Vianočný stromček je dnes neodmysliteľným a bezpochyby najkrajším symbolom Vianoc, ktorý dokáže v našich domovoch vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Hoci si Vianoce bez neho nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Každý rok ho zdobíme, ale odkiaľ táto tradícia vlastne pochádza a prečo práve ihličnatý stromček?
Prastarý pôvod a rané symboliky
Pôvod vianočného stromčeka nie je biblický ani kresťanský, siaha až k prastarým pohanským zvykom a oslavám zimného slnovratu. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu, keď boli dni najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelené rastliny symbolizovali plodnosť, životnú silu a nádej na príchod teplejších dní, a mali tiež odháňať zlých duchov alebo bosorky.
Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Starí Germáni zase počas zimného slnovratu oslavovali zdobením stromov boha Wotana. Kresťanská cirkev dlho považovala tento zvyk za pohanský a bránila sa mu. Akýmsi pokusom o biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša: „Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa.“
Zrod tradície v Nemecku a jej šírenie
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku, konkrétne v protestantskom prostredí. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Brém, kde sa uvádza, že v cechovej budove stála jedľa ozdobená jablkami, datľami, pečivom a papierovými kvetmi. Okrem toho sa predpokladá, že vianočný stromček mohol pochádzať aj z Alsaska a okolitých oblastí.
História vianočného stromčeka sa spája aj so stredovekými liturgickými hrami, ktoré sa predvádzali v kostoloch 24. decembra. Predstavovali pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa. V týchto hrách mal dôležité miesto tzv. rajský strom. Aj keď sa chrámové divadlá prestali uvádzať, rajský strom ostal ako symbol Vianoc a príchodu Spasiteľa.
Po tom, čo sa ozdobený strom objavoval v cechoch čoraz častejšie, začal sa vyskytovať aj v domácnostiach. V 17. storočí mala väčšina bohatých mešťanov a vysokých úradníkov ozdobený strom v obývačke. Vianočný stromček sa spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774, čo svedčí o jeho postupnom rozšírení.
Skutočný „boom“ nastal v 19. storočí, keď sa vianočný stromček začal šíriť po celej Európe a aj ďalej. Keď sa nemecký princ Albert oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou, priniesol tento zvyk na kráľovský dvor, čo výrazne prispelo k jeho popularizácii. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky.
Rozšírenie v Európe a vo svete:
- 1507: Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka od kazateľa Geislera z Alsaska.
- 1611: Kňažná Dorothea Sibylle von Schlesien si stromček ozdobila sviečkami.
- 1812: Prvý stromček v Prahe.
- 1815: Prvý stromček v Gdaňsku.
- 1816: Prvý stromček na viedenskom dvore.
- 1819: Prvý stromček v Budíne.
- 1827: Prvý stromček v Paríži.
- 1828: Prvý stromček vo Westminsterskom paláci v Londýne.
- 1833: Prvý stromček v Ríme.
- 1896: V Bratislave ho prvý raz vztýčili pred mestským divadlom.
Vianočný stromček na Slovensku
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala pomaly koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v bohatých mestských a šľachtických rodinách, postupne podľahli trendu aj rodiny, ktoré neboli protestantské. Až koncom 19. storočia začal prenikať aj na vidiek, do roľníckej kultúry. Na východné Slovensko a severné Kysuce sa dostal dokonca až medzi vojnami, teda v 20. storočí, pretože bol tam stále odmietaný niektorými kňazmi a rodinami.
Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov, a zelenými vetvičkami sa hľadali poklady alebo zaháňali bosorky.
Medzi nárečové názvy vianočného stromčeka na Slovensku patrili: jolka, jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, kračúnski strom, drevo, borovka či polažnička.
Evolúcia vianočných ozdôb a darčekov
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Zdobili sa skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke, alebo čo bolo dostupné v domácnosti. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi ako jabĺčka, orechy, venčeky zo strukovín, obilné snopy alebo koláčiky. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Ihličnaté stromy boli vzácne a drahé, preto ich zdobenie bolo symbolom bohatstva a hospodárskeho zdaru.
Svetlo na stromčeku
Strom sa začal zdobiť aj sviečkami. Prvý osvetlený vianočný stromček v miestnosti sa spomína už v brémskej kronike z roku 1570, a neskôr v roku 1611 u kňažnej Dorothey Sibylle von Schlesien. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku, ktoré majú symbolizovať príchod Spasiteľa. Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v Spojených štátoch amerických. Predviedol ho vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku, autorom reťaze 80 elektrických svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Po počiatočnej nedôvere si elektrické svetielka rýchlo získali veľkú obľubu a zostali základom výzdoby dodnes. Odporúča sa však svetelné reťaze nezavesiť len na konce vetiev, ale omotať ich aj ďalej vo vnútri okolo kmeňa, čím vznikne mäkké, slávnostné svetlo.
Vianočné gule a moderné ozdoby
V polovici 19. storočia sa začali vyrábať ručne fúkané sklenené gule ako dekorácia na stromček, ale boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy. Obyčajní občania používali ovocie, orechy či vlastnoručne upečené sušienky. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. Dnes na stromčekoch nájdeme aj salónky a čokoládové figúrky. Zaujímavosťou je, že Slovensko má významný podnik s medzinárodným úspechom v rámci výroby vianočných ozdôb - spoločnosť Okrasa v Čadci.
Darčeky pod stromčekom
Zvyk dávať darčeky pod stromček sa tiež zrodil v Nemecku a zaviedol ho cirkevný reformátor Martin Luther (1483 - 1546). Pôvodne deti dostávali darčeky 6. decembra od svätého Mikuláša, ale Luther nechcel, aby jeho deti dostávali dary na katolícky sviatok, a tak vymyslel, že ich dostanú v predvečer sviatku narodenia Krista. Túto prax začali nasledovať najprv jeho stúpenci a postupne sa rozšírila. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky pre členov rodiny.
Živý či umelý stromček? Ekológia a voľba
Otázka, či si vybrať živý alebo umelý stromček, je dnes častá. Mnohí si myslia, že kupovaním živého stromčeka škodia prírode. Avšak vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach, často na pôde nevhodnej pre iné plodiny, podobne ako pšenica či kukurica. Sú to teda "vianočné polia". Živý stromček je 100% biologicky rozložiteľný a po Vianociach sa vráti do prírodného cyklu. Naopak, umelý stromček je ropný produkt, väčšinou vyrobený z PVC a kovu, a v prírode sa nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Čo sa týka výberu druhu, živé stromčeky sa líšia vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú. Smrek obyčajný je známy pre svoju intenzívnu vianočnú vôňu, ale rýchlo opadáva. Jedľa kaukazská je obľúbená pre svoje mäkké ihličie, ktoré takmer neopadáva. Smrek pichľavý (strieborná jedlička) má krásnu, hustú korunu a príjemnú živicovú vôňu. Borovica čierna zas vyniká dlhým ihličím a vzdušnejším tvarom. Bez ohľadu na druh je kvalita kľúčová - hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky. Po skončení sviatkov väčšina miest organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie.
Symbolika a pretrvávajúci význam
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme, no je s nimi spätý veľmi pevne. Vianočný stromček je tichý rozprávač, ktorý pripomína detstvo, vôňu domova, napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky. Dnes sa vianočný stromček v dome obyčajne ponecháva do Troch kráľov (6. januára), kedy sa oficiálne končí vianočné obdobie.