umelými reakciami. Preklenutie týchto dvoch svetov sa deje cez sen.
Postavy a ich symbolika
V podstate každá z postáv v Burtonových príbehoch trpí konfrontáciou s realitou a pôsobí aj ako jeho alter-ego. Aj v tomto prípade Burton špecificky narába s postavami. Podľa žánru rozprávky by mal tvoriť na základe schémy dobro-zlo. Podobne ako v iných jeho filmoch, aj tu je záporná postava nositeľom zla iba na základe svojho vyčlenenia. V porovnaní s postavami schematicky dobrými, zlo jej dodáva skôr punc originality a poetiky, ktorá sa z kladných postáv dávno vytratila. Zaujímavou postavou sa stáva samotný Santa - on je strojcom Jackovej premeny, rovnako aj tým, kto dá nakoniec všetko do poriadku. Postavy sú veľmi šikovné a nesmierne kreatívne si dokážu poradiť s každým problémom, a tak film diváka len tak rýchlo neunudí.
Hudba ako neoddeliteľná súčasť príbehu
Dôležitou súčasťou Predvianočnej nočnej mory je hudobná zložka. Film bol už od začiatku koncipovaný ako animovaný muzikál. Hudbu dostal na starosť Burtonov dlhoročný spolupracovník, skladateľ Danny Elfman (známy z filmov ako Batman, Strihoruký Edward, Ospalá diera, Mŕtva nevesta, alebo Charlie a továreň na čokoládu). Spolu písali texty piesní aj časti scenára, aby pomocou nich mohli posúvať dej. Soundtrack k Predvianočnej nočnej more patrí k tomu najlepšiemu, čo Elfman stvoril. Majú na tom zásluhu svižné texty, skvelá hudba, ale aj Jackovo sólo, ktoré naspieval sám skladateľ. Elfman sa okrem veľmi podareného soundtracku, ktorého niektoré hudobné melódie sa vám okamžite zapíšu do pamäte, podieľal na výrobe filmu aj ako jeden z producentov a takisto sa postaral o dabing niektorých postáv. Nájdete tu naozaj veľa pesničiek, ktoré sú sprevádzané úchvatným vizuálom.
Kultový status a odkaz filmu
Určite zaujímavý je aj pohľad na to, akú rolu tento film zohral v Burtonovej filmografii, či samotnej produkcii štúdií Walta Disneyho. Dôležité je uvedomiť si, že film má Burtonovu estetiku a poetiku, režíroval ho však Selick. Možno sú nakoniec pravdivé Selickove výroky, že stojí za najlepšími scénami a Burton dodal len základnú kostru a vizuál. Svojsky sa zachovali aj Disneyho štúdiá. Na začiatku to bolo opojenie, keďže pre nich pracoval režisér najväčšieho kasového trháku roku 1989 (Batman), postupne však prešlo do skepsy až dištancovania sa od projektu. Ten bol podľa nich pre detské publikum až priveľmi temný a podkopával tradičné, v USA krvopotne pestované hodnoty. Uvedenie filmu nebolo sprevádzané masírovaním detských duší, ani masívnym nasadením do kín.
Napriek tomu snímka slušne zarobila a získala kultový status. Stále sa predávajú predmety ňou inšpirované, vyšla v niekoľkých verziách na DVD a má soundtrack, ktorý sa dá počúvať dookola. Burton pokračoval v duchu tejto rozprávky v podobe filmu Mŕtva nevesta, kde sa už sám ujal réžie.
tags: #predvianocna #nocna #mora #making #christmas