Valentín: História, tradície a oslava lásky

Valentín, oficiálne Deň svätého Valentína, ktorý sa oslavuje každoročne 14. februára, je sviatok lásky a náklonnosti. Sviatok svätého Valentína ľudia naprieč krajinami chápu ako deň venovaný láske a zamilovaným, kedy si dvojice vymieňajú dary a prejavujú si vzájomnú náklonnosť. Láska je súčasťou každého z nás a v tento špecifický dátum sa okolo nej točí celý svet. Valentín je dňom nehy a vyjadrenia citov, ktoré si počas roka niekedy nechávame pre seba. Nie je o povinnosti, ale o voľbe, dni, ktorý je venovaný láske. Dnes už populárny Deň zamilovaných odkazuje síce na starovekého svätca Valentína, ale je to svetský sviatok.

Pôvod mena a identity svätého Valentína

Ústrednou postavou svetského sviatku je svätec Valentín, no určiť jeho skutočnú identitu je náročné, pretože Valentine alebo Valentinus bolo populárne rímske meno. V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od 3. do 20. storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Názov sviatku bol podľa etnológa Juraja Zajonca odvodený pravdepodobne len od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára.

Prvým je kňaz Valentín Rímsky a druhým biskup Valentín z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280. Okrem rímskokatolíckej cirkvi si pamiatku pripomína aj anglikánska a evanjelická cirkev. Východné ortodoxné cirkvi zase oslavujú 6. júla pamiatku Valentína Rímskeho a 30. júla pamiatku Valentína z Terni.

Sviatok svätého Valentína bol oficiálne zavedený v katolíckej cirkvi pápežom Gelasiom I. a stanovený na 14. februára v roku 496. Mal nahradiť staroveké pohanské sviatky plodnosti.

Legendy a príbehy o svätom Valentínovi

Príbeh svätého Valentína je zahalený legendami, no najčastejšie sa spája s rímskym kňazom alebo biskupom žijúcim v 3. storočí nášho letopočtu za vlády cisára Claudia II., známeho aj ako Claudius Gothicus. Tento cisár miloval válčenie a viedol viacero vojenských ťažení. Veril, že slobodní muži sú lepší vojaci, pretože nemajú záväzky k rodinám, ktoré by ich odvádzali od boja, a tak zakázal zásnuby a sobáše v celom Ríme. Podľa niektorých legiend cisár dokonca všetky zasnúbenia a manželstvá zrušil.

Kňaz Valentín však jeho rozkaz neposlúchol. Považoval toto nariadenie za porušenie božích zákonov a potajme zosobášil niekoľko zamilovaných párov kresťanským obradom. Za svoje konanie bol Valentín zatknutý a uväznený, známy aj ako zástanca kresťanstva, ktoré bolo v tom čase v Rímskej ríši prenasledované.

Podľa legendy Valentín počas svojho uväznenia uzdravil Asteriovu slepú dcéru, čím obrátil na kresťanskú vieru viacero Rimanov. Pred svojou smrťou, ktorá bola vykonaná 14. februára roku 269 (podľa niektorých zdrojov 270 alebo 296), údajne napísal Asteriovej dcére list, v ktorom sa rozlúčil a podpísal sa „Tvoj Valentín“. Toto vyznanie sa dnes považuje za prvé valentínske prianie. Dievčina potom zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva.

Valentín, ktorý svojím životom zaplatil zrejme viac za kresťanské svedectvo než za asistenciu pri tajných sobášoch, bol pochovaný pri druhom míľniku na Via Flaminia. Neskôr bol vyhlásený za svätého a stal sa patrónom zaľúbených, snúbencov a mladomanželov, včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, epileptikov a je ochrancom šťastného manželstva. Hoci v životopisoch svätcov nenájdeme zmienky o ich spojení s láskou a manželstvom, určité vysvetlenie sa podľa Zajonca dá nájsť v dodnes tradovaných a inovovaných legendách.

Pohanské korene: Luperkálie

Sviatok svätého Valentína vychádza zo spojenia staro-rímskeho sviatku lásky, takzvaného Lupercalia, a mučeníckou smrťou rímskeho kňaza Valentína. Luperkálie boli pohanské sviatky spojené s pastierstvom, plodnosťou a rituálnou očistou, ktoré sa od nepamäti v Ríme slávili 15. februára. Rimania nimi oslavovali známu rímsku vlčicu, ktorá odchovala legendárnych zakladateľov mesta Romula a Rema.

V tom čase sa slávili po celej krajine aj dni bohyne plodnosti Juno, ktoré boli spájané s rituálnymi očistami od zla a s oslavou ženskej plodnosti pred začiatkom nového roka, ktorý sa v Starovekom Ríme začínal 1. marca. Ženy a dievčatá boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi. V predvečer Luperkálií vkladali muži do takzvanej „urny lásky“ lístočky s menami dievčat. Pre tento deň bola typická aj „lotéria lásky“, kedy každé dievča vhodilo do urny lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovali nastávajúcu. Tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií, a preto ich pápež Gelasius I. v roku 494 zakázal, s úmyslom nahradiť ich kresťanským sviatkom.

Historický vývoj a šírenie sviatku lásky

Sviatok svätého Valentína pochádza z Británie, kde vznikol koncom 14. storočia. Korene má v stredovekom a ranonovovekom kulte svätca, vďaka čomu sa Valentín stal patrónom romantickej lásky a zamilovaných. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou Vtáčí snem (Parliament of Fowls), ktorú napísal v rokoch 1380-1382. Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov s dňom 14. februára, ktorý pripadal na sviatok svätého Valentína, čo je akousi paralela prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. Tento obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí.

Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielska, Nemecka a Holandska. V 18. storočí však začal podľa Zajonca sviatok strácať popularitu a vo Francúzsku sa stretol aj so zákazmi. Od 17. storočia ho obyvatelia Britských ostrovov prinášali do Spojených štátov amerických (USA), kde sa spočiatku neslávil.

Zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby. Oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami.

Valentín na konci 19. storočia začal podľa etnológa transatlantickú púť späť do Európy a tiež na iné kontinenty. Vracal sa tam, kde ho ešte slávili, napríklad do Anglicka, alebo kde naň už zabudli, ako vo Francúzsku. Do boľševického prevratu v roku 1917 bol obľúbený aj v Rusku. V 20. storočí sa v Európe šíril z USA aj z Veľkej Británie v dvoch hlavných vlnách - počas druhej svetovej vojny a po jej skončení do krajín, v ktorých bojovali alebo boli rozmiestnení americkí a britskí vojaci.

Druhú vlnu šírenia do východnej Európy spustil pád komunistických režimov v rokoch 1989 - 1990. Pre spojenie so svätcom, USA a komerciou dovtedy ideologicky neprijateľný sviatok začal postupne prenikať aj na Slovensko. Informácie o sviatku a spôsobe jeho osláv prinášali zamestnanci firiem z USA a západnej Európy, lektori a učitelia angličtiny a šírili ich aj zahraničné aj domáce médiá.

Názvoslovie a súčasný význam Valentína

Z toho, že sa sviatok viaže na svätého Valentína, vyplývajú aj jeho viaceré pomenovania. Podľa Juraja Zajonca z Ústavu etnológie a sociálne antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) sa ako najsprávnejšie pomenovanie javí sviatok Valentín alebo skrátene Valentín. Na Slovensku sa na pomenovanie svetského sviatku používa škála názvov, ako napríklad Deň/Sviatok sv. Valentína, Deň/Sviatok Valentína, Deň/Sviatok zamilovaných či Deň/Sviatok lásky. Nie všetky názvy obsahujúce meno „Valentín“ sú však obsahovo správne.

Názov Sviatok sv. Valentína je pomenovaním 14. februára ako sviatku starovekého svätca, ktorého pamiatku si rímskokatolícka cirkev v tento deň pripomína v kostoloch. Názov sviatok Valentína je zasa označením 14. februára ako dňa, v ktorom majú meniny nositelia mena Valentín.

Dnes je Valentín vnímaný na Slovensku aj ako komerčný, aj partnerský sviatok. Je svetským sviatkom odkazujúcim názvom a históriou na svätca. Je spojený s komerciou, čo je jedným zo znakov sviatkov súčasnej neskoro modernej spoločnosti. Dnes je tu však súčasne sviatkom partnerskej lásky, lásky v rodine, pozitívnych vzťahov medzi priateľmi, kolegami, charitatívnej lásky, lásky k domovskému mestu, prírode a životnému prostrediu. Po prelome tisícročí sa stal aj sviatkom partnerskej lásky cez lásku k Bohu. Takto ho často v prostredí kostolov slávia rímsko- a gréckokatolícki veriaci, ktorí si tak pripomínajú aj pamiatku sv. Valentína.

Tradície a zvyky Valentína po svete

Zvyky, ktoré sa viazali k 14. februáru, mali za cieľ získať valentínskeho partnera alebo partnerku a prejavovať im náklonnosť. Samostatnou skupinou zvykov boli tie, ktoré ľudia praktizovali za účelom spoznať budúceho partnera alebo partnerku. Predpokladom pre vznik valentínskeho páru boli vzájomné sympatie. Valentínsky vzťah mal dočasný charakter a viazal sa k tomuto dňu, trval zvyčajne od jedného sviatku k nasledujúcemu, avšak mohol aj pretrvať. Ústrednou myšlienkou sviatku je prejavenie sympatií a náklonnosti blízkej osobe.

Valentínky: Pôvod a vývoj prianí

Partneri sa vzájomne oslovovali ako valentín a valentína. Za azda najstarší text, v ktorom sa takéto oslovenie objavuje, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420, v ktorej svoju manželku oslovil „moja sladká Valentína“. Valentínovia prejavovali lásku svojim valentínam prostredníctvom poézie, ktorú buď prednášali, alebo im ju dávali ako list.

Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí. Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky - kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Tradícia darovania bonboniér v tvare srdca sa začala už v 19. storočí.

Obdarúvanie a párovanie

So sviatkom sa spája aj obdarúvanie partnerov. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety. Ak mali ženy viac valentínov, tak od každého dostali dar. Výber partnera alebo partnerky sa konal v predvečer alebo ráno v deň sviatku rôznymi spôsobmi - buď sa mohli vopred vzájomne dohodnúť, alebo to bolo losovanie. Existovala i predstava o vytvorení ľúbostného vzťahu pri prvom stretnutí slobodného muža a slobodnej ženy v deň sviatku. Verilo sa, že dievka sa vydá za toho slobodného mládenca, ktorého uvidí ako prvého v spomenutý sviatočný deň.

Valentínske párovanie nebolo len o hľadaní a získavaní partnera či partnerky, ale aj príležitosťou na udržanie a upevnenie spoločenských kontaktov a prejavenie sympatií medzi príbuznými a priateľmi. Páry mohli tvoriť rodinní priatelia či iné blízke osoby, pričom ich vytvárali vydaté ženy a ženatí muži, ktorí však neboli manželmi. Valentínom či valentínou mohli byť aj deti.

Moderné oslavy a špecifické dary

Pozmenila sa aj škála darov, i keď naďalej pretrvávajú valentínske pozdravy. Reštaurácie ponúkajú ako špecialitu valentínske menu zložené z jedál a nápojov so špeciálnymi názvami. Divadlá a kiná tiež tematicky prispôsobujú svoje predstavenia. Na sviatok reagujú aj hotely, rekreačné a kúpeľné zariadenia, cestovné kancelárie a nočné kluby. Tento deň je tiež všeobecne obľúbený aj ako vhodný dátum zásnub či uzavretia sobáša.

Ľudia si v niektorých krajinách dávajú špecifické dary:

• V Taliansku si zaľúbenci dávajú čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina.
• V Chorvátsku sú zase obľúbené medovníkové srdcia s ornamentálnou výzdobou.
• V Portugalsku dievčatá venujú svojim vyvoleným ručne vyšívané vreckovky.

Valentínske zvyky v rôznych krajinách

V rôznych krajinách sveta existujú aj ďalšie dni počas roka, ktoré majú podobný charakter ako Valentín, a samotné oslavy 14. februára sa líšia:

• Na Slovensku svojim polovičkám väčšinou zadovážime nejakú pozornú maličkosť, napríklad čokoládu či obľúbenú fľašku sektu. Žienky sú obdarované kvetom, mužom partnerky uvaria ich obľúbené jedlo alebo si navzájom darujeme spoločnú večeru či pobyt na peknom mieste.
• V Amerike je Valentín priam senzáciou s luxusnými večerami, romantickými párty a množstvom sladkých darčekov. Je jedným z najobľúbenejších sviatkov, kde si ľudia vymieňajú tzv. valentínky - pohľadnice s vyznaním lásky, a tradičnými darčekmi sú kvety, čokolády a šperky.
• V Dánsku sa Valentín oslavuje odlišne - namiesto ruží sa dávajú biele snežienky a anonymné zamilované básne, tzv. gaekkebrev. Dánky navyše berú svoj osud do vlastných rúk už od 13. storočia a môžu požiadať partnera o ruku.
• Už v roku 1288 umožnila škótska kráľovná Margareta ženám 14. februára na priestupný rok požiadať svojho vyvoleného o ruku.
• Obyvatelia Anglicka kedysi 14. február považovali za vtáčí deň. Tradovalo sa, že holuby a labute si práve v tento deň volia partnerov, s ktorými potom ostávajú po zbytok života. Vo viktoriánskom Anglicku boli populárne „kľúče lásky“, ktoré sa rozdávali ako symbol ochrany srdca a lásky. Briti spájajú Valentín nielen s romantikou, ale aj s poéziou, pričom je zvykom písať zamilované básne.
• V Slovinsku sa verilo, že svätý Valentín nosil pri sebe kľúče, ktorými „odomkol“ zamrznuté korene všetkých rastlín. Preto majú 14. február spätý s prírodou, ktorá sa v tento pamätný deň prebúdza z dlhého zimného spánku. Sviatok lásky Slovinci slávia až 12. marca.
• Vo Fínsku sa sviatok sv. Valentína nazýva „Ystävänpäivä“, čo znamená Deň priateľov.
• V mestečku Verona, v Taliansku, sa vďaka Shakespearovmu dielu navždy odohráva jeden z najkrajších ľúbostných príbehov všetkých čias - ten o Rómeovi a Júlii. V Taliansku je obľúbeným zvykom zamykanie „zámkov lásky“ na mostoch a hádzanie kľúčov do rieky.
• V Českej republike si Valentín získava čoraz väčšiu obľubu. Okrem klasických kvetov a večerí Česi radi darujú originálne darčeky a zážitky.
• Francúzsko, považované za jednu z najromantickejších krajín na svete, oslavuje Valentín vo veľkom štýle. Milenci si vymieňajú darčeky, predovšetkým kvety a šperky.
• V Japonsku má Valentín zaujímavý zvrat - ženy dávajú mužom čokolády. Tie môžu byť darom z lásky (tzv. „honmei čoko“) alebo len zdvorilosťou (tzv. „giri čoko“). Muži potom vracajú darčeky o mesiac neskôr, na tzv. Biely deň. Podobne aj v Južnej Kórei ženy darujú mužom čokolády na Valentína a muži darčeky oplácajú na Biely deň. Okrem toho Kórejci oslavujú aj Čierny deň (14. apríla), kedy sa nezadaní stretávajú a jedia čierne rezance.
• V Číne je tradičnou obdobou Valentína sviatok Qixi, ktorý sa slávi podľa lunárneho kalendára.
• Na Filipínach sa na Valentína konajú hromadné svadby, na ktorých sa zúčastňujú stovky párov.
• V Brazílii sa Deň zamilovaných neoslavuje 14. februára, ale až 12. júna, v predvečer sviatku svätého Antona.
• V Austrálii sú oslavy inšpirované európskymi tradíciami. Okrem kvetov a čokolád sa často darujú ručne vyrábané darčeky.
• V Indii je Valentín pomerne novým sviatkom, no stal sa veľmi populárnym, najmä medzi mladými ľuďmi.
• V niektorých krajinách, ako je Saudská Arábia, boli oslavy Valentína zakázané, pretože sú považované za západnú tradíciu nezlučiteľnú s miestnou kultúrou.

Zaujímavosti o Valentínovi

• Valentín je jedným z najvýznamnejších dní pre predaj kvetov. Ročne sa v tento deň predá viac ako 50 miliónov ruží po celom svete.
• Podľa štatistík si v tento deň pokľaknú na koleno tisíce partnerov (s najväčšou pravdepodobnosťou ide o žiadosti o ruku).
• Podľa prieskumov v Spojených štátoch minie viac ako 20 % majiteľov domácich miláčikov peniaze na valentínske darčeky pre svojich psov alebo mačky.
• V stredovekej Anglicku sa verilo, že 14. februára je deň, keď sa vtáky začínajú páriť. Tento prírodný jav dal sviatku jeho romantický symbolický význam.

Nové tradície a Deň nezadaných

V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú „autobus lásky“, alebo v Nemecku, v ktorom jazdí „Flirt Express“. Iným moderným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených na mostoch a iných verejných priestranstvách.

Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami.

Biografické údaje svätého Valentína

Svätý Valentín (lat. Valentinus, tal. Valentino) bol biskup a lekár.

Pochádzal z mesta Terni na juhu dnešného talianskeho regiónu Umbria. Dátum narodenia nie je známy. V roku 297 sa v rodnom meste stal biskupom. Neskôr pôsobil v cisárskom Ríme. Na podnet pápeža Pavla V. sa v roku 1605 uskutočnil archeologický prieskum, pri ktorom boli pozostatky svätého Valentína objavené. Okrem chrámu v Terni sa dnes relikvie svätého Valentína nachádzajú aj na iných miestach, napríklad v bazilike Santa Prassede v Ríme, v Dubline v kostole Carmelite Church of Whitefriar Street a v poľskom meste Chełmno.

Najstaršiu zmienku o svätom Valentínovi nachádzame v spise Martyrologium Hieronymianum, pochádzajúcom z 5. - 6. storočia. Ide vlastne o zoznam kresťanských mučeníkov, ktorého autorstvo sa pripisuje svätému Hieronymovi. V tomto diele, rovnako ako v dokumente z 8. storočia, chýbajú akékoľvek zmienky o spojitosti sv. Valentína s láskou. Avšak, práve jeho životný príbeh a mučenícka smrť v mene lásky a viery sa stali základom pre vznik sviatku, ktorý dnes oslavujeme.

tags: #valentin #sviatok #zamilovanych